AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.

hľadať

Za to, že neviete kresliť, nemôžu hemisféry alebo 10 mýtov o našom mozgu

Ľudský mozog je z hľadiska výskumu stále ešte dosť neprebádaný orgán. Ťažko sa nám priznáva, že o jeho fungovaní stále mnoho vecí nevieme. A čím menej o niečom vieme, tým lepšie sa o tom vytvárajú zaručené pravdy. Vybrali sme tie najomieľanejšie „fakty“, o ktorých však už vieme, že je to trochu inak, než ste si donedávna možno mysleli.

1. Ľaváci a praváci
Na toto už ste si určite nejaký ten test robili. Najmä aby ste sa upokojili, že vašu neschopnosť čokoľvek nakresliť kompenzujú skvelé analytické schopnosti. Vám jednoducho viac ide ľavá mozgová hemisféra. Lenže žiadna preverená štúdia, ktorá by túto teóriu potvrdzovala, nikdy nevznikla. Naopak. Štúdia z americkej univerzity v Utahu na vzorke tisícky mozgov nespozorovala žiadne znateľné zmeny v dominancii využívania tej či onej strany. Všetky mozgy sú si rovné!

2. 90 % mozgu zaháľa
Používame len desať percent mozgu! Informácia, ktorá hrá do kariet všemožným šarlatánom a vesmírnym ľuďom, ktorí vás budú presviedčať o skrytej sile vašej mysle. Len si zaplaťte kurz a „naučia vás chodiť po vode“. Vedecké dáta ale niečo také jasne vyvracajú. Ono sa stačí trochu zamyslieť: K čomu by boli tisícročia vývoja ľudského mozgu, keby sme ho potom nevedeli používať? Takto to pánbožko iste nezamýšľal, náš mozog je naopak celkom ťahúň, a dokonca aj počas spánku prejavuje miernu aktivitu. Ticho nastáva len v prípade vážneho poškodenia.

 3. Čo si nezrýmujem, to nemám
Každý sme mali na škole nejaký ten trik, ako si najlepšie zapamätať látku. Niekto podčiarkoval, niekto prepisoval, niekto používal mnemotechnické pomôcky. A mali ste určite pocit, že je to pre vás oveľa efektívnejšie ako obyčajné čítanie. Lenže vraj ste na omyle.

Študenti využívajúci podľa nich ideálne učiace techniky nedosahujú lepšie výsledky ako bežní bifľovači.

Našich podmienok sa to až toľko netýka, ale pre Američanov sú študijné techniky veľká téma. Ich dôležitosti verí až 96 % učiteľov, a aj preto im na školách venujú nemálo času. U nás sa väčšinou vystačí s LaCoDoMa (pre vyššie rímske číslice) a potom už je to na vás.

4. Od štyridsiatky už to ide len dole
Niektoré kognitívne schopnosti nám samozrejme s vekom slabnú, to nepopierame. Nový jazyk už sa vám bude učiť horšie, pretože na rozdiel od malých detí už váš mozog nie je vo vývoji, aby žiadostivo nasával všetky okolité informácie. Tiež bude pravdepodobne častejšie dochádzať k onej frustrujúcej chvíli, keď niečo máte na jazyku, ale mozog nie a nie to spojiť. Na druhej strane, starší ľudia majú oveľa bohatšiu slovnú zásobu, lepší odhad na ľudí, lepšie sa dokážu vysporiadať s konfliktami a všeobecne zvládnu veci riešiť viac s pokojom. A v tom je tá pravá múdrosť.

5. Ženský a mužský mozog sa učí inak
Čo sa rozmerov týka, je väčšina mužských mozgov väčších ako tie ženské. Niekto by tak mohol očakávať, že sa im toho do neho viac vojde a štúdium pre nich zrazu bude jednoduchšie. Omyl! Muži majú mozog jednoducho veľkostne zodpovedajúci k ich telu, no neexistujú žiadne dôkazy o tom, že by sa v maskulínnych hlavách diali nejaké procesy navyše.

Rodovej rovnosti bolo teda v tomto ohľade zadosťučinené.

6. Máme päť zmyslov
Šiesty zmysel nemá len zmätený Bruce Willis, ktorý neverí na duchov. Oných päť zmyslov, ktoré sme sa učili na základke, niektorí neurovedci rozširujú až o pätnásť ďalších. Trebárs samotný hmat vzniká zlúčením viacerých čiastkových zmyslov: vnímanie teploty, tlaku a bolesti (tzv. nocicepcia). Plus medzi ďalšie zmysly patrí napríklad rovnováha, vnímanie polohy a času, hlad a smäd, ale aj detekcia svrbenia. No nemyslíme si, že zjednodušenie na päť základných je odveci: nie je nutné sa vždy učiť zoznamy informácií, ktoré by nám tak či tak vyfučali z hlavy.

7. Alkohol zabíja mozgové bunky
Hoci nás alkohol pripravuje o schopnosť hovoriť zrozumiteľne, chodiť rovno a vyhodnotiť, kedy by bolo dobré v rámci udržateľnosti nasledujúceho dňa prestať piť, trvalé následky na naše mozgové bunky väčšinou nemá. Zabíjať by ich síce mohol, ale bolo by to také množstvo, ktoré už by otrávilo celý organizmus. Pitie s rozumom tak vášmu mozgu nijako neuškodí. Dlhodobo vás nadmerné pitie ale doženie, pretože alkohol poškodzuje dendrity (konce neurónov) a zhoršuje ich vzájomnú komunikáciu. A to nehovoríme o zvyšku tela. Takže všetko s mierou!

8. Poškodenia mozgu sú nevratné
O tejto téme už ste u nás možno čítali, a tak pre vás táto informácia nie je ničím novým. Ona fáma o konečnom počte našich mozgových buniek už je dnes vyvrátená.

Náš mozog je totiž lepší, než si myslíme: podľa výskumov je schopný vytvoriť si bunky nové.

A dokonca dokáže povolať iné časti mozgu, aby nahradili funkciu už stratených častí. Prípadov, kedy sú ľudia schopní normálne žiť aj bez veľkej časti mozgu, je všade plno. Mozog je jednoducho tak trochu superhrdina.

9. Sme pánmi našich pocitov
Máte pocit, že máte kontrolu nad svojimi emóciami a dopredu viete, čo vám urobí radosť alebo vás naopak naštve? Ale vážne o tom rozhodujete vy? Keď vám zomrie niekto blízky, nedokážete odhadnúť, ako dlho bude trvať, než vám bude lepšie. Ale často je to skôr, ako ste čakali. Náš mozog je odolný nielen voči úrazom, ale aj veľkým dávkam stresu. Rovnako tak vaša nenávisť k pondelkovým ránam málokedy dopadne tak, že celý deň nestojí za nič. Máme teda skôr očakávania svojho psychického rozpoloženia, určite nie však plnú kontrolu.

10. Mozart z vás urobí génia
Púšťanie Mozartových diel ešte nenarodeným deťom v matkinom brušku je taký evergreen. Každý rodič chce vychovávať budúceho riaditeľa zemegule. Bohužiaľ, ako už ste si v tomto článku  pravdepodobne zvykli, aj toto je len mýtus. Tzv. Mozartov efekt vznikol na základe experimentu, v ktorom účastníci, ktorí si vypočuli sonátu desať minút pred IQ testom, vyšli o nejakých osem bodov lepšie ako tí, čo zostali v tichu. Lenže nikomu ďalšiemu už sa to overiť nepodarilo. Takže bez obáv zostaňte pri svojom obľúbenom žánri.

#Simona Ó.

Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…

 

Postarajte sa o svoju rodinu, pokiaľ môžete.

Život vám môže skomplikovať nielen úraz, ale aj dlhšia choroba. Aj keď si myslíte, že ste ako rybička. Nechajte nám svoje meno, telefón a profík z poisťovne AXA sa vám čoskoro ozve.

Udeľujem súhlas spoločnostiam finančnej skupiny AXA na Slovensku, tj.: AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA investiční společnost a.s., organizačná zložka Slovensko, AXA d.d.s., a.s., AXA Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko so spracúvaním osobných údajov v rozsahu: meno a priezvisko, telefónne číslo s cieľom:

- ponúkať produkty týchto spoločností,
- zasielať obchodné oznámenia (elektronickou formou ponuky produktov a služieb),
- automatizovaného spracúvania osobných údajov kvôli prispôsobeniu obchodnej ponuky mojim individuálnym potrebám,
- poskytnúť osobné údaje v rovnakom rozsahu obchodnému partnerovi AXA ASSISTANCE CZ, s.r.o.,
- prieskumu trhu a spokojnosti s využívanými produktmi a službami,
pričom takýto súhlas udeľujem na obdobie trvania zmluvného vzťahu s ktoroukoľvek z vymenovaných spoločností a následne aj na obdobie 5 rokov po skončení takéhoto zmluvného vzťahu. Ak sa nestanem klientom žiadnej zo spoločností AXA, udeľujem súhlas na obdobie 5 rokov od tohto udelenia.
Ďalej by sme Vás chceli informovať, že poskytnutý súhlas je dobrovoľný a môžete ho kedykoľvek odvolať, buď telefonicky na AXA linke +421 2 2929 2929, e-mailom na info@axa.sk, alebo písomne na adrese AXA, Kolárska 6, 811 06 Bratislava.
Zároveň potvrdzujete, že ste sa oboznámili s textom Informačného memoranda. Jeho znenie nájdete na webovej stránke AXA, na www.axa.sk/osobne-udaje/. (skrýt text)