Autor tohto textu nezabudne na skautský tábor, kde sa jedno zo skupiny šikanujúcich detí za veľkého smiechu ostatných vrátane akéhosi zástupcu vedúceho vykadilo do spacáku asi osemročnému neobľúbenému táborníkovi. Dotyčného našťastie po niekoľkých zúfalých listoch a telefonátoch z búdky vyslobodili rodičia. Celé táborové zhromaždenie sa potom dohadovalo, prečo “brat Sova” odišiel predčasne: asi je rozmaznaný, hovorili vedúci.
Dieťa v kúte
Takéto „žartíky“ sa dejú v menšej miere než v deväťdesiatych rokoch, pretože spoločnosť a s ňou aj profesionálni i amatérski vedúci lepšie chápu, čo to šikanovanie vlastne je. Zjednodušene: zámerné ubližovanie z pozície mocnejšieho. Ťažko ju možno definovať podľa konkrétneho správania: na srande nie je nič zlé, ani keď je jej terčom opakovane rovnaký človek – ale iba ak mu to nevadí, ak sa jedná o súčasť vzájomných vzťahov, príjemných pre všetkých zúčastnených. Ak takéto konanie nevyvoláva bezmocnosť.
Prečítajte si tiež: Doprajte deťom nudu, radia psychológovia
Byť vyčlenený z kolektívu, znášať ústrky a nemať nikoho na svojej strane je zlé pre dospelého, ktorý má nad svojím životom kontrolu. U dieťaťa ale príšernosť rozvinutej šikany násobí fakt, že o sebe nerozhoduje, že nemôže odísť: ak má nakázané zostať v tábore alebo chodiť do školy, nezostáva mu nič iné, len to skutočne robiť – alebo ako posledné riešenie utekať. Zároveň nie je dospelé, jeho emočné a sociálne schopnosti sa ešte len formujú, takže potrebuje cítiť bezpečie rodiny alebo iných „ochrancov“.
Človek zahnaný do kúta sa obvykle nespráva racionálne – a dieťa už vôbec nie.
Šikana tak znamená prežívanie nekonečnej nočnej mory, z ktorej nie je možné uniknúť. V niektorých prípadoch ju pritom môže byť ťažké vôbec zachytiť. Obeť o svojich zážitkoch často zo strachu alebo hanby mlčí. Učitelia, vedúci alebo ďalší prítomní dospelí pritom situáciu nevidia objektívne, sami majú s deťmi určité vzťahy, cítia sympatie alebo nesympatie, chvália, a ak nie sú dobrí, aj hania.
Ako vystopovať, kde je problém?
Šikana im nemusí byť zrejmá, naopak sa na nej môžu sami podieľať, pretože sú súčasťou štruktúry vzťahov, v ktorej sa odohráva. Agresori sú nezriedka u dospelých obľúbení. Vedúci alebo učiteľ ich potom môže vnímať ako dôveryhodných, podporovať ich, a tým sa nepriamo podieľať na ich konaní.
Nie je vhodné a rozumné šikanovanie riešiť prehnane emotívne, no zároveň je zásadné jej príznaky neprehliadať.
Chybou sú aj spoločné rozhovory s agresormi a obeťami, píše české ministerstvo školstva a telovýchovy v metodickom pokyne pre školy. Z hľadiska vedúceho je dôležité všímať si motiváciu a kontext správania svojich zverencov: opätujú si pošťuchovanie? A prečo sa pošťuchujú? Prečo niekto niekoho počúva alebo mu posluhuje?
Rodičia dieťaťa v letnom tábore môžu takéto konanie ťažko posúdiť. Varovným signálom môže byť, ak si dieťa tábor zjavne neužíva, ale odmieta priznať prečo, opakované žiadosti o cestu domov, prípadne sprevádzané vymyslenými dôvodmi. A ak nehovorí o kamarátoch, kvôli ktorým sa do táborov predsa jazdí.
V každom prípade by dieťa malo vedieť, že je doma vítané. Nie je nutné vyhovieť chvíľkovému rozmaru, ale cesta do tábora by u dieťaťa nemala vyvolávať pocit, že je tam odložené, aby mali rodičia pokoj. Malo by mať dôveru, že ak sa mu tam bude diať niečo zlé, má otvorenú cestu späť.
Aby ste sa na seba mohli tešiť…
Cesta do tábora je pritom najmä prvýkrát hrdinstvom, ktoré by rodičia aj vedúci mali podporovať a oceňovať. Milánska psychoterapeutická škola dokonca postavila v osemdesiatych rokoch celý liečebný program pre detských psychiatrických pacientov, ktorý spočíval v dočasnom rozdelení rodičov a detí. Takýto zásah mal na istý čas narušiť rodinné vzťahy, ktoré sa podľa teoretikov tohto prístupu zásadne podieľajú na príznakoch schizofrénie. Akokoľvek ide z dnešného pohľadu o zjednodušené riešenie, svoje úspechy malo.
Chvíle vzájomného odlúčenia prospejú rodičom i deťom. Za predpokladu, že ide o dobrovoľný pobyt, ktorý môže spoločne s ďalšími skúsenosťami vyvolávať aj smútok a obavy, ale celkovo je príjemný alebo aspoň znesiteľný. Rodičia môžu dieťa na pobyt motivovať a podporovať ho v zotrvaní v tábore aj vtedy, ak sa mu tam v danej chvíli práve nepáči.
Pokiaľ sa ale dieťa nemá dobre, malo by vedieť, že v tom nie je samo. Bez ohľadu na to, či je v tábore, alebo inde, a či už za tým stojí šikanovanie, alebo čokoľvek iné.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: 17 vecí, ktoré vám pomôžu vychovať sebavedomé dieťa
