„Hoci žijeme v ére instantného uspokojovania potrieb, kedy sa všetko zdá byť okamžite dostupné cez chytré telefóny a internet, naša štúdia ukazuje, že dnešné deti dokážu odsunúť pôžitky ľahšie než deti v šesťdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia,“ povedala vedúca výskumu, psychologička Stephanie M. Carlsonová z Minnesotskej univerzity. „A toto zistenie ostro kontrastuje s domnienkou dospelých, že dnešné deti majú ďaleko menšiu sebakontrolu ako predchádzajúce generácie.“
Výhody kontroly
Pôvodný marshmallow test, ako sa mu začalo hovoriť, vykonal výskumník Walter Mischel zo Stanfordskej univerzity a pozostával zo série experimentov, v ktorých deti vo veku 3-5 rokov dostali na výber: buď si mohli hneď vziať maškrtu (marshmallow, sušienku alebo praclík), alebo počkať a dostať za to maškrty dve. Potom, čo deťom vysvetlili zadanie, opustili vedci výskumnú miestnosť a sledovali skrz polopriepustné zrkadlo, ako dlho deti dokážu čakať.
Ak sa deti už v ranom detstve dokážu ovládať, pomôže im to aj v puberte všeličo lepšie zvládnuť.
Majú lepšie študijné predpoklady, výsledky, zdravší životný štýl aj nižšiu telesnú hmotnosť. Efektívnejšie zvládajú stres, frustráciu, majú hlbšiu spoločenskú zodpovednosť a kvalitnejšie vzťahy s vrstovníkmi.
Prečítajte si tiež: Stres v ranom veku „mení orgány“ a vedie k rozvoju chorôb v dospelosti
Očakávaniam napriek
Stephanie Carlson a jej kolegovia neskôr spracovali výsledky pôvodného Mischelovho testu aj jeho opakovaní z rokov 1980 a 2000. Napriek očakávaniam dokázali deti, ktoré sa zúčastnili posledného z nich, čakať v priemere o dve minúty dlhšie ako tie, ktoré testom prešli v šesťdesiatych rokoch, a o minútu dlhšie než deti v osemdesiatych rokoch.
„Je zaujímavé, že dnešní dospelí sa väčšinou domnievajú, že deti sú čím ďalej tým impulzívnejšie a neschopné na čokoľvek čakať,“ hovorí Stephanie. Spolu so svojimi spolupracovníkmi vykonala online anketu, v ktorej sa 358 dospelých Američanov pýtala, ako dlho sú podľa ich názoru deti schopné čakať na väčšiu odmenu v porovnaní s deťmi zo šesťdesiatych rokov.
Zhruba 72 % z nich sa domnievalo, že dnešné deti nie sú schopné dlhšieho čakania, a 75 % verí, že sa dnešné deti nevedia dostatočne ovládať.
„Naše zistenia slúžia ako príklad toho, ako sa naša intuícia môže mýliť,“ hovorí spoluautor štúdie Yuichi Zhoda z Washingtonskej univerzity. „Schopnosť oddialiť uspokojenie sa u detí rozhodne neobjavila preto, že by sme zmenili metodológiu alebo volili deti špecifického veku či pohlavia,“ upresňuje Stephanie. „Tiež sme sa sústredili na to, aby žiadne z detí, ktoré sa zúčastnili po roku 2000, nebolo liečené na hyperaktivitu alebo problémy s pozornosťou,“ dodala.
Chytré technológie, chytré deti
Vedci majú pre zistenie, že deti 21. storočia vydržali čakať dlhšie ako deti v predchádzajúcich desaťročiach, niekoľko možných vysvetlení. Po prvé si všimli štatisticky významného rastu IQ v posledných dekádach, ktorý súvisí s rýchlo sa vyvíjajúcimi technológiami, globalizáciou a s ňou spojenými zmenami v ekonomike. Na psychologickej úrovni uvádzajú rozvoj abstraktného myslenia, ktoré je spojené s digitálnymi technológiami, a ktoré by mohlo súvisieť aj so schopnosťou odďaľovať uspokojenie.
Svet sa mení, deti s ním
Ďalšie vysvetlenie by podľa Stephanie Carlsonovej vraj mohlo byť ukryté v pozornosti, ktorú dnešná spoločnosť venuje ranému vzdelávaniu. V roku 1968 navštevovalo v Spojených štátoch materskú školu len 15,7 % zo všetkých troj- a štvorročných detí. V roku 2000 ich bola už rovná polovica. Aj primárny cieľ predškolského vzdelávania sa v osemdesiatych rokoch posunul od náhradnej starostlivosti smerom k predškolskému vzdelávaniu, vrátane dôrazu na sebaovládanie ako základu na to, aby dieťa v školskom systéme uspelo.
Zmenili sa i výchovné metódy, rodičia viac podporujú detskú autonómiu a menej svoje deti kontrolujú a ovládajú.
„Sme presvedčení, že rast abstraktného myslenia spoločne s popularitou predškolského vzdelávania, zmenami vo výchove a paradoxne aj kognitívne schopnosti spojené s technológiami sú zodpovedné za to, že sa dnešné deti vedia oveľa lepšie ovládať,“ povedala Carlsonová. „Ale bohužiaľ to nie je celá pravda. Pre deti, ktoré vyrastajú v chudobe, to neplatí,“ dodala.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Čím viac nosíte deti v náručí, tým múdrejšie budú, hovorí štúdia
