Blázniť je ľudské alebo všetci môžeme zošalieť.

Psychická pohoda, Život
Poruchy duševného zdravia predstavujú vo vyspelom svete druhú najväčšiu zdravotne sociálnu záťaž hneď po starnutí populácie a s tým súvisiacej potreby dlhodobej starostlivosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú teda problémy s psyché celospoločenským fenoménom našej doby. Oproti iným chorobám sa totiž môžu týkať naozaj všetkých bez ohľadu na fyzickú kondíciu, spoločenské postavenie či vek. Duševná […]

Tisk

Poruchy duševného zdravia predstavujú vo vyspelom svete druhú najväčšiu zdravotne sociálnu záťaž hneď po starnutí populácie a s tým súvisiacej potreby dlhodobej starostlivosti. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú teda problémy s psyché celospoločenským fenoménom našej doby. Oproti iným chorobám sa totiž môžu týkať naozaj všetkých bez ohľadu na fyzickú kondíciu, spoločenské postavenie či vek.

Duševná choroba je verná družka. Postihnutú osobu sprevádza v priemere 19% z celkového počtu rokov jej života, čo je spravidla 15 rokov. Odhaduje sa, že z 850 miliónov Európanov trpí až 100 miliónov ľudí depresiami, v invalidnom dôchodku kvôli ťažkej depresii sú dvaja ľudia zo sto. Asi 21 miliónov ľudí potom trpí poruchami spôsobenými nadmerným užívaním alkoholu, sedem miliónov má Alzheimerovu chorobu alebo iné formy demencie a štyri milióny ľudí schizofréniu.

Ani Američania na tom nie sú najlepšie. V roku 1987 pripadal jeden invalidný dôchodca s “papiermi na hlavu” na každých 184 obyvateľov, v roku 2007 sa však tento pomer viac než zdvojnásobil, konkrétne stúpol na 1:76 čiže jeden invalidný duševne chorý na 76 obyvateľov.

A čo sa týka Slovenska? V roku 2014 bolo v psychiatrických ambulanciách v SR uskutočnených 1 745 907 vyšetrení so zistenou psychickou poruchou, resp. stanovenou diagnózou. Celkový počet vyšetrených osôb bol 382 665 (s prevahou žien 57,2 %), v porovnaní s predchádzajúcim rokom je to nárast o 2,5 %. Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 64 365 osobám (118,7 na 10 000 obyvateľov), čo je o 8,9 % viac ako v roku 2013.

Epidémia  depresie
Duševná porucha u nás postihuje v priebehu života skoro každého druhého človeka. Medzi rokmi 2006 až 2010 sa napríklad výskyt depresií zdvojnásobil.

Toto potvrdzuje i predsedníčka Psychiatrickej spoločnosti Slovenskej lekárskej spoločnosti  Lívia Vavrušová: „Počet vyšetrení na úzkostné poruchy v ambulanciách odborných lekárov ako aj depresívnych porúch skutočne narastá.”

Depresia môže postihnúť kohokoľvek.

Najčastejšie sa s ňou potýkajú ľudia sociálne izolovaní, telesne postihnutí, starí ľudia v opatrovateľských zariadeniach a tiež ľudia, ktorí stratili niekoho blízkeho. Nevyhýba sa však ani „normálnym” ľuďom v produktívnom veku, kedy vzniká pri nahromadení stresujúcich udalostí. Každoročne ochorie na depresiu 5 percent obyvateľov Slovenska nezávisle na veku. Ženy ochorejú 2 – krát častejšie ako muži.

Stupne depresie:

Ľahká: pacient je skleslý a bez nálady, stráca záujem o okolie a uzaviera sa do seba, prácu a bežné denné povinnosti zvláda s problémami
Stredne ťažká: pacient nedokáže pracovať, nezvláda starostlivosť o domácnosť
Ťažká: pacient má problém vstať z postele, môže mať samovražedné myšlienky

 

Rizikové skupiny
Na stále vyšších počtoch pacientov sa podieľa tiež starnutie populácie, pretože stále väčší počet ľudí trpí stareckou demenciou. Ďalšie poruchy spôsobuje prehlbovanie sociálnych rozdielov medzi ľuďmi a tiež nevhodný životný štýl. Napríklad pacienti s obezitou a cukrovkou majú až štyrikrát väčšiu pravdepodobnosť, že ich postihne tiež depresia.

Onkologických pacientov a chorých na Parkinsonovu chorobu, ktorí sa zároveň liečia z depresií je až 50%.

Riziko duševnej poruchy zvyšuje tiež odkladanie rodičovstva a to ako u matiek, tak i u otcov. Podľa štúdie publikovanej v britskom časopise Nature, predávajú starší otcovia svojim deťom ešte viac genetických zmien než staršie matky a tým u nich zvyšujú pravdepodobnosť výskytu autizmu alebo schizofrénie.

Spotreba psychofarmák
Asi vás neprekvapí, že i spotreba liekov na psychické i psychiatrické ochorenia rastie. V roku 2003 bola spotreba antidepresív 63,9 miliónov denných dávok, v roku 2013 už 183,6 miliónov dávok.

Čiže za uplynulých desať rokov vzrástla spotreba antidepresív skoro na trojnásobok.

Nie je tomu inak ani na Slovensku, každý rok do slovenských lekární doputuje zhruba o 50 tisíc balení antidepresív viac. Spotreba antipsychotík vzrástla za desať rokov o polovicu. Najviac sa zdvihla spotreba liekov založených na Olanzapine – viac než 5x.

antidepresiva-ve-svete-01

Duša v dôchodku
V SR tiež stúpa počet žiadateľov o invalidný dôchodok s duševnou chorobou. Len medzi rokmi 2005 a 2010 sa počet úspešných žiadateľov viac než späťnásobil. V absolútnych číslach sú teda Duševné poruchy v SR druhou najčastejšou príčinou invalidity (17,6 %), hneď po chorobách svalovej, kostrovej sústavy a spojivového tkaniva (21,85 %).

duchody dusevne nemocnych SK 02

Psychické choroby zabíjajú
Podľa štatistík si 10 až 15 % ľudí s depresiou siahne na život. Štatistiky uvádzajú ročne 500 až 630 dokonaných samovrážd a okolo 800 až 1200 samovražedných pokusov na Slovensku. V slovenských nemocniciach zomrelo v roku 2014 na psychické problémy 159 ľudí.

Hospitalizácia v SR
Najčastejšou príčinou hospitalizácie je porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu (26 % z celkového počtu hospitalizácií). Druhou najčastejšou príčinou psychiatrickej liečby je schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi, (20 % zo všetkých hospitalizácií.

Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo pre duševné poruchy a poruchy správania uskutočnených v roku 2014  až 44 010 hospitalizácií. Pri porovnaní s predchádzajúcimi rokmi počet hospitalizácií stále rastie. Oproti roku 2013 je to v roku 2014 nárast o 405 hospitalizácií (0,9 %) a oproti roku 2005 o 5 280 hospitalizácií (13,6 %). U viac ako 90 % pacientov bola po prepustení nutná následná ambulantná psychiatrická starostlivosť.

#Natálie Veselá