Či už veríte tej či onej verzii, zvieratá sa rozhodne často správajú dosť podobne ako my, keď sme v nepohode alebo pod tlakom. Papagáje si vytrhávajú perá, psy neúnavne dlhé minúty prenasledujú vlastný chvost či tieň, mačky si vyhryzávajú kusy kožuchu. Dôvody na tieto prejavy majú rôzne a niekedy je dosť ťažké ich zistiť. Má napoly holý papagáj trichotillomániu (stresom vyvolané vytrhávanie vlasov alebo chlpov) a pes, ktorý odmieta po smrti svojho pána žrať, posttraumatický stresový syndróm?
Mačací exorcizmus
Kedysi sa na to ľudia pozerali jednoducho. Zvláštne sa správajúce zvieratá (ako napríklad splašené kone alebo psy nakazené besnotou) jednoducho označili za šialené, zlé, prípadne posadnuté, a väčšinou s nimi urobili krátky proces. Ale vlastne, napokon, aj s ľuďmi trpiacimi napríklad psychózami sa nakladalo veľmi podobne. V dnešnej dobe už sa na to pozeráme inak a snažíme sa všetko riešiť trošku humánnejšie. Okrem vývoja vedy a medicíny to určite súvisí aj s tým, že úloha domáceho zvieraťa sa veľmi zmenila a vnímame ich ako členov našej rodiny. Nemáme preto problém navštíviť mačacieho psychológa, keď máme pocit, že náš Murko trpí úzkosťami.
Prečítajte si tiež: Prečo majú Slováci tak radi domácich miláčikov?
Náš Dunčo má syndróm vyhorenia
Výskumov o tom, ako vlastne zvieracia emočná stránka funguje, až toľko nie je. No výkladov, čo presne aký fyzický prejav môže znamenať, je naopak celkom dosť. Z každého dlhodobého chovateľa sa stáva odborník.
U našich zvieracích priateľov sa často uchyľujeme k poludšťovaniu ich reakcií, ale zvieratá, samozrejme, nefungujú rovnako, ako my.
Jedným príkladom za všetky je mačacie pradenie, ktoré si často vykladáme ako znamenie spokojnosti, samé mačky ho ale využívajú aj v prípade, keď sú zranené alebo sa cítia v ohrození. Vyplavujú sa im totiž pri ňom do tela endorfíny, ktoré pomáhajú bolesť a stres lepšie znášať.
Ako sa dostať k jadru pudla
Problém s diagnózou zvierat je zrejmý: nemôžete sa na ich pocity opýtať. Teda nie, ak očakávate aj odpoveď. Na druhej strane, ani ľudia často nevedia, čo ich presne trápi a ich diagnóza je možná len pozorovaním. A rovnaký postup môžeme aplikovať aj u nemých tvárí. Svoje o tom vie aj Laurel Braitmanová, autorka knihy Zvieracie šialenstvá (jej TEDtalk na tému zvieracie duše si môžete pozrieť tu). K otázke zvieracej psychológie sa dostala po tom, čo si zaobstarala útulkového psa, u ktorého sa prejavovali silné úzkosti, kedykoľvek ho nechali chvíľu osamote. Pustila sa do výskumu zvieracích duševných ťažkostí a dnes pevne verí tomu, že aj zvieracia duša je krehká a môže ľahko trpieť. A že v prevažnej väčšine prípadov za to aspoň čiastočne môžu ľudia.
Tri otočky okolo misky pred každým jedlom
Všimla si napríklad, že niektoré zvieratá až rituálne vykonávajú stále dokola nejakú činnosť. Môže to mnohokrát vyzerať celkom zábavne: pes dlhé minúty šteká na odpadkový kôš, mačka po každom hlte granúl hrabe naprázdno okolo misky, opička v ZOO sa hojdá na konári stále v rovnakom rytme. Je to ale zábava len dovtedy, kým ich to nezačne obmedzovať v potrebe jedla a spánku.
U ľudí podobné rituály označujeme ako obsedantno-kompulzívne poruchy.
Často sa jedná práve o nutkavé opakovanie návykov spojených s hygienou, ale obsesiu si môžete vytvoriť v podstate na čokoľvek. Zvieratá to majú podobne, stačí zadať heslo “OCD dog” na YouTube. Nájdete video psa, ktorý pri každom pootvorení dverí beží z jedného konca záhrady na druhý.
Keď Chipovi umrie Dale
Tragická udalosť v našom živote sa často odráža aj na našej fyzickej kondícii, to nie je nič nové. Johnny Cash zomrel štvrť roka po svojej žene June Carter, matka filmovej princeznej Leiy Carrie Fisherová zomrela deň po smrti svojej dcéry. Heslo „V zdravom tele zdravý duch“ platí aj obrátene.
Pred pár rokmi tak sotva hodinu po sebe zomrel párik nerozlučných vydier v novozélandskej ZOO, hoci tá druhá bola úplne zdravá.
Rovnako smutne dopadol aj pes britského vojaka, ktorého pán padol v boji a jeho štvornohý kamarát toho bol svedkom. O pár dní neskôr zomrel tiež, hoci nezranený. O syndróme zlomeného srdca sme už písali, článok si môžete prečítať tu. Príznaky depresie u šimpanzov, ktorí prišli o blízkeho člena rodiny, vypozorovala aj známa biologička Jane Goodallová.
Uhorkofóbia a ďalšie úzkosti
Strach je celkom bežným a prirodzeným javom, ktorý má chrániť pred prípadnou ujmou na zdraví. Avšak vo chvíli, keď je neopodstatnený, môže jedincom brániť v normálnom živote. Takmer každá mačka alebo pes sa minimálne zo začiatku boja vysávačov, búrok alebo virálne preslávených šalátových uhoriek.
Našťastie s fóbiami sa dá väčšinou celkom dobre pracovať a s dostatočnou dávkou trpezlivosti sa dajú aj odstrániť. Zviera si buď postupným opatrným pozorovaním samo uvedomí, že mu nehrozí žiadne nebezpečenstvo alebo sú mu v ťažších prípadoch, kedy ho ohrozujú v bežnom dennom fungovaní, podávané upokojujúce lieky.
30 rokov iba v akváriu
Zložitejšie je to u hlbšie zarytých tráum. Tie môžu pochádzať z necitlivého zaobchádzania predošlých majiteľov, mnohoročným výcvikom v cirkuse, no kapitolou sami o sebe sú zvieratá zúčastňujúce sa vedeckých výskumov a vojnových operácií. Typickým prejavom traumatizovaných zvierat sú náhle zmeny nálad a správania, poruchy príjmu potravy a spánku a dokonca aj flashbacky prežitých hrôz.
Snáď najsmutnejším príkladom sú kosatky chované v zábavných parkoch, ktorým sú opakovane odoberané mláďatá, sú držané osamote a na malom priestore.
V takýchto podmienkach sa potom stáva, že zviera naozaj zošalie a vplyvom neustáleho stresu zaútočí na človeka. To sa pritom vo voľnej prírode stane len veľmi zriedka. Tejto téme sa venuje skvelý dokument Blackfish. Len upozorňujeme, že vám po jeho zhliadnutí bude z ľudskej túžby po zábave trochu úzko.
Do traumatizovaných zvierat treba investovať dve často ťažko dostupné komodity: veľa trpezlivosti a ešte viac času. No niektoré z nich stratia svoju dôveru k ľuďom už navždy a budú okolo nás pobehovať s ostražitosťou. Na Slovensku sa pomoci týraným zvieratám venujú napríklad neziskovky Sloboda zvierat, SOSlinka.eu, MajmeSrdce.sk, PsiaDusa.sk či ZvieraciOmbudsman.sk. Prezrite si ich stránky – možno si tam nájdete nového zvieracieho kamoša.
Psychické poruchy sa vyskytujú aj u zvierat vo voľnej prírode. Rozdiel je len v tom, že takto oslabený jedinec často dlho neprežije. My ľudia v takých drsných podmienkach obvykle nežijeme a slabých nenechávame napospas divočine. Na druhej strane, u žiadneho zvieraťa nebolo spozorované zámerné týranie iného živého tvora. Tak ďaleko sme vo vývoji došli iba my. To, ako môže byť dlhodobo nešťastné alebo traumatizované zviera nebezpečné, sme asi všetci videli v Planéte opíc. Preto neberte nepokoj vašich maznáčikov na ľahkú váhu a venujte im toľko starostlivosti, aby pri vašom ďalšom odchode na dovolenku nenaplánovali medzinárodný prevrat.
Ľudská psychika (aj zvieracia) je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…
Prečítajte si tiež: Zdravotné výhody domácich miláčikov. Pomáhajú pri bolestiach aj depresii.
