Dr. Philippe Presles
Paríž 25. marca 2020
Všetko ohľadom koronavírusu je pre mňa úplne nové, vrátane toho, že som zavretý doma so svojou ženou, svojimi mačkami a knihami, že konzultujem na diaľku, stretávam sa s ľuďmi cez Skype a rozprávam sa s priateľmi cez Whatsapp. A to ani nehovorím o tom, že každý deň volám svojej mame (ako je mojím zvykom), aby som sa jej spýtal, ako sa jej darí. Zostáva mi len dúfať… Skrátka som na tom ako vy, ako my všetci a svoj príbeh som spísal, aby som sa s vami podelil o to, čo ma táto mimoriadna situácia naučila.
Začalo to prudkou bolesťou niekde vnútri hlavy, ako keď to preženiete s pitím. Človeku to hneď nedôjde. Žena mi hovorila, že ju bolí hlava už dva dni. Myslela si, že by to mohlo byť pre menštruáciu. Nevedel som, že menštruácia môže byť nákazlivá… Druhý deň som mal podráždené hrdlo a v ňom pocit sucha, cítil som sa vyčerpaný, ale to bolo asi všetko. Žiadna horúčka ani kašeľ. Nikdy som takú chorobu nezažil. Bolo to jasné – nakazili sme sa koronavírusom.
Začali mi chodiť SMSky. Môj starší syn kašľal a bolelo ho hrdlo. Jeho žena bola na tom rovnako. Ako postupom času pribúdali konzultácie na diaľku, začal sa mi v hlave skladať presnejší obrázok. Bolo to úplne neuveriteľné – nikdy som sa nestretol s chorobou, ktorá by mala toľko podôb. Bolesť hlavy je jedným z najčastejších príznakov, rovnako ako sucho v hrdle a podráždené hrdlo. U niekoho je však hlavným príznakom horúčka a teplota nad 39 °C. U iného človeka zase kašeľ a nádcha. U niektorých ľudí sa vírus prejaví problémami s trávením, zápchami alebo hnačkami. Iní zas majú problém s dýchaním, čo je samozrejme znepokojujúce. V takom prípade im volám hneď nasledujúci deň, aby som si overil, že sú v poriadku. U väčšiny pacientov je situácia stabilná alebo sa zlepšuje. Dvoch z nich som však poslal na pohotovosť, pretože mi ich stav robil starosti.
Reakcie ľudí sa veľmi líšia, od úplného pokoja až po záchvaty úzkosti a plaču. Všetkých sa snažím upokojiť, pri najmenších pochybnostiach predpisujem Azitromycín a samozrejme aj paracetamol a hlavne pacientov nabádam, aby veľa pili. Vírus totiž dehydratuje a spôsobuje bolesť hlavy, podráždené hrdlo, suchý kašeľ a vyschnuté oči. Zvýšený príjem tekutín pacientom veľmi prospieva, o čom som sa pri bolestiach hlavy sám presvedčil. Z tohto pohľadu je to rovnaké ako pri opici – musíte veľa piť.
Kamarát, ktorému sa nechce odísť
Keď už hovoríme o opici, tento vírus je ako kamarát, ktorému sa od vás nechce domov. Chcel by sa rozprávať, stále otvára nové témy, už-už to vyzerá, že sa zdvihne na odchod, keď vtom príde s niečím ďalším – úplne sa na vás prilepí! Po štyroch dňoch sme sa so ženou cítili lepšie a uľavilo sa nám. Mali sme však pokoj iba dva dni. Potom sa vírus vrátil s rovnakými príznakmi, a navyše s únavou. To trvalo viac ako desať dní, pretože sa vrátil ešte aj tretíkrát a aj teraz, keď píšem tieto riadky, mi robí spoločnosť. Prekliata beštia.
Človek je zahltený informáciami. Vážne prípady, správy, svedectvá. Niektorí odborníci pôsobia dosť presvedčivo. Celkovo nakoniec nezomrie viac ľudí ako pri chrípke. Naozaj? To, čím je tento vírus odlišný, nie je ani tak počet úmrtí, pretože smrť je prítomná všade, aj keď naša spoločnosť v podstate zabudla, že existuje, alebo sme ju vyčlenili na okraj.
Je však pravda, že vo väčšine prípadov priebeh našťastie nie je vážny. Každý deň som mohol ako väčšina z nás bez problémov pracovne fungovať. Predtým sme pracovali na diaľku, pretože to bolo pohodlné. Teraz je to nutnosť. Sme prepojení ako nikdy v minulosti. Moje SMSky sú taká moja čakáreň. „Nechcem vás obťažovať, ale myslím si, že mám príznaky choroby.“ Alebo: „Robím si starosti o svojho otca, je to kardiak.“ Ordinujem už len na diaľku a recepty posielam online.
Zostaň doma, vonku spieva jar!
Najlepšie vtipy kolujú na WhatsAppe. Niektoré z nich sú naozaj vtipné a preposielam ich svojim priateľom. Najviac sa mi páčila paródia na pieseň Clauda Françoisa: „Zostaň doma, vonku spieva jar!“. A potom zostarnutý Macron, ktorý nám oznamuje, že sa už otvorili hranice. No nič, dám s tým pokoj, je ich veľa a ešte sa na nich s chuťou zasmejeme.
Určite nám zostanú aj dobré spomienky. Ja som napríklad zistil, že je príjemné byť doma zavretý so svojou ženou. Keď pracujem, nosí mi čaj a je pri tom oblečená, ako by sa chystala ísť na večeru do reštaurácie. Vrátila sa k čínskej kuchyni a pre lekárnikov v našej ulici pečie koláčiky s hrozienkami. Je milé rozprávať sa o všetkom možnom a spoločne sa smiať vtipom a „fake news“. A okrem toho každý deň cvičí, dokonca aj s tým koronavírusom. Ja čakám, kým sa v tomto väzení uzdravím! Tiež sme v kontakte s množstvom priateľov, ľuďmi, ktorí nám volajú, so susedmi, s ktorými sa pozdravíme a pýtame sa ich, čo je nové. Je pekné byť obklopený takými milými a láskavými ľuďmi.
Dodržiavať režim
Samozrejme je dôležité dodržiavať režim, ráno vstať a obliecť sa približne v rovnakom čase, dodržať naplánované stretnutia, pomáhať ostatným a nájsť si zaujímavé koníčky. Ako inak by sme vydržali zatvorení doma celé dva mesiace? Dva mesiace! Vážne, 2 + 4 týždne + pár dní navyše, to sú už dva mesiace. Rád by som sa mýlil, ale radšej sa pripravím na to, že to bude beh na dlhú trať. Život ide ďalej alebo nie? Ako to však zariadiť, aby sa človek netočil v kruhu? Myslím na všetkých svojich priateľov, ktorí žijú sami a nemôžu ísť von. To musí byť na zbláznenie.
Na konci svojho príbehu by som rád poďakoval svojim priateľom – ošetrovateľom či lekárom, ktorí pracujú na diaľku. „Philippe, nedokážeš si predstaviť, čo prežívame …“ Ja si to dokážem predstaviť veľmi dobre a skladám klobúk. Chcel by som pochváliť aj tím v lekárni na námestí neďaleko nás, všetci sú stále veľmi vľúdni. A samozrejme tiež ľuďom zo supermarketu Casino, ktorí otvárajú o ôsmej ráno a pomáhajú mi nájsť droždie (na tie koláčiky s hrozienkami). Nesmieme zabúdať, že sme obklopení úžasnými ľuďmi!
