Kedy ste sa prvýkrát zoznámili s virtuálnou realitou a aká bola cesta k vášmu vlastnému projektu?
Bol som študentom medicíny, Miloš študoval programovanie. Keď som sa učil na skúšku z anatómie, kreslil som si štruktúry po vlastnom tele, pretože mi nevyhovoval spôsob štúdia: učíme sa o 3D štruktúrach v 2D svete? Sníval som o zariadení, prostredníctvom ktorého by som sa pozrel na vlastnú ruku a videl cez kožu nervy a mohol s nimi interaktívne manipulovať a vidieť ich popis. Jeden náš kamarát, študent psychológie, taký priekopník virtuálnej reality, robil výskum na Filozofickej fakulte na univerzite v Bratislave. Meral u ľudí mieru stresu. Vo virtuálnej realite ich vytiahol do výšky a museli sa prejsť po akomsi nasimulovanom dreve. Miloš mu s tým pomáhal, vytváral pre neho VR aplikáciu. Ja som si to bol vyskúšať a totálne ma tá technológia ohromila. Pochopil som, že to, o čom snívam, je rozšírená realita. Tá však zatiaľ nebola k dispozícii, skúšal som ešte len Oculus DK1.
Povedal som Milošovi svoju víziu týkajúcu sa anatómie a on sa pre to nadchol rovnako ako ja. Ešte ako študáci sme začali tvoriť prvé koncepty dema, až sa projekt postupne vyprofiloval. Vyhrali sme nejaké súťaže, založili občianske združenie, získali granty, postupne sa nám podarilo to celé posunúť na úroveň firmy. Nabrali sme k sebe ďalších ľudí a dostali sme sa tam, kde sme dnes. Bolo to ale v čase, keď o virtuálnej realite ešte nikto nevedel, úplne to začínalo a my sme boli technologickí nadšenci.
Odkiaľ ste o tej technológii čerpali informácie?
Po technickej stránke si Miloš veci študoval na internete – všetko, čo bolo potrebné pre vývoj. Po tej medicínskej stránke som ja vedel, čo chcem urobiť. A tak sme s Milošom sedeli na izbe a ja hovorím: „Miloš, potrebujem, aby sa tá štruktúra takto otáčala a toto robila, vieš to urobiť?“ A on povedal: „Áno, viem.“ Alebo: „Počkaj chvíľu, naštudujem si to.“ Tak fungoval náš proces vývoja. Aj dnes, keď niečo vymýšľame, to chce pochopiteľne nejaký čas na štúdium, keď ide o niečo úplne nové.
Na kom ste svoj produkt testovali?
Na študentoch medicíny. Na Slovensku sme urobili prvú učebňu na medicíne v Bratislave, potom sme s našimi partnermi, Samsungom, Svetom zdravia a Nadáciou Tatra banky, otvorili ďalšie dve na stredných zdravotníckych školách. Tam sme aplikáciu Human Anatomy VR upgradovali na ich učebné osnovy. V súčasnosti sa majú otvárať ďalšie, myslím, že spoluprácu máme nastavenú veľmi dobre. Spolupráca s používateľmi je to najdôležitejšie, obaja sme si na tom s Milošom postavili diplomovú prácu, kde sú k nájdeniu aj výsledky našich testovaní.
Zameriavali sme sa na rôzne aspekty, analyzovali sme napríklad, či im vyhovuje užívateľské prostredie, či sa im z toho lepšie učí, o koľko lepšie sa dokážu naučiť z našej aplikácie než z kníh a podobne.
Zmenila sa vám v priebehu nejako vízia projektu Virtual Medicine?
Nie, riešil som problém, ktorému som sám čelil ako študent medicíny, takže primárny „zákazník“ je stále študent medicíny alebo doktor. Ale každý, kto sa zaujíma o ľudské telo, tam nájde informácie. Na začiatku sme to vôbec takto nevymýšľali, skôr sme boli nadšení, že robíme, čo nás baví. Chceli sme vec ďalej vyvíjať a tvoriť, všetko ostatné prišlo až počas vývoja.
Od koľkých rokov sa môžu ľudia vzdelávať prostredníctvom vašej aplikácie?
Okolo 10-13 rokov je hraničné štádium, kedy sú deti dostatočne vyspelé alebo aspoň začínajú byť, aby dokázali rozlíšiť medzi reálnym a virtuálnym svetom.
Čítala som, že sa vaša aplikácia používa v približne 150 krajinách sveta…
Áno, vo viac ako 150 krajinách sveta si ľudia našu aplikáciu sťahujú a využívajú.
Používajú aplikáciu už aj nejaké inštitúcie v Česku?
Áno, myslíme aj na bratov Čechov! S našimi partnermi Penta Hospitals CZ a Samsungom sme otvorili zatiaľ dve učebne na stredných zdravotníckych školách v Mladej Boleslavi a v Šumperku.
Akým spôsobom sa dá aplikácia využívať pri hromadnej výuke?
Keď sa učia anatómiu, majú dve (alebo viac) možností. Na strane zdravotníckych škôl aplikáciu využívajú priamo v rámci výučby, na lekárskej fakulte tiež. Pozrú sa napríklad pred pitevnými cvičeniami, ako vyzerajú štruktúry, a keď idú pitvať reálne telo, vidia už presne to, čo tam majú vidieť. Dopredu si to zažijú a vyskúšajú, to je asi to najdôležitejšie, čo môžu pred zákrokom urobiť. Máme aj funkciu „multiplayer“, vďaka ktorej sú tí používatelia spolu vo VR miestnosti.
Rovnako tak môžeme streamovať aj na obrazovku, ak sú ňou učebne vybavené. Tí, čo práve nemajú virtuálnu realitu priamo na očiach, ju vidia na obrazovke.
Akú má človek vo vašej aplikácii možnosť interakcie?
Štruktúra ľudského tela od kostí až po kožu je rozoberateľná, všetko má svoje meno a svoj text o tej štruktúre, je to kombinácia anatomickej knihy a anatomického atlasu vo virtuálnej realite. Môžete s telom robiť, čo potrebujete, napríklad sekať v rôznych častiach, sagitálne, transverzálne a tak ďalej. V momentálnom štádiu ide o edukačnú aplikáciu.
Aký zatiaľ máte ohlas od používateľov?
Skvelý. Samsung aj my sme mali dotazníky spokojnosti s produktom, zaujímalo nás, čo by používateľ zlepšil. Sme otvorení samozrejme aj konštruktívnej kritike a najkonštruktívnejšia zatiaľ bola, že majú málo zariadení. Chcú aspoň jedno do lavice.
Vyvíja sa tento konkrétny projekt ďalej?
Vyvíja sa tým, ako sa zlepšuje technológia. Čo sa týka hardvéru, vylepšujeme kvalitu textúr, pridávame nové funkcie. Teraz práve posilňujeme gamifikáciu, aby to celé pôsobilo „šťavnatejšie“ aj pre mladú generáciu. Pracujeme na tom kreatívne.
Ako v aplikácii funguje pohyb?
Napríklad tak, že si rukou môžete rozoberať jednotlivé časti tela. Máme ale dva produkty. Jeden je mobilný, kde máte mobilný headset, ste teda obmedzení danou technológiou, interagujete prostredníctvom touchpadu. V desktopovej virtuálnej realite používate vlastné ruky, môžete chodiť, je to veľmi imerzné.
Aké je pre vás ďalšie štádium vývoja vašej firmy Virtual Medicine?
Chceme zájsť do klinickej sféry, ale na to ešte musia pokročiť technológie, čo sa týka hardvéru. Klinická medicína je veľmi prísne regulované odvetvie, musíte mať veľa všelijakých certifikátov. Aj preto pre nás bolo lepšie začať takto a venovať sa skôr technológii, snažiť sa postupne prejsť na ďalšie odvetvia.
Ako by ste pracovali napríklad s rozšírenou realitou?
Už sme na to urobili koncept aplikácie. Ako som hovoril, začali sme s virtuálnou realitou, keď sa o nej v podstate nevedelo, takže sme mali výhodu a vo výsledku výrazný produkt. Na Slovensku bol dosť vidieť, vybrali si nás aj ako tvár kampane Telekomu, mali sme rôzne mediálne výstupy. Branding sa nám podarilo vyvinúť tak, že sa k nám začalo hlásiť viac vývojárov, než sme do virtuálnej siete potrebovali. Nás to strašne tešilo a zároveň sa nám ohlásili veľké firmy. Keď videli, ako dokážeme urobiť náš vlastný produkt, chceli od nás svoj produkt na zákazku. Hovorili sme si „Dobre, to je ďalšia príležitosť,“ a založili sme spin-off nazvaný Virtual Everything.
Začali sme robiť „enterprise solutions“, to znamená zákazky pre firmy. Naschvál sme to odlíšili od nášho produktu, máme aj dva tímy a vznikli sesterské firmy, aby sme sa v jednej mohli sústrediť na medicínu a Virtual Everything mohol riešiť všetko ostatné. Microsoft nás následne pozval na jeden z prvých hackathonov v strednej a východnej Európe, kde sme vyrobili prvý koncept našej aplikácie v hololens. Šlo o rozšírenú realitu, kde máte vlastnú ruku a na nej vidíte tie modely, anatómiu, môžete si ju ľubovoľne otáčať. Boli z toho hotoví: vraj presne tak chcú, aby táto technológia fungovala a bola používaná.
Obrovský potenciál rozšírenej reality vidím práve v klinickej medicíne. Môžete si napríklad urobiť cétečko pacienta, pred operáciou si ho namapovať na pacienta, a keď už idete rezať, presne viete ako.
Ako sú k takýmto technológiám otvorení priamo lekári?
O to sa nebojím. Existuje napr. da Vinci Surgical System, robotická chirurgia, ktorá funguje na podobnom princípe – pozriete sa do takých okuliarov a špeciálne ramená sa pohybujú podľa ovládania vašich rúk, môžu byť nastavené na vzdialenosť. V Česku máte myslím osem takýchto robotov. Na Slovensku máme asi zatiaľ iba jeden, ak sa to nezmenilo. Technológia do medicíny vstupuje a väčšinou sú doktori, obzvlášť tí mladší, veľmi progresívni.
Chce to ešte hŕbu technických štádií testovania, ale je to naša dlhodobá vízia. Rozdelili sme si to. Máme zadefinované, že chceme urobiť kompletnú edukačnú platformu: na anatómiu bude nadväzovať fyziológia. Anatómia popisuje, čo je to za štruktúry, ako sa nazývajú, ako sú zásobené, kde sa upínajú, kde tam majú inervácii, atď. Je to morfologická veda. Fyziológia potom vysvetľuje, ako dané štruktúry fungujú, a patofyziológia zas to, prečo a ako nefungujú.
Môžete ísť ešte hlbšie, do imunológie, genetiky, skutočne sa dá urobiť všetko. Aj to je súčasťou tej dlhodobej vízie.
Potrebujeme však veľké finančné zdroje a veľký tím, aby dokázal pojať takú komplexnú tému, ako je medicína či medicínske vzdelávanie. Každý z tých subjektov, ako anatómia, histológia atď., sú zvláštne vedy, veľmi obsiahle, ale zároveň sa prelínajú. Vytvorenie tak komplexnej aplikácie bude vyžadovať veľa úsilia a finančného kapitálu, než budeme môcť prejsť k realizácii. V dnešnej dobe je to ale možné a myslím, že študentom by podobný počin obrovsky pomohol. Anatómiu považujeme len za začiatok.
Z vášho tímu rozumejú medicíne všetci?
Vývojári sa rozdeľujú na 3D umelcov a programátorov. Čo sa týka medicíny, zastrešuje nám správnosť docentka Kubíková, prednostka Anatomického ústavu, prodekanka Lekárskej fakulty. Zároveň máme ďalších doktorov a medikov, ktorí slúžia ako dobrovoľníci a pomáhajú nám počas vývoja. Ľuďom, vrátane našich technologických profesionálov, sa páči, že to, čo robia, má význam a môžu niekomu pomôcť. Vidia aj odozvu od medikov a doktorov, to je dôležitý faktor.
Ako si myslíte, že bude v budúcnosti vyzerať medicínske vzdelávanie?
Totálne vletíte do ľudského tela a objavujete ho. Dokázali by ste jednoduchšie pochopiť všetky procesy, bunky a ďalšie veci.
Ako v seriáli Bol raz jeden človek?
Presne tak. Ale ešte vylepšené o 3D a neobmedzenú interaktivitu. Je to skvelá rozprávka, často zameraná na fyziologický rozmer, „ako tie bunky fungujú“, alebo patologický, „ako bacily a zlé bunky niečo vyvádzajú“. Má to úžasný potenciál. Ako sa hovorí: vedomosti vás dostanú z A do B, ale predstavivosť, tá vás dostane všade.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne dopredu nedá úplne pripraviť, niečo málo sa urobiť dá… Dali sme pre vás dokopy špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemernápracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keďdlhodobo ochoriete.
