AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.
Odoslaním e-mailu súhlasíte so spracovaním osobných údajov.

hľadať

Zakladateľka Ekonomickej olympiády: Naučte svoje deti finančnej gramotnosti podobne ako čistiť si zuby

Slováci na tom s finančnou gramotnosťou nie sú najlepšie. Napriek tomu, že sa stala súčasťou školských osnov, k žiadnemu veľkému pokroku zatiaľ nedošlo. Ruku k dielu sa rozhodla pridať aj Martina Bačíková, ktorá v Česku založila Inštitút ekonomického vzdelávania. Ten sa rovnako ako Inštitút ekonomických a spoločenských analýz snaží zvýšiť záujem o oblasť ekonómie nielen pomocou prednášok a workshopov, ale aj prostredníctvom Ekonomickej olympiády – celoslovenskej súťaže v znalostiach z ekonómie a financií, ktorá je určená študentom stredných škôl.

Svojím poňatím prispieva k ďalšiemu rozvoju kľúčových schopností a znalostí študentov v tomto odbore. Otázky do súťaže a koncepciu Ekonomickej olympiády spoluvytvárajú ekonómovia a odborníci z inštitútu INESS, Národnej banky Slovenska, Slovenskej ekonomickej spoločnosti, Ekonomickej fakulty UMB, Ekonomickej univerzity, Inštitútu ekonomického vzdelávania (INEV) a Českej národnej banky.

V našom rozhovore však pôjde predovšetkým o to, kto má vlastne deti naučiť, ako zaobchádzať s peniazmi – rodina alebo škola, a ako na to ísť efektívne. Odpovede nielen na tieto otázky sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Prečo je dnes ovládať finančnú gramotnosť tak dôležité?

Veľa obyvateľov sa nachádza v exekúcii a navyše je tu len minimálna šanca, že sa u väčšiny týchto ľudí situácia zmení. Podmienky na oddlženie sú totiž veľmi náročné. Z dostupných údajov vyplýva, že sa nezlepšuje. Z vlastnej skúsenosti však určitý pokrok vidím. O finančnej gramotnosti sa hovorí, politici majú snahu problém riešiť, a preto si myslím, že sme na dobrej ceste.

Čo by sme mali urobiť, aby sa situácia u nás zlepšila?

S výučbou finančnej gramotnosti by sa malo začínať čo najskôr. Niektorí dokonca tvrdia, že od štyroch rokov, s čím súhlasím. Je to však predovšetkým úlohou rodičov. Deťom by mali vysvetliť, že peniaze sa zarábajú v práci a netlačí ich bankomat. Skvelým opatrením je vreckové. To by mali dostávať už od prvého stupňa základnej školy a platiť si z neho čo najviac vecí. Napríklad desiaty, zábavu, hračky, drobné školské pomôcky a neskôr napríklad aj oblečenie. Je potom len na dieťati, či si na vysnívanú hračku našetrí alebo nie.

Finančnú gramotnosť by deti mali vnímať ako zaužívaný zvyk. Rovnako ako si každé ráno a večer umývajú zuby, mali by každý deň premýšľať aj o tom, ako správne zaobchádzať s peniazmi. Tento zvyk by sa rovnako ako čistenie zubov mali učiť už od mala a mať ho tak zaužívaný.

A čo úloha školy alebo dokonca škôlky, kde deti trávia podstatnú časť dňa?

Škola nenesie hlavnú zodpovednosť za finančnú gramotnosť. Tú majú rodičia. Ak dieťa nenaučia aspoň nejaké základy, ako je to aj s čistením zubov, len ťažko to za nich urobia učitelia.

Je finančná gramotnosť súčasťou študijných plánov v školách?

Áno, no tie sú však pre školy v podstate nezáväzným dokumentom. Musia ich síce dodržiavať, no záleží na nich, akú formu zvolia. Finančnú gramotnosť môžu začleniť do výučby spoločenských vied, matematiky alebo na ich rozhraní. Problémom je, že veľa učiteľov nevie, ako žiakom finančnú gramotnosť efektívne odovzdať, pretože na to neboli vyškolení.

Čo si myslíte o špeciálnych seminároch, ktoré dnes organizujú rôzne bankové spoločnosti?

Určite je to posun k lepšiemu a každá snaha sa cení. Nie je to však cesta k výučbe finančnej gramotnosti, pretože čas týchto odborníkov je veľmi obmedzený. Študenti by mali semináre brať hlavne ako inšpiráciu, ktorá by ich mala motivovať. Rečníci na prednáškach jednoducho nemôžu nahradiť učiteľov na školách, ktorí sa žiakom venujú pravidelne každý týždeň. Učitelia by však mali prejsť školením, kde by sa dozvedeli, ako finančnú gramotnosť odovzdávať ďalej.

Čo by malo o peniazoch vedieť dieťa na prvom stupni?

Malo by byť schopné hospodáriť s vlastnými peniazmi. Poznať hodnotu peňazí a vedieť, že nerastú na stromoch, ale že si ich ľudia musia zarobiť v práci. Malo by si vedieť našetriť na veci, ktoré sa mu páčia. Ak si chce niečo kúpiť, nemali by jeho prvé myšlienky viesť k tomu, ako asi presvedčiť rodičov. Dieťa by si malo byť schopné rozmyslieť, či si kúpi ďalšie autíčko do zbierky alebo si radšej zájde s kamarátmi na zmrzlinu. Musí sa naučiť rozhodovať, čo má pre neho prednosť, a že nemôže mať všetko, na čo si spomenie.

Mali by rodičia riešiť finančné témy spoločne s deťmi alebo by si ich mali radšej nechať pre seba? Napríklad, ak nemajú peniaze na dovolenku pri mori alebo na vytúžený vianočný darček.

Záleží na veku dieťaťa. Ak už navštevuje strednú školu, nevidím dôvod, prečo by sa to s ním riešiť nemalo. Je vždy dobré, ak je dieťa súčasťou finančných diskusií. Predsa len bude raz riešiť podobné situácie a keď bude vedieť, ako ich riešiť správne, je to len pre jeho dobro. Nenapadne mu, že by si išlo na dovolenku požičať, ale radšej bude viac šetriť alebo si nájde nejakú možnosť privýrobku.

Čo hovoríte na odmeňovanie detí za domáce práce alebo vysvedčenie?

Myslím, že je to správny prístup. Dieťa predsa ešte nepracuje a na prvom stupni má brigádu skôr len vo výnimočných prípadoch. Je fajn, ak má týždenné vreckové a k tomu si navyše môže niečo privyrobiť práve za domáce práce alebo dobré výsledky v škole.

Aká je podľa vás ideálna výška vreckového?

Vždy záleží na možnostiach rodiny. Suma by mala byť taká, aby si za ňu dieťa mohlo kúpiť to, na čo mu ju rodičia dajú. Ak si má napríklad platiť desiaty v škole, musí to tomu jednoducho zodpovedať. Určite by nemala byť nízka, ale ani príliš vysoká.

Kedy by dieťa malo dostať svoju prvú platobnú kartu?

Kreditnú kartu by som neodporúčala žiadnemu mladému človeku, ktorý nie je finančne vzdelaný. Veľmi ľahko sa na ňu dá zadlžiť aj do niekoľkých desiatok tisíc. Debetnú kartu môže mať pokojne už na strednej škole, s tou nie je problém. Rodičia môžu na deťoch postupne nechávať aj to, aby si vybavili poistenie do zahraničia a ďalšie finančné produkty. Musia však sami posúdiť, ako na tom ich dieťa s finančnou gramotnosťou je, či ju ovláda alebo nie.

Dalo by sa povedať, že finančná negramotnosť je z časti aj prezlečená lenivosť?

V niektorých prípadoch asi áno. Opäť by som to však prirovnala k čisteniu zubov. Keď si večer niekto nejde umyť zuby, môže to byť preto, že je lenivý, alebo preto, že nemá dobre zaužívaný zvyk čistenia zubov. S financiami je to podobne. Keď je človek lenivý šetriť, aby si mohol niečo kúpiť a radšej si vezme pôžičku, ide o lenivosť alebo o nedostatok finančného vzdelania? Nemám na to odpoveď.

Súvisí finančná gramotnosť s dosiahnutým vzdelaním?

Údaje ukazujú, že nie. To, že má niekto vysokú školu, nie je vôbec zárukou vysokej finančnej gramotnosti. Ohrozené sú tak všetky skupiny a finančná gramotnosť je v spoločnosti rozdelená úplne náhodne. Môžeme však tvrdiť, že je dedičná. Nie geneticky, ale na základe zvyku. Predsa len sú pre nás naši rodičia hlavným vzorom.

Dá sa finančná gramotnosť doštudovať napríklad aj v tridsiatich, štyridsiatich rokoch?

Finančnej gramotnosti sa dá priučiť v akomkoľvek veku, keďže ide len o spôsob robenia vecí inak, ktorý sa dá zmeniť vždy. Problémom je, že ľudia, ktorí sa nenaučili správne zaobchádzať s peniazmi v ranom veku, sa to naučia až kvôli problémom, ktoré vzniknú, ak urobia nejakú chybu. Existujú síce kurzy finančnej gramotnosti pre dospelých, ale málokto tam nakoniec príde.

Prečo?

Po prvé, ľudia sa hanbia priznať, že majú nejaké medzery, resp. si ich ani nepriznajú a predstierajú, že neexistujú. Problém dnes tiež spočíva v tom, že sa o peniazoch v spoločnosti veľa nehovorí. Vezmite si napríklad situáciu, keď idete s priateľmi na pivo – určité témy sú proste tabu. Je možné, že keby sme o nich diskutovali, vzájomne by sme si dokázali poradiť a všetko by bolo ľahšie.

Martina Bačíková je zakladateľkou a riaditeľkou Inštitútu ekonomického vzdelávania INEV a zakladateľkou Ekonomickej olympiády, ktorá má podnietiť záujem stredoškolákov o ekonomické témy, pričom je na dobrej ceste k tomu, aby sa do škôl dostala ekonómia a zároveň aj finančná gramotnosť. Pred založením INEV pôsobila ako predsedníčka Students for Liberty CZ. Je spoluzakladateľkou start-upu Dáme Skúšku a pracovala ako ekonomická novinárka a moderátorka pre Roklen24 a Forum24.