Prečítajte si ľahký návod, ako mŕtvicu spoznať aj u mladých ľudí. Práve u nich táto diagnóza málokedy niekomu napadne, a preto býva priebeh tak závažný. Infarkt alebo mŕtvica ale nepostihujú len nešťastných mladých futbalistov, ktorých srdce neustojí extrémnu záťaž. Je to žiaľ trend, ktorý sa týka nás všetkých.
Napriek tomu, že sa kvalita našich životov neustále zlepšuje, choroby, predtým bežne radené do škatuľky starecké, stále častejšie postihujú tridsiatnikov i mladších. Obe spomínané choroby nás aj napriek tempu, ktorým kráča medicína dopredu, postihujú každým rokom viac a viac. Veľký podiel na tom má životný štýl. Stres, nedostatok spánku, zlá strava, málo pohybu, obezita, pitie, fajčenie a ďalšie faktory, ktoré neúmerne zaťažujú kardiovaskulárny systém. „Všetky rizikové faktory môžu byť nebezpečné, pretože každý z nich môže zase vyvolať iné rizikové faktory, ktoré môžu stav zhoršiť,” vysvetľuje doc. MUDr. Ján Lietava, internista a kardiológ a zároveň aj prezident Slovenskej ligy za prevenciu a liečbu kardiovaskulárnych ochorení SRDCE SRDCU. „Čím viac týchto faktorov sa nahromadí, o to väčšie je celkové riziko vzniku infarktu. Navyše, tieto rizikové faktory sú veľmi zákerné, pretože nebolia a v mladšom veku sa nijako zvlášť výrazne nemusia prejaviť.“
Nepodceňujte prevenciu
Ale také jednoduché to nie je. Mŕtvica alebo infarkt vás môžu dohnať aj vtedy, keď si životný štýl strážite a ešte nemáte na krku ani tri krížiky. Dôvodom môže byť napríklad kombinácia neliečeného vysokého tlaku, dlhodobého stresu a virózy. A tu sa dostávame k ďalšej z príčin, prečo je vek obetí často taký nízky. Mladšie ročníky totiž často kašlú na preventívne prehliadky. Napríklad práve vyššie spomínaný vysoký tlak patrí k najpodceňovanejším chorobám vôbec. Preto je nutné pravidelne navštevovať svojho praktického lekára, ktorý zistí, či je všetko tak, ako má, a prípadne vás pošle ku kardiológovi.
Čísla, z ktorých ide strach
-
Za rok 2013 na mŕtvicu v EU zomrelo asi 94 000 ľudí
-
Na Slovensku je mŕtvica druhou najčastejšou príčinou smrti
-
5 minút trvá, než začnú odumierať prvé mozgové bunky
-
70 % ľudí sa uzdraví, keď sa začnú liečiť do hodiny od prvých príznakov
-
K započatiu liečby má pacient od vzniku príznakov maximálne 6 hodín
-
Viac než 80 percentám cievnych mozgových príhod môžeme predísť prevenciou
Uhlie, hormóny a ďalšie
Problematická je tiež neliečená cukrovka alebo srdcová arytmia. Alebo hormonálna antikoncepcia. Podľa VšZP má totiž až desatina slovenských žien poruchu zrážanlivosti krvi, ktorá v kombinácii s antikoncepciou môže viesť k ťažkým mŕtviciam. A v tomto roku vyšlo vedcom z National Institute for Stroke and Applied Neurosciences at Auckland University of Technology, že na mŕtviciach sa veľmi významným spôsobom podieľa tiež znečistený vzduch. „Zatiaľ čo tri štvrtiny mŕtvic súvisia so zlým životným štýlom, na znečistenie vzduchu, ktoré sa doposiaľ s mŕtvicou nespájalo, pripadá ohromujúcich 17 %,” uviedol Valery Feigin, ktorý štúdiu viedol. „Sami sme z toho v šoku,” dodal.
Ako spoznať mŕtvicu?
Pri mozgovej mŕtvici (pri infarkte samozrejme tiež) je kľúčovým rýchle konanie. Zjednodušene povedané, čím skôr sa pacient dostane do nemocnice, tým je vyššia pravdepodobnosť, že z nej vyviazne s minimálnymi následkami. Lenže ľudí mladých či v strednom veku väčšinou proste nenapadne, že by ich mohol len tak z ničoho nič „trafiť šľak”.
Zdravotníci ponúkajú ako jednoduchú mnemotechnickú pomôcku pre rozpoznanie príznakov mŕtvice slovo FAST alebo slovensky rýchlo.
Face – tvár. Svaly povolia a polovica tváre a jeden kútik poklesnú.
Arm – ruka. Necitlivosť, brnenie a slabosť v končatinách alebo v celej polovici tela. Požiadajte postihnutého, aby zdvihol obe paže s dlaňami dole pred seba. Keď jedna klesá, je to mŕtvica.
Speech – reč. Pacient začne hovoriť z cesty. Ak máte podozrenie, požiadajte ho, aby po vás zopakoval jednoduchú vetu. Keď toho nie je schopný, je to mŕtvica.
Time – čas. Keď sa stane čokoľvek z vyššie uvedeného, je čas okamžite volať záchranku.
Ani so srdcom to nie je lepšie
“Kým pre 22 percent úmrtí na Slovensku je dôvodom rakovina, v súvislosti so srdcovo-cievnymi ochoreniami zomiera ročne až 54 percent pacientov,” hovorí Gabriel Kamenský, hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre odbor kardiológie. Väčšina ľudí ignoruje možnosť preventívnej prehliadky, ktorá upozorní na prítomnú hypertenziu či vysokú hladinu cholesterolu a cukru ako riziká infarktu, pričom mnohí svoje základné hodnoty vôbec nepoznajú.
Pred tridsiatimi rokmi mali najvyššiu úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia Fíni. Zlepšili osvetu, zorganizovali kampane, skvalitnili informovanosť obyvateľov, ktorí začali pristupovať k problému svojho zdravia aktívnejšie, a dnes sa vo Fínsku tešia z poklesu smutnej štatistiky o 50 percent. “Podobný trend zaznamenávajú vďaka korekciám životného štýlu obyvateľstva aj v Poľsku, Českej republike a iných krajinách. Slovensku sa však už roky štatistická linka pohybuje v jednej rovine, vôbec neklesá. Preto je najvyšší čas, aby si aj naši občania uvedomili zodpovednosť za svoj zdravotný stav a cielene pre seba niečo urobili,” dopĺňa docent Kamenský.
Toľko máme infarktov
-
Za rok 2013 v EU na infarkt zomrelo 184 800 osôb
-
Skoro 40% z nich zomrie skôr, než dorazí záchranka
-
Väčšina z nich umiera v prvej hodine od objavenia prvých príznakov
-
Každá minúta omeškania zvyšuje riziko úmrtia alebo vedie k trvalým zdravotným následkom
-
8% ľudí uviedlo, že by záchranku vôbec nevolalo a vydalo by sa hľadať pomoc na vlastnú päsť
Mne by sa to stať nemohlo!
Infarkt sa môže prejavovať dramaticky – silnou bolesťou na hrudi vystreľujúcou do podpažia – alebo tiež celkom nenápadne. Uvádza sa, že až 10 % pacientov môže prekonať infarkt celkom bez príznakov. A medzi ne patria práve mladšie ročníky. Niektorí pacienti zažívajú bolesti na hrudi i niekoľko dní, než sa odhodlajú vyhľadať lekársku pomoc. Väčšina ľudí si totiž, rovnako ako v prípade mŕtvice, možnosť infarktu proste nepripúšťa.
Podľa prieskumu spoločnosti Opinion Window by každý piaty dospelý v prípade infarktu otáľal so zavolaním záchranky viac ako hodinu. Čo je alarmujúce, pretože väčšina pacientov umiera v prvej hodine od prvých príznakov. Celých 8 % opýtaných v prieskume dokonca uviedlo, že by záchranku nevolali vôbec a vydali by sa do nemocnice po svojich!
Prečítajte si: Kathrin Schmidtová: Neumrieš
V roku 2002 prekonala autorka krátko po štyridsiatke mozgovú mŕtvicu a strávila dva týždne v kóme. Vo svojom autobiografickom románe Neumrieš popisuje veľmi sugestívne, aké to je, keď nerozumiete reči a musíte sa znovu učiť hovoriť a hýbať. Tak, ako sa jej postupne darí nachádzať opätovne vládu nad svojim vlastným telom, vracia sa jej tiež postupne pamäť, a ona si za čitateľovej prítomnosti spomína na to, kým vlastne pred touto epizódou bola. V roku 2009 za mimoriadne pôsobivé dielo Schmidtová obdržala Nemeckú knižnú cenu.
