AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.
Odoslaním e-mailu súhlasíte so spracovaním osobných údajov.

hľadať

Tiež sa vám pri počúvaní hudby občas zježia chlpy na zátylku? Máte „iný“ mozog, tvrdí štúdia.

To, že hudba vyvoláva husiu kožu, motýle v bruchu alebo pocit, že sa človeku niečo vzpriečilo v krku, je podľa všetkého pomerne vzácne.

Ako informoval denník The Independent, harvardský študent Matthew Sachs vlani vykonal výskum zameraný na fyzické prejavy stimulácie mozgu hudbou. Pracoval s dvadsiatimi ďalšími študentmi, ktorí sa rozdelili presne na dve polovice: desať z nich vraj fyzické prejavy počúvania hudby zaznamenalo, druhých desať nie.

Pozorovaním sa Sachsovi podarilo zistiť, že ľudia, ktorí sú schopní nadviazať emocionálne aj fyzické spojenie s hudbou, majú inak stavaný mozog.

Mne samému sa zapísal pevne do pamäte aspoň jeden takýto moment taxonomickej premeny mojej pokožky. Husia koža mi naskákala pri počúvaní doo-wopovej klasiky Its All Over But the Crying pred dobrými piatimi rokmi.

Analýzou série magnetických rezonancií dospel Matthew Sachs k tomu, že takíto ľudia majú viac spojivových tkanív, a to medzi časťami mozgovej kôry, ktoré sú napojené na zvukové senzory, a časťami mozgu, ktoré spracúvajú emócie. Tieto dva uzly potom spolu komunikujú efektívnejšie.

Sachsové nálezy boli publikované v žurnále Oxford Academic. V rozhovore do časopisu Neuroscience potom uviedol: Ak sú dva regióny mozgu dobre prepojené, môže následne každý fungovať efektívnejšie aj sám o sebe.“ Názor, že ľudia, ktorých z hudby mrazí, majú často mocnejšie a intenzívnejšie emocionálne reakcie, tak začína mať vedecký podklad. Celý proces sa navyše umocňuje, ak sú tieto pocity prepojené so špecifickou spomienkou na špecifickú pieseň.

Tento odhad však nemožno potvrdiť v laboratórnom prostredí.

Keďže celý výskum prebehol na malej škále, Sachs v súčasnosti vykonáva jeho druhú fázu, ktorá sa bude sústrediť na konkrétne reakcie mozgu na piesne rôznych rýchlostí, nálady a osobného vzťahu k poslucháčovi. Týmto výskumom sa Sachs hodlá dopátrať toho, čo takéto fyzické reakcie na hudbu skutočne neurologicky spôsobuje, a nahliadnuť tým aj do sveta neuropsychiatrie a liečby duševných chorôb. Depresia nás zbavuje schopnosti zažívať všedné drobné radosti. Vďaka tomuto výskumu by sme s terapeutmi mohli depresiám čoskoro čeliť aj s pomocou hudby.

#RobinHendrych

Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.

Prečítajte si tiež: Prečo chceme byť cool? Aby sme prežili, hovorí neuroveda