AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f
hľadať

Svadba? Prežitok časov minulých!

A je to opäť tu. Reči o tom, že už na to máte vek. Veď každý okolo vás už sa pomaly chystá do chomúta. Lenže má to dnes ešte vôbec zmysel? Akt sviatosti manželskej už totiž zanikol. A trend medzi mladými poukazuje na to, že ľahostajnosť voči najvyššiemu vyznaniu lásky rastie. Ako je to možné, […]

shutterstock_195227294

A je to opäť tu. Reči o tom, že už na to máte vek. Veď každý okolo vás už sa pomaly chystá do chomúta. Lenže má to dnes ešte vôbec zmysel? Akt sviatosti manželskej už totiž zanikol. A trend medzi mladými poukazuje na to, že ľahostajnosť voči najvyššiemu vyznaniu lásky rastie. Ako je to možné, že zvyk starý ako ľudstvo samo sa rúti do záhuby?

Svadobné rituály patrili vždy medzi jednu z najdôležitejších udalostí v životoch všetkých národov. Prvé zmienky siahajú až k najstarším známym kultúram. V starovekom Egypte i Mezopotámii sa už hovorilo o spájaní ženy a muža v jedno. Ale nemyslite si, že to vtedy bola romantika á la Pretty Woman. Kdeže. Krásna žena sa brala predovšetkým ako cenný tovar. Žiadna láska. Šlo o rozširovanie moci rodín, ale hlavne bohatstva! No veru, vtedajšie nevesty to nemali ľahké. Iste, každá kultúra uctievala trochu iné tradície. Jedno ale mali spoločné. Manželka sa stala súčasťou rodiny manžela.

Pokiaľ muž zomrel, musela si vziať brata. Predaná nevesta ako vyšitá!

Lásku v manželstve nechceme
Nechceme hovoriť, že kedysi neexistovala láska. Vždy medzi ľuďmi poletovala. Ale v manželstve sa objavovala naozaj len málokedy. Cit bol výhradne súčasťou mileneckých afér. Určitý zlom prišiel v antickom Grécku. Prvýkrát sa začali prepájať povinnosti s príjemným. Lenže nie vo vyšších vrstvách spoločnosti.

Politika a moc nedovolila ženám vyberať si mužov.

Výnimky len potvrdzovali pravidlo. Ale za to v chudobnejších vrstvách sa nemuselo nič riešiť. V podstate nikoho nezaujímalo, kto a s kým sa spojí, maximálne despotického otca! I keď sa forma vstupu do stavu manželského líšila podľa miestnych tradícií, vždy šlo o veľmi chúlostivú a posvätnú záležitosť. Dohodu, ktorá sa nesmela porušiť!

Kto prvý hodil kameňom?
Najviac vnímanie svadieb zmenilo kresťanstvo. Nie ihneď od začiatku. Sviatosť a povinnosť sa formovala až po spojení biblických textov v jeden celok, v Biblii. Vtedy sa pomaly začalo vytvárať európske myslenie o tom, že nejde len o výhodný rodinný kšeft, ale tiež o lásku. Sex samozrejme až počas svadobnej noci! A tak sa manželstvo pomaly a iste posúvalo k tomu vysnenému ideálu. Kostol, zvony, holubice, biele šaty. Nádhera! Lenže kde teda nastal problém? Prečo sa karta obrátila a skoro desaťtisíc rokov stará tradícia sa mení v prach? Prvú ranu zasadil komunizmus!

Rodina je základ štátu
Striktným pohľadom na náboženstvo devastoval všetko krásne na tradíciách, ktoré nám zanechali naši predkovia. Klasická svadba v kostolíku takmer vymizla. Len niekde na vidieku pokračovalo oddávanie, ale i tam sa postupne pozeralo na takýchto svadobčanov skrz prsty. Presun do mestských radníc rozhodne nebol žiadnou výhrou. Viera v Boha sa v širšom merítku vytrácala.

Nahrádzalo ju hlavné heslo diktatúry: rodina základ štátu!

Vďaka tomu svadby stále zostávali v hre. Dokonca vyzeralo veľmi čudne, keď mladých manželské zväzky nezaujímali. Oko spoločnosti sa na nich ihneď zameralo a jedinec väčšinou podľahol. Ale pretrval nátlak až dodnes?

Za všetko môže sloboda
Nie! Ak za nezáujmom o tisícročnú tradíciu nestojí ani komunizmus, tak kto potom? Sloboda! Prvýkrát v histórii sa dá hovoriť o tom, že sa rozhodujeme podľa toho, ako uznáme za vhodné. V rámci medzí, samozrejme. Ale bez tvrdej ruky diktatúry a náboženstva, ktoré vytvárali na spoločnosť umelý nátlak, dýchame voľne. Okovy našich predkov povolili. A preto sa všetko tak strašne mení. Vrátane svadieb. Posvätnosť síce ostáva, ale povinnosť mizne. Tým pádom vyvierajú na povrch naozajstné priority. A to láska. Bez nutnosti zväzku. Bez nutnosti dovolenia a súhlasu. Voľná! O to viac sa berie svadba ako sviatok. Lenže nie všetci tento názor zdieľajú. Predovšetkým nie mužská časť populácie…

Páni a peňaženky hovoria nie!
Najnovšie prieskumy ukázali, že počet oficiálne ženatých mužov v kategórii od 18 do 26 rokov dosiahol historické minimum! Ženy to majú podstatne inak. Ťažko povedať, prečo to vlastne nie je opačne. Keby sme vychádzali z histórie, ženy by si mali práve teraz užívať slobodu a nikam sa nehrnúť. Napriek tomu sa nechcú viazať hlavne muži! Zrejme dokážu viac myslieť na budúcnosť a hormóny ich nechávajú chladnými ako ľad.

Medzi najčastejšie dôvody, prečo sa nebrať, patria financie.

Čo bude ďalej?
Bodaj by nie. Poriadna romantická svadba podľa rozprávkových predstáv môže vyjsť aj na 4000 eur! To si dnes hocikto len tak nedá. Aspoň teda nie chlapi! Hrozí teda, žeby sa kvôli všetkým spoločenským zmenám tradícia vytratila úplne? Bohvie. Vývoj nám ale jasne hovorí, že závojom a prenášaniam cez prah pomaly zvoní hrana. Ak sa vráti dôležitosť inštitútu manželského, bude záležať len a len na postoji mladých ľudí. Na prvom mieste by mala predovšetkým zostať partnerská úcta jedného k druhému. S prsteňom, či bez. To nehrá rolu. Hlavná je láska. Nie úradný papier.

#Jan Uhlík