Mesmer koncom osemnásteho storočia propagoval liečivé pôsobenie magnetov, ktorými sa dotýkal svojich pacientov. S úspechom. Neskôr zistil, že ani nepotrebuje magnety – potom hovoril o „živočíšnom magnetizme“ svojich rúk a všetkých živých organizmov, ktorého pôsobenie chorým uľavuje. Test s kompasom ale jasne preukázal, že žiadny takýto magnetizmus neexistuje. Mesmer napriek tomu liečil: namiesto magnetov ale stála za jeho úspechom mimovoľne vyvolaná hypnóza.
Necítim bolesť, necítim bolesť, necítim bolesť!
„Stav, v ktorom je možné pomocou sugescie navodiť zmeny vnímania alebo pamäte,“ definuje ju prehľadová štúdia Hypnóza a chirurgia: minulosť, súčasnosť a budúcnosť Albrechta Wobsta z University of Florida, z ktorej vychádzame. Pocitovo môže hypnóza pripomínať zasnený kľud pri dlhej ceste po nočnej diaľnici alebo pri monotónnej hudbe, kedy sa človek ponorí do seba a príliš nevníma okolie. Zároveň je vďaka hlbokému sústredeniu sa na seba otvorený zmenám – napríklad práve úprave vnímania bolesti. Hranica medzi tým, čo si človek predstavuje a čo skutočne vníma, je v mozgu veľmi neostrá, oboje spracovávajú rovnaké nervové centrá.
Hypnóza môže v niektorých prípadoch pomôcť ich trošku zamiešať: predstavujte si, že necítite bolesť. A predstavujte si to tak silno, že tá predstava v mozgu zvíťazí nad skutočnými vnemami.
Sestra, hypnózu prosím
Nejde pritom o žiadnu obskúrnu praktiku. „Za tým, čo znie mysticky, sa skrýva tvrdá veda – a túto informáciu je potrebné dostať k tým, ktorí o jej používaní môžu rozhodovať. Hypnóza nemá nežiaduce účinky. Urýchľuje operácie, pretože pacienti môžu v ich priebehu hovoriť s chirurgom. A tiež sa rýchlejšie uzdravujú,” hovorí profesor Spiegel zo Stanfordovej univerzity. V tridsiatych rokoch devätnásteho storočia hypnózu úspešne užívali ako anestetikum francúzski chirurgovia; James Esdaile vykonal v Škótsku v štyridsiatych rokoch pod jej vplyvom vyše tristo operácií. Potom došlo k objavu chemických anestetík, ktoré hypnózu z chirurgie vytlačili. Až do roku 1955, kedy ju ako anestetikum odporučila Britská lekárska organizácia.
Po troch rokoch nasledovalo rovnaké odporúčanie v USA – a od tej doby obľuba hypnózy ako prostriedku, ktorý tíši bolesť, opäť stúpa.
Prečítajte si tiež: Kde nájdete najlepšieho lekára na svete? Vo svojej hlave
Môže bolesť prestať existovať?
Čo je to bolesť? Z hľadiska jej tíšenia je potrebné odlíšiť dve rôzne roviny. Po prvé samotnú fyziologickú reakciu na poškodenie tkaniva alebo iný podnet, ktorý bolesť spôsobuje – a po druhé onú citovú podobu bolesti, ktorá ju robí nepríjemnou. Kým prvé má čisto biologickú podstatu, druhú rovinu môžeme – do istej miery – chápať ako sociálny konštrukt: autá jazdia vpravo, červená farba označuje teplú vodu a bolesť bolí, pretože sme sa tak dohodli. Rovnako ako môžu autá v niektorých krajinách jazdiť vľavo, aj bolesť môže byť aspoň niekedy žiaduca: príkladom nech je sebapoškodzovanie, S/M sexuálne praktiky alebo rozostrená hranica medzi bolesťou a úľavou, napr. pri rozškriabaní komárieho štípanca.
Užitočné klamanie zmyslov
Všeobecne platí, že bolesť človeka upozorňuje, keď sa deje niečo, čo sa diať nemá; varuje ho pred poškodením organizmu. Pokiaľ je ale človek presvedčený, že je všetko v poriadku, k varovaniu nie je dôvod. V hypnotickom stave, keď je človek v niektorých ohľadoch dobre ovplyvniteľný, sa mu preto terapeut snaží čo možno najsugestívnejšie vysvetliť, že sa vôbec nič nedeje, všetko je v poriadku a nič nemá dôvod bolieť. A ak bolí, tak je to akýmsi omylom, ktorý si netreba všímať. Alebo hypnotizér tvrdí, že človeka nič nebolí: a ak to robí dostatočne dobre, hypnotizovaný človek mu verí viac ako svojim vlastným zmyslom – a skutočne bolesť prestane vnímať. Organizmus toho schopný je, aj bez terapeutickej hypnózy človek na bolesť zabúda napr. pri extrémnom vypätí: obete postihnuté vojnou alebo katastrofou sa typicky najskôr zachránia z bezprostredného nebezpečenstva a až potom začnú vnímať svoje zranenia.
Ako je niečo také možné? Hypnóza, bolesť a neurovedy
Každý psychický dej má aj svoju neurologickú rovinu. Ak nás niekto hypnotizuje, cez kaskádu rôznych biochemických procesov nám môže pomôcť ovplyvniť rad dejov, ktoré sa v organizme odohrávajú. Preto sa hypnóza používa napr. pri terapii psychosomatických ťažkostí. Z hľadiska neurovied tak možno skúmať aj fungovanie hypnózy v prípade bolesti. Takže: čo sa vtedy deje?
- Najjednoduchším mechanizmom, ktorý zrejme u hypnotickej anestézie funguje, je relaxácia a odvedenie pozornosti. Stres zvyšuje citlivosť voči bolesti, zatiaľ čo človek, ktorý je uvoľnený, ju znáša lepšie. Činnosti oblastí mozgu súvisiacich s príjemnými pocitmi a s bolesťou sa vzájomne potláčajú. Úzkosť a očakávania bolesti tak vedú k vyššej aktivácii tých obvodov, ktoré súvisia s čímkoľvek nepríjemným, vrátane bolesti – ktorú potom človek vníma silnejšie. Radosť, hudba, jedlo alebo sex naopak aktiváciu nervových centier súvisiacich s bolesťou znižujú, pretože ľahko zmenia hladiny vyplavených neurotransmiterov v mozgu.
- Podľa jednej zo štúdií možno hypnózou meniť nociceptívny miechový reflex – ono trhnutie, ak sa napr. dotkneme rozpálených kachlí. Podľa jednej z teórií hypnóza ovplyvňuje tok informácií do mozgu už v mieche pomocou zostupných nervových dráh, ktorými reguluje prenos signálov.
- Autori výskumu totiž u zhypnotizovaných účastníkov namerali ešte jednu zvláštnosť: zníženie reakcie mozgovej kôry na bolestivý podnet. Ak sa nejaký vnem dostane do mozgu a prejde základným spracovaním podkôrových oblastí, vyvolá v šedej kôre mozgovej vzruch, ktorý môžeme pozorovať na EEG. V sluchovej kôre tak môžeme sledovať reakciu napríklad na zapískanie, v zrakovej na pohyb v zornom poli – a pri dotyku alebo bolesti vidíme reakciu v somatosenzorickej oblasti, ktorá spracováva signály z tela. Bolesť sa tak síce dostane do mozgu – ale už nie úplne do vedomia, pretože ju kortex dostatočne nespracuje.
- Spracovania bolesti sa zúčastňujú rozsiahle časti mozgu – a podľa výskumov dvoma rôznymi metódami, PET a fMRI, sa pri hypnoticky navodenej anestéze mení prekrvenie a metabolizmus predného cingula. Ide o región súvisiaci s množstvom rôznych činností; Od morálneho úsudku cez emócie až po pozornosť – a okrem iného spracováva aj onú afektívnu, nepríjemnú zložku bolesti. Preto ak sa jeho aktivácia zníži, telo podnet síce vníma stále rovnako – ale nepripadá nám tak bolestivý.
Účinnejší ako placebo?
Presný mechanizmus uvedených javov ešte nepoznáme, pravdepodobne majú časť pravdy všetky teórie. Dôkazov o anestetických možnostiach hypnózy ale máme dosť: „Hypnotické účinky na vnímanie bolesti vychádzajú víťazne z porovnania s efektami akupunktúry, aspirínu alebo diazepamu,“ zhŕňa Wobst výpočet experimentálnych štúdií. Podľa niektorých z nich vychádza pozitívne aj akupunktúra – zatiaľčo iné ukazujú, že jej účinnosť je založená iba na efekte placeba.
Aj keby to tak bolo – ak niekomu dokáže uľaviť od bolesti, nie je jedno, či za účinkom stoja vpichy do stimulačných bodov, alebo len viera, že to funguje?
Uvoľnite sa, budeme operovať
Hypnóza sa používa často pri chronickej bolesti, na operačnom stole ale k jej použitiu bez ďalších anestetických metód dochádza len výnimočne – v prípadoch, keď zo zdravotných dôvodov u niektorého pacienta nie je vhodné použiť bežné anestetiká. Jednu z takýchto situácií opisuje Stanislav Kratochvíl vo svojej knihe Klinická hypnóza. Pretože po srdcovej príhode nebolo u pacientky možné použiť anestetiká, Kratochvíl s ňou v priebehu niekoľkých sedení nacvičil znecitlivenie paže, keď už bolo žiadúce operovať. Hodinový chirurgický zákrok potom prebehol bezbolestne aj bez akejkoľvek medikácie. Častejšie sa hypnóza používa spoločne s bežnou anestéziou. Pri lokálnej anestézii znižuje spotrebu liekov. V prípade celkovej anestézie, keď bolesť v priebehu operácie nie je nutné tlmiť, možno predoperačnými sugesciami znížiť krvný tlak a stratu krvi; rôzne výskumy tiež ukázali zníženie bolesti po zákroku, rýchlejšie hojenie, menej komplikácií alebo zoslabenie nevoľnosti.
Nevieme ako, ale funguje to
Skeptický pohľad sa nevyhýba ani hypnóze. Z akademického pohľadu dáva zmysel: v prípade hypnózy je totiž ťažké rozoznať skutočný účinok od placeba. Z praktického pohľadu je ale zásadné, že sa účinnosť hypnózy opakovane potvrdzuje. Akokoľvek presne nechápeme mechanizmy, ktoré za tým stoja, pre pacienta je dôležité, že mu hypnóza môže prospieť na operačnom stole, v zubárskom kresle alebo pri pôrode. Ide o drahú službu, pretože hodiny času špecialistu nemožno na rozdiel od liekov vyrobiť priemyselne. Napriek tomu jej popularita stúpa.
Pokiaľ sa bojíte zubára, možno vedie cesta práve tadiaľto. Pre predstavu, ako takáto operácia vyzerá, si pozrite záznam dentálneho zákroku pod hypnózou v škótskom Glasgowe.
Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Elektrošoková terapia? Spoločnosťou nepochopený zázrak
