Rozvodová advokátka Petra Šatavová vysvetľuje, prečo sa u nás rozpadá toľko manželstiev alebo ako sa líši český rozvod od toho v USA. Zaujíma vás, o čo sa manželia pri súde najviac hádajú, ale i prečo už rozvod nemusí byť tak bolestný zážitok? Čítajte.
Ako sa z človeka stane rozvodový právnik? Pretože miluje drámy v medziľudských vzťahoch a súdnych sieňach?
To som ešte nepočula, žeby rozvodových advokátov lákali drámy medzi manželmi v súdnej sieni. (smeje sa) Ja som už na fakulte inklinovala k rodinnému právu a popri škole som pracovala na linke bezpečia. Vďaka tomu som absolvovala veľa krízových intervencií a ďalších podobných rozhovorov v rodinných krízových centrách. Celkovo ma vždy zaujímala psychológia a rozvodové právo bola cesta, ako právo a psychológiu spojiť.
Rozvod je asi dosť široký pojem, nie? Čo všetko sa dá pod rozvod schovať?
To je pravda, rozvod ako taký je u nás vlastne len čerešnička na torte. A než sa k nej dostaneme, je potrebné vyriešiť majetkové vzťahy a usporiadanie pre deti. Je to iné než v Štátoch, kde je rozvod hlavná téma a vzťahy manželov sa tam prepierajú s veľkým gustom…
Hovorí sa, že sa u nás rozpadne 50% manželstiev. Prečo je to číslo tak veľké?
Ja sa už v odbore pohybujem 10 rokov a vlastne to stále neviem. Ono tá štatistika je dnes vážne hrozivá a skoro by som povedala, že veľký podiel na tom má fakt, že rozviesť sa je hrozne ľahké. Súd má dnes viac možností, ako rozviesť manželstvo rýchlo bez toho, aby musel skúmať príčinu rozpadu manželstva. Zmierovacia časť riadenia sa skoro nekoná a zvlášť, keď sa manželia na všetkom dohodnú, je rozvod len formalita. Má to svoje pre i proti, samozrejme, nechcem tým totiž povedať, že by rozvod mal bolieť viac a zanechať na ľuďoch doživotné jazvy.
To znie, ako že vážne o nič nejde…
Dnes už rýchly rozvod, teda rozvod dohodou, asi nie je tak bolestný ako je bolestné zostávať každodenne vo vzťahu, ktorý je absolútne nefunkčný. I keď potom je samozrejme otázka, čo je absolutne nefunkčný vzťah.
Líšia sa nejak rozvody u nás a v zahraničí? Je tých našich 50% rozpadnutých manželstiev absolútny extrém?
Absolútny extrém to nie je. Hrá v tom rolu veľa vecí, náboženstvo, sociálne postavenie atď. Ale napríklad český a americký rozvod sa líši dosť. U nás, keď je niečo špina, tak je to opatrovnícka časť. Tá najviac bolí, najdlhšie trvá. Aspoň z mojich skúseností. Ale ten rozvod ako taký sa u nás pri súde prepiera vo výrazne menšej miere. Vlastne si uvedomujem, že som za celú svoju prax nezažila, že by súd nerozviedol manželstvo, kde sú vyriešené deti, behom prvého jednania. V USA sa omnoho viac skúmajú príčiny rozpadu manželstva, pretože tam to má väčší vplyv na majetkové vysporiadanie a opatrovnické a opatrovateľské záležitosti.
Dáva manželstvo ako inštitúcia ešte vôbec nejaký zmysel?
Dáva. Stále si myslím, že na manželstve má zmysel pracovať. Existencia a funkčnosť rodiny, a tým sa dostávam k téme opatrovníctva, sú pre deti nenahraditeľné. A i keď môže byť rozvod administratívne relatívne jednoduchá vec, tak pre deti to znamená vždy takú malú smrť. Čím ale nechcem povedať, že kohokoľvek odsudzujem, keď sa rozhodne rozviesť. A nechcem tým ani povedať, že bezdetné manželstvá nemajú zmysel. Keď na chvíľku abstrahujem od detí, manželstvo má zmysel i v tom, že človek verejne deklaruje, že na seba berie nejaký záväzok, a to je zase prejav úcty voči druhému človeku. Aspoň tak to vnímam ja.
Keď hovoríme o opatrovníctve, ako sa pozeráte na striedavú starostlivosť?
Toto je pomerne častá otázka. Situácia je taká, že nálezy Ústavného súdu sú dnes skôr pre striedavú opateru. Ja na to vždy hovorím, že každý prípad je úplne iný, každé dieťa je iné a každá rodina je iná. Striedavá opatera môže výborne fungovať, rovnako ako nemusí fungovať vôbec. Pravdepodobne bude fungovať vo chvíli, keď sú tí manželia nad vecou. Keď si povedia: Bolo to s tebou krásne, náš vzťah bol dobrý, dal nám toto jedno, dve alebo tri deti, ale už sme obaja šťastní niekde inde a ideme od toho. Akonáhle je striedavá opatera emočnou pomstou alebo rodičom vnútená, pretože sa nevedia dohodnúť inak, tak už asi veľmi fungovať nebude, a dieťa sa dostáva pod veľký tlak. Striedavka má zaistiť dieťaťu rovnomerný kontakt s oboma rodičmi, ale nedáva zmysel, keď otec nebýval veľmi doma, s deťmi mal minimálny kontakt, nestaral sa a zrazu má zaistiť kompletnú starostlivosť. Takáto situácia prinesie dieťaťu len stres.
Ako vlastne rodičom vysvetliť, čo sa pre nich hodí najviac? Nie všetci sú asi nad vecou…
Potom je na dennom poriadku mediácia, vďaka ktorej majú prísť ľudia k nejakému pochopeniu, že to robia kvôli tomu dieťaťu a nie kvôli sebe. Rodičia by mali chápať, že model opatery, ktorý zvolia, má zo všetkého najviac vyhovovať dieťaťu. Nevolia si ho kvôli sebe.
Čo to je mediácia?
Zo široka povedané, schopnosť tretieho človeka doviesť dve strany konfliktu ku zdarnej komunikácii. Mediátor nevyslovuje názor na konflikt, ale má pomôcť obom stranám pochopiť, čo ten druhý vlastne chce.
A ako sa k mediácii príde? Keď spolu klienti nie sú schopní komunikovať, ako môžu byť schopní zhodnúť sa na tom, že potrebujú mediáciu?
Mediáciu môže nariadiť súd. Môže prerušiť riadenie až na tri mesiace a nariadiť mediáciu minimálne na tri hodiny. Ideálne je, keď k tomu strany presvedčia napríklad ich advokáti.
Keď za vami príde klient, že sa chce rozviesť, stane sa, že mu to v priebehu sedenia vyhovoríte?
Áno. Tým začínam. Ja sa snažím si klienta vždy vypočuť od A do Z, chcem poznať celý jeho príbeh so všetkými detailami, pretože jedine tak, po všetkých skúsenostiach, ktoré s rozvodmi mám, dokážem odhadnúť, či je už vo fáze, keď chce naozaj jedine rozvod. Mnohokrát sa mi stalo, že sme po jedinej konzultácii spoločne došli k záveru, že rozvod nie je to, čo dané manželstvo potrebuje. Veľakrát je tam „len” problém v zlej komunikácii, neporozumení, vyhorení, môže tam byť i nevera, napriek tomu sa nakoniec môže ukázať, že rozvod nie je to, čo klient skutočne chce…
A čo teda v takom prípade chce? Terapeutickú pomoc?
Asi. Mám klientov, ktorí ku mne chodia dlho, a vždy ten rozvod riešime a preberáme konkrétne možnosti pomerov detí a vysporiadania majetku, ale k samotnému úkonu dlho nedôjde.A niekedy sa nakoniec trebárs ani nerozvedú. Na druhej strane, keď sa niekto chce naozaj rozviesť, tak sa proste rozvedie všetkému navzdory. Ja nemám žiadne sofistikované terapeutické vzdelanie, ale po rokoch praxe už myslím dokážem odhadnúť, že to na rozvod možno vôbec nie je a potom si pohovoríme o iných možnostiach.
A aké sú iné možnosti než sa rozviesť, alebo spolu ostať?
V USA majú niečo ako oddelené domácnosti, legal separation. To u nás v zákone zakotvené nie je, ale s veľa klientami dôjdeme k tomu, že sa rozviesť nechcú, ale nechcú ani zostať vo zväzku alebo aspoň nie teraz. Takže sa takto rozdelia a počkajú, čo s ich vzťahom urobí čas. A niekedy je to vážne veľa času. Takí klienti za mnou prichádzajú a riešime spolu, ako riešiť takéto medziobdobie kvôli deťom i financiám a či všetko ukončiť rozvodom.
Ako si vyberáte klientov? Stalo sa, že by ste niekoho odmietla, pretože sa v manželstve choval ako grázel?
(smeje sa) My advokáti by sme sa mali, respektíve musíme, pokiaľ chceme niekoho zastupovať, stotožniť s jeho požiadavkou a oznámením. Veď advokáti obhajujú i nacistických vrahov. Viem si predstaviť, že toto môže byť častokrát zložité pre kolegov, ktorí robia trestné právo. S rozvodovým právom máte to šťastie, že na hádky, nefunkčný vzťah a rozvod sú vždy dvaja. A obaja majú právo na obhajobu svojej pravdy. Napokon ako každý klient. To je proste právo na spravodlivý proces v každom odbore práva.
Existuje niečo ako pokojný rozvod?
Ale áno. To sú väčšinou páry, ktoré nemajú deti a sú spolu napríklad rok alebo dva. Taký rozvod je prakticky to isté ako rozchod, akurát je proste potrebné to podať k súdu a zaplatiť kolok.
A aká je potom vaša úloha v takom rozvode?
Spísať tie dokumenty a dôjsť k súdu. (smiech)
Vy ste už zmienila, že rozvod dnes nie je zase až tak bolestný, ale ja som sa dočítala, že psychológovia ho radia hneď za smrť blízkeho človeka.
Ono to bolestné je, to nesporne, ale zároveň dnes majú ľudia v živote toľko stresových faktorov, ktoré môžu rozvodu smelo konkurovať…Pre niekoho je trebárs vyhodenie z práce skoro koniec sveta. Psychické potiaže prinášajú i finančné tlaky, choroby a obrovský stres. Každodenný kolobeh je pre psychiku záprah a v nefunkčnom vzťahu zvlášť. Naviac, čo sa týka rozvodu, tak dnes to nie je žiadna stigma, robí to každý druhý, a to ho v niečom svojim spôsobom uľahčuje… A nakoniec je individuálne, kto čo pokladá za stres. Či je zotrvávanie v nefunkčnom vzťahu väčší stres než odchod z neho.
O čo sa ľudia pri rozvodoch najviac dohadujú? O deti? O majetok?
V drvivej väčšine prípadov sa ukazuje, že najviac konfliktov je kvôli peniazom. Z môjho pohľadu sa ľudia nakoniec najviac dohadujú o výživnom. To síce vzniká narodením dieťaťa, ale vo funkčnej rodine sa zďaleka tak nerieši. Rieši sa až pri rozvode, a tam častokrát rodičia pozerajú, koľko ich dieťa stojí. V neposlednom rade sa výživné dáva do rozsudku. A akonáhle je v rozsudku, je vymáhateľné a jeho neplatenie je trestný čin. Čo je stres hlavne pre stranu povinnú – tá sa vždy pýta: A čo keď na to jedného dňa nebudem mať!?
Dá sa generalizovať, kto je pri rozvode slabšia strana?
Ja to nerada hovorím, ale čo sa týka detí, býva tá slabšia strana muž. A čo sa týka peňazí, býva slabšia strana žena. Proste preto, že žena je doma s deťmi omnoho častejšie než muž, deti sú na nej oveľa závislejšie, čo jej dosť bráni v tom, aby si budovala kariéru. A toto sa netýka len zobratých párov, opatrovnícke záležitosti sa riešia aj u párov, ktoré sa nevzali, a majú spolu dieťa.
Máte pocit, že by súdy nadržiavali ženám pri rozhodovaní o zverenie detí do opatery?Nie, to nemám. Dokonca by som skôr povedala, že je to častokrát naopak. Veľa oteckov urobí v súdnej sieni skvelý dojem.
Z akého dôvodu?
Jednoducho zo sympatie..
Stalo sa vám niekedy, že vás navštívila protistrana a snažila sa vás manipulovať?
Ja sa naopak vždy snažím, pokiaľ sa klient chce naozaj rozviesť, s protistranou stretnúť. Jednak aby som videla, s kým sa budem musieť popasovať, ale predovšetkým preto, že sa vždy snažím uzavrieť dohodu. Pokiaľ je na druhej strane rozumný advokát, tak je to samozrejme ľahšie, pretože sa snaží o to isté.
Už ste niekedy rozvádzala registrované partnerstvo?
Nie. Ani neviem, koľko sa tých registrovaných partnerstiev rozchádza, ale tipla by som si, že toho veľa nebude. Možno i preto, že gayovia a lesby museli prejsť dlhú cestu, než týchto registrovaných partnerstiev dosiahli, takže si to na jednej strane poriadne rozmyslia, a tiež z nich toľko nevystupujú. V ich prípade to nie je rozvod, ale zrušenie.
Rozvádzala by ste niekedy svojich kamarátov alebo niekoho z rodiny?
Už nie. (smiech)
Máte zo súdnej siene nejaké hrôzostrašné historky? Ako trebárs, že by po sebe manželia hádzali veci?
To je skôr taká filmová predstava, sudci akékoľvek hysterické výlevy neznášajú a celkom dobre na to fungujú poriadkové pokuty, takže žiadne drámy v súdnych sieňach nezažívame. Raz som bola pri prípade, kde sa moja klientka chcela rozviesť, ale jej muž ju za žiadnu cenu nechcel nechať ísť. Okrem iného aj preto, že ako tvrdil, raz až dvakrát týždenne plnil všetky svoje manželské povinnosti, a manželstvo je teda za daných okolností funkčné. Tvrdil, že je ochotný priniesť o tom dôkazy. Sudkyňa ho našťastie včas zastavila, ale ja som sa chvíľu vážne bála, čo za dôkazy by nosil.
Je niečo, čo vás u klientov fakt hnevá?
To je asi úplne rovnaké, ako v akejkoľvek inej práci, kde sa ľudia stretávajú s ľuďmi. Jedna vec ma napadla. Tú sa ale ako každý dobrý rozvodový advokát snažím klientom vždy vyhovoriť. Nemám veľmi rada, keď za mnou klient príde a povie : Chcem sa rozviesť a chcem manžela/ manželku totálne zničiť. Na to väčšinou odpovedám, že to samozrejme môžeme urobiť, ale bude to trvať strašne dlho a bude to strašne drahé. Na to klienti väčšinou počujú a ja môžem začať pracovať na dohode.
Na koľko taký rozvod vyjde? A teraz mám na mysli odmenu pre advokáta…
Keď to zovšeobecním, tak za hladký, kľudný rozvod sa odmeny pre advokátov pohybujú v rádoch stoviek až tisícov eur, za naozaj dlhý a komplikovaný rozvod to môže byť v priebehu času aj niekoľko desiatok tisíc eur.
