O brzdnej dráhe sme sa učili možno už na základnej škole. Priamky s červenými autíčkami a modrými nákladiakmi jasne ukazovali, že ten väčší potrebuje na zastavenie viac času, rovnako ako že „vozidlo A“, ktoré ide na začiatku rýchlejšie, zastaví oveľa ďalej než rovnako veľké, ale pomalšie „béčko“, a preto sa môže stať, že to napáli do „céčka“. Obrázok v učebnici je ale niečo iné ako situácia, kedy by sa na skutočnej ulici rútil kamión, ktorý začal brzdiť neskoro, a ten objekt „C“ ste boli vy.
Brzdnú dráhu ovplyvňuje niekoľko vecí. Nie je to len reakčná doba vodiča, ale aj kvalita bŕzd a ich intenzita – čiže ako silno na brzdu vodič dupne. No a samozrejme hrá rolu tiež priľnavosť pneumatík a ich ďalšie vlastnosti, vrátane stavu vozovky, ktorú ale neovplyvníme.
Najväčší vplyv na zabrzdenie má ale bezpochyby vodič.
Je totiž zásadné, za ako dlho na situáciu zareaguje a začne brzdiť – a predovšetkým z akej rýchlosti. Preto sa dráha do zastavenia počíta z viacerých častí.
Prečítajte si tiež: Šoférujete s ADHD? Potom zabudnite na Facebook!
Trochu matematiky
Predstavte si situáciu, že idete rýchlosťou trebárs 50 km / h, teda maximálkou, ktorá sa má dodržiavať v meste. Za jednu sekundu vaše auto prejde 14 metrov. Keď mu niekto vojde do cesty a vodič zareaguje takmer okamžite, teda zhruba za tú jednu sekundu, tých 14 metrov ešte prejde. Keď po sekunde dupne na brzdy, ešte ďalších 14 metrov mu trvá, než auto úplne zastaví. Takže celkovo má brzdnú dráhu 28 metrov.
A to hovoríme o situácii, keď je cesta suchá a ideme tachometrových 50 km / h. Stačí ísť o 10 km / h rýchlejšie, a brzdná dráha sa výrazne predĺži. Za jednu sekundu od spozorovania prekážky a začiatku brzdenia v tú chvíľu prejdete o tri metre viac, ako keby ste mali o 10 km / h nižšiu rýchlosť, a samotná brzdná dráha sa predĺži o šesť metrov! To znamená, že by vaše auto zastavilo až po 37 metroch, teda o deväť metrov ďalej. To sú asi dve dĺžky auta.
Skúste si niekedy pre seba spočítať, ako dlho vám trvá, než naladíte rádio, nastavíte klimatizáciu alebo navigáciu alebo napríklad len tak rýchlo skontrolujete, či vám niekto nepíše na Messenger alebo nelajkuje Instagram. Myslíte si, že to je len mihnutie okom? Mýlite sa, dve až tri sekundy to bez problému zaberie. V tom lepšom prípade, ak nezačnete byť v daný moment zvedaví a neklikáte ďalej.
Ak idete päťdesiatkou, pokojne prejdete aj 50 metrov, počas ktorých sa môže stať čokoľvek.
Aj keď dávate pozor a nenecháte sa za volantom rozptyľovať, mokrá cesta brzdnú dráhu tiež predĺži. Reakčná doba je rovnaká, teda 14 metrov pri rýchlosti 50 km / h, ak zareagujete do jednej sekundy. No už 17 metrov pri rýchlosti 60 km / h. Lenže na mokrom povrchu majú aj tie najlepšie pneumatiky oveľa horšiu priľnavosť – a to ešte nehovoríme o náhlom daždi po dlhom suchu, kedy sa z rôznych peľov a prachu na ceste vytvorí šmykľavá „kaša“, ktorej vlastnosti pocítite v ten najmenej vhodný moment. Pri päťdesiatkilometrovej rýchlosti tak s autom na mokrom asfalte prejdete kľudne ešte päť metrov navyše oproti situácii na suchu, pri 60 km / h dokonca o osem metrov viac do úplného zastavenia.
Asi nie je potrebné pripomínať, že s narastajúcou rýchlosťou sa brzdná dráha predlžuje násobne. Pritom počas jazdy sa rozdiel medzi rýchlosťou 80 km / h a 100 km / h môže zdať minimálny.
Aké dlhé sú dve sekundy?
Asi ste už veľakrát počuli, že minimálna bezpečná vzdialenosť od vpredu idúceho auta sú dve sekundy. Dá sa to spočítať jednoducho.
Vo chvíli, keď auto pred vami minie napríklad stĺp, počítajte do dvoch. Až v tej chvíli by ste rovnaký stĺp, či čiaru, mali minúť aj vy. Stĺp – raz – dva.
V meste sa takáto „diera“ zdá nezmyselná: keď si ju vytvoríte, o chvíľu sa vám do nej niektorí ostrejší vodiči začnú pchať. Na diaľnici by ste ju ale naozaj dodržiavať mali. Až za dve sekundy od chvíle, kedy zareagujete, totiž vaše auto začne efektívne brzdiť.
A tie dve sekundy niekedy môžu rozhodnúť nielen o nepríjemnej nehode s pokrčenými plechmi, ale predovšetkým o živote.
Pozor na gumy!
A to sa stále nájdu aj vodiči, ktorí podceňujú vplyv pneumatík. Pritom v mnohých testoch, ktoré realizujú ako autokluby, tak rôzne ďalšie organizácie, vychádza najavo, že kvalita pneumatík úplne zásadne ovplyvňuje brzdnú dráhu.
Aj keby ste mali postreh ako chameleón, ktorému pred tlamou lieta mucha, na zlých pneumatikách nezmôžete nič.
Keď auto na dobrých gumách zastaví na päťdesiatich metroch, rovnaké vozidlo na pneumatikách s ojazdeným dezénom sa pohybuje ešte ďalších osem metrov. A viete, akou rýchlosťou minie “vozidlo A”? Žiadnou malou – 37 km / h! Určite by ste nechceli, aby ste mu stáli v ceste.
Rovnako tak nemá vôbec zmysel jazdiť v zime na letných gumách a obrátene. Gumy majú totiž úplne odlišnú zmes a v počasí a na povrchu, pre ktorý neboli navrhnuté, sa správajú totálne nevhodne. Napríklad na snehu auto na zimných gumách zastaví z rýchlosti 50 km / h na 35 metroch, ale keby malo slušné letné, zastaví minimálne na dvojnásobnej vzdialenosti. Na opotrebovaných letných gumách by to bola brzdná dráha ruských saní. To všetko sú rozdiely, ktoré naozaj rozhodujú o živote. A nielen o tom vašom!
Chcete si vyskúšať svoju brzdnú dráhu? V tejto aplikácii si potrénujete svoj postreh.
Pretože určite za volantom tiež trávite peknú časť života, mrknite sa na náš blog s množstvom rád pre vodičov Rád šoférujem. Na čo je dobrá škola šmyku, čo robiť pri dopravnej nehode a podobne. Nikdy neviete, ale raz sa to môže hodiť. Príjemné čítanie!
Prečítajte si tiež: Zachovajte paniku: Spomaliť na tridsiatku plošne nemusíme
