Reč je o jedle – o dobrotách, ako sú zákusky, sušienky, čokoláda, ale aj čipsy či prehnane veľké porcie vášho obľúbeného jedla. Prečo nám jedlo pri strese „pomáha“ a ako sa tohto nezdravého zlozvyku zbaviť?
Prečo potláčame stres sladkým?
Podľa Ivy Málkovej zo STOBu všetko začína naším nastavením, ktoré máme zakódované v DNA. Keď naši pravekí predkovia čelili situáciám, ktoré v nich vyvolávali silné emócie a chemické reakcie podobné stresu – zrýchlenie tepu, svalová tenzia – v nadväznosti napríklad na hroziace nebezpečenstvo, väčšinou to znamenalo, že budú musieť v najbližších momentoch zabojovať alebo vziať nohy na plecia.
Dnes už o život nebojujeme, náš stres už málokedy súvisí s nutnosťou prežiť či fyzicky bojovať o život – a miesto úteku či zápasu sa uchyľujeme k našej obľúbenej čokoládovej tyčinke. Vďaka cukru (pozor, chyták, cukry nie sú iba v sladkostiach) napätie poklesne, ale nezmizne, ide len o jeho potlačenie a je isté, že sa opäť objaví – navyše hrozí, že sa „riešenie čokoládovou tyčinkou“ stane návykom.
Podobnými stresormi môžu byť i tenzie, ktoré zažívame aj pri snahe schudnúť alebo zmeniť životný štýl na zdravší. Často sa môže stať, že pri neúspechoch pri plnení nastavených cieľov padáme do špirály zajedania stresu. Je preto veľmi dôležité nastaviť si reálne ciele, aby sme boli schopní ich plniť. Keď budeme chudnúť a zmeny prijímať postupne, nevystresuje nás to.
Energiu a napätie, ktoré vznikajú vonkajšími vplyvmi, je samozrejme nutné uvoľniť. No vhodným spôsobom. Tým, že stres necháme dlhodobo bez konštruktívneho riešenia, hrozia psychické a fyzické nepríjemnosti, napr. psychosomatické ochorenia.
A čo s tým? Skúste 3 jednoduché kroky
Prvým krokom, ako sa zbaviť návyku zajedať stres (dá sa však čiastočne aplikovať aj na fajčenie – veď kto z fajčiarov by nepoznal moment, keď si v návale stresu ide zabafkať), je uvedomenie. Žiadne ezo – len si uvedomte, že tyčinka, po ktorej siahate, je práve onou záplatou na nahromadené negatívne emócie a tá vám nič vyriešiť nepomôže. Iba sa pomocou akéhosi placebo efektu prekleniete do ďalšej fázy, kde sa stres objaví po istom čase znova.
Pomôcka? Skúste si každý deň zapisovať, čo zjete, a doplniť to poznámkami o pocitoch (zlosť, smútok, nuda – a ich spúšťač). Takáto pomôcka vám uľahčí orientáciu a pomôže odhaliť momenty a emócie, ktoré máte spojené s impulzívnym zajedaním stresu. Toto funguje v dlhodobom kontexte, keď sa po pár dňoch či týždňoch môžete pomocou svojich zápiskov vrátiť ku krízovým situáciám a vo chvíľach, keď cítite, že prichádzajú, je ľahšie ich odhaliť, a pokúsiť sa ich tak viac racionalizovať.
Terapia odbúraním
Myslíte, že stresové spúšťače možno úplne eliminovať? Určite sa dá naučiť riešiť problémy, ktoré v nás zbytočný stres vyvolávajú. Jasné, nie je to šprint, skôr maratón, ale stojí to zato. Stresuje vás napríklad komunikácia s nadriadeným? Čo tak popracovať na komunikácii, asertivite? Práca s emóciami, stretnutia s terapeutom – nech už na to pôjdete akokoľvek, je dobré začať a pustiť sa do behu na dlhú trať . Výsledok bude stáť zato. Uvidíte, že okrem nadmerného maškrtenia sa vaše novonadobudnuté zručnosti prejavia aj v ďalších oblastiach vášho života.
Čo nevylúčiš, preper!
Niektoré spúšťače stresov však len tak zo života nezmiznú, s nimi bude viac roboty. A tu je potrebné nasadiť metódu „cumľa“, keď nahradíte čokoládu niečím iným, čo vo vás vyvolá pozitívnu emóciu.
Skúste si naplánovať dopredu, čím sa nabudúce v stresovej situácii upokojíte. Ak vás totiž zastihne nepripravených, opäť pre vás bude najjednoduchším riešením siahnuť po čokoláde alebo inej dobrote. Spíšte si preto konkrétne činnosti, ktoré máte radi. Môžete si dopriať napríklad kúpeľ, urobiť pleťovú masku, pustiť obľúbenú pesničku, zavolať kamarátke. Potom stačí už len vybrať, do čoho sa pustíte!
Idete na to?
