AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.
Odoslaním e-mailu súhlasíte so spracovaním osobných údajov.

hľadať

Pilulky na múdrosť aj na depresiu

Barbara Sahakianová je popredná britská neurovedkyňa, profesorka na univerzite v Cambridge a spoluzakladateľka Medzinárodnej spoločnosti pre neuroetiku. Ako psychofarmakologička je známa predovšetkým vďaka svojmu výskumu Alzheimerovej choroby a nootropík, „tabletiek na múdrosť“ – liekov vyvinutých pre ľudí trpiacich demenciou alebo ADHD, ktoré ale zlepšujú rozumové schopnosti aj zdravým ľuďom. Preslávila sa svojimi komentármi k etickým otázkam neurovedy a štúdiou, v ktorej odporúča súbor opatrení, ktoré spoločnosť potrebuje pre rozvoj neurovedy a zlepšenie zdravia našich mozgov a myslí. V češtine tento rok vyšla jej kniha Môžu neurovedci čítať naše myšlienky?

Nootropiká, čiže „lieky na chytrosť“ sa v súčasnej dobe často užívajú ako kognitívny doping pre zdravých ľudí. Čo si o tom myslíte?
Skúmali sme metylfenidát, známy ako Ritalin, liek najčastejšie užívaný v Spojenom kráľovstve pri liečbe ADHD – ktorý je na predpis, avšak berú ho aj zdraví ľudia. Jeden z našich výskumov naznačuje, že Ritalin zlepšuje pozornosť nielen u pacientov s ADHD, ale aj u zdravých ľudí. Zásadnejší vplyv na kogníciu máva u ľudí, ktorí majú so sústredením problémy, ale zlepšuje kognitívnu výkonnosť aj u ľudí, ktorí týmito problémami netrpia. Náš výskum na cambridgeských študentoch ukázal, že sa ich kognitívna výkonnosť, čiže pracovná pamäť, pozornosť a pod., tiež zlepšila.

Mnoho štúdií sme vykonali s modafinilom. V Británii a USA je schválený na liečbu pacientov s narkolepsiou, prílišnou ospalosťou v priebehu dňa. V USA sa používa aj na liečbu porúch spánku súvisiacich s prácou na zmeny – a ukázalo sa, že u takýchto zamestnancov znižuje počet nehôd. Výsledky našich experimentov opakovane naznačili, že Modafinil zlepšuje kogníciu u zdravých ľudí. Skúšali sme rôzne dávky lieku – a ukázalo sa, že pri orálnom podaní najlepšie funguje 200 miligramov; 100 mg vykazovalo podobné, ale slabšie účinky a 300 mg nefungovalo tak dobre.

Modafinil sme využívali aj pri pacientoch so schizofréniou, ako doplnok k ich antipsychotických liekom – a zlepšoval kogníciu aj u nich.

Podľa minuloročného článku v The Telegraph vyskúšal vo Veľkej Británii účinky Modafinilu každý desiaty študent. Je rozšírené užívanie látok, ktoré zlepšujú kognitívne schopnosti, zdravými ľuďmi v niečom nebezpečné?
Mali by sme mať, ale zatiaľ nemáme dlhodobé štúdie o vplyvoch Modafinilu na zdravých ľudí, aby sme popísali jeho bezpečnosť a účinky na kognitívne procesy v dlhodobom horizonte. Z mnohých dôvodov sa zdá byť tým najsľubnejším z „liekov na múdrosť“. Navyše na rozdiel od klasických stimulantov ako amfetamíny alebo metylfenidáty zatiaľ nikto neukázal jeho možné zneužitie. A pretože sa vyznačuje minimálnymi vedľajšími účinkami, minimálne v Británii priťahuje pozornosť zdravých ľudí.

Myslím si, že nastáva čas, aby vláda začala spolupracovať s farmaceutickým priemyslom – a spoločne určili, či je užívanie Modafinilu pre zdravých ľudí v dlhodobom horizonte bezpečné. V súčasnej dobe ho ľudia vo Veľkej Británii kupujú cez internet, čo nie je vhodný spôsob. Liečivá zakúpené na internete nepochádzajú od uznávaných farmaceutických spoločností, ktoré podliehajú reguláciám.

Spoločne s lekárom Ara Darzimom sme Modafinil testovali na spánkovo deprivovaných lekároch. Lord Darzi je chirurg a znepokojovalo ho množstvo kávy, ktoré chirurgovia vypijú počas nočných služieb. Medzi vedľajšie účinky kofeínu patrí aj trasenie rúk, ktorého sa u chirurgov treba zbaviť. Lord Darzi tak uvažoval, či by Modafinil nebol lepšou povzbudzujúcou látkou.

Využitie by mohol nájsť aj u ďalších skupín ľudí, ktorí potrebujú zostať bdelí a pozorní po dlhú dobu, aby ochránili seba a svojich kolegov. Napríklad u vojakov.

Odporučili by ste mi teda ako zdravému človeku, ktorému by sa obohatenie kognitívnych schopností hodilo, Modafinil vyskúšať? Alebo je potrebné ešte čakať na ďalší výskum?
Zdravým ľuďom odporúčam telesné cvičenie. Pohyb zvyšuje neurogenézu, vytváranie nových buniek v rôznych oblastiach mozgu – vrátane hipokampu, ktorý je zásadný pre pamäť. Cvičenie je veľmi prospešné pre kogníciu, ale aj pre vaše fyzické zdravie, a dokonca aj pre náladu. Zakaždým si hovorím, že ide o najlepší spôsob, ktorým sa zdraví ľudia môžu zlepšovať. Pokiaľ ale niektorí ľudia potrebujú zostať bdelí kvôli vlastnej bezpečnosti alebo bezpečnosti iných, môžu na tento účel potrebovať lieky.

Dnes už vieme, že sa náš mozog vyvíja dlho v priebehu dospievania a ranej dospelosti. Ak mladý človek trpí poruchou pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) a kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) mu nepomohla dostatočne, môže potrebovať Ritalin. Ak je farmakologická liečba potrebná, je dôležité ju využiť, pretože sa takýto človek treba inak nebude schopný sústrediť v škole a nedostane sa mu dostatočného vzdelania: ak sa mladý človek nemôže sústrediť a učiť, môžu ho zo školy vylúčiť. Pokiaľ ale hovoríme o zdravých mladých ľuďoch, musíme brať do úvahy, ako by mohli lieky ovplyvniť zdravý, vyvíjajúci sa mozog.

Zdraví mladí ľudia by nemali užívať lieky, ktoré nepotrebujú, a pre zlepšenie svojich kognitívnych schopností by mali radšej športovať.

Ešte by som rada dodala, že Modafinil tiež zvyšuje motiváciu na plnenie úloh. Pomáha ľuďom dostať sa do stavu, keď práca pokojne a nerušene plynie, a udržať sa v ňom. Preto ho tiež ľudia užívajú pri práci alebo pri štúdiu: pomáha im sa dostať k pracovným záležitostiam, ktoré odkladali. Chcem ale zdôrazniť, že takéto účinky Modafinilu na motiváciu k plneniu úloh neznamenajú všeobecnú eufóriu.

Barbara Sahakian

Ako psychofarmakologičky by som sa vás chcel opýtať, čo si myslíte o užívaní liekov všeobecne. Ak by sme si vzali za príklad depresívne stavy alebo problémy so spánkom, na základe čoho by sa mal človek rozhodnúť, či začne farmakologickú liečbu?
Pri depresii alebo problémoch so spánkom je zjavne potrebné vyskúšať psychologickú terapiu, či už mindfulness meditáciu, alebo uvoľnenie, napríklad prostredníctvom jógy. Na mozog veľmi blahodárne pôsobí aj pohľad na krásu, umenie a rozjímanie nad ním. Meditácii sa možno venovať pri pohľade na krásne stromy – profesor Andreas Meyer-Lindenberg z Nemecka ukázal blahodárne účinky praktikovania mindfulness v zelených zalesnených plochách.

Čo sa týka dobrého spánku, je dôležité, aby ste sa cítili uvoľnene, keď idete do postele. Nestresujte sa, buďte v pokoji, pred spaním nepracujte a nekontrolujte email. Inak vaša myseľ zostane aktívna a stres spojený s pracovnými problémami môže narušiť spánok.

Niektorým ľuďom tiež k dobrému spánku pomáha cvičenie alebo teplá sprcha pred zaspaním.

Chápem, že existuje niekoľko zásad, ktoré môžu človeku pomôcť. Ale vzhľadom na to, že hranice medzi duševným zdravím a duševnými ochoreniami nie sú ostré, existuje nejaký bod, v ktorom by si človek mal povedať „už som toho urobil dosť, teraz by som mal už siahnuť po farmakologickej liečbe“? Stretávam totiž opakovane dva typy ľudí: tých, ktorí sa tabletkám vyhýbajú za všetkých okolností – a potom naopak tých, pre ktorých sú lieky prvým riešením problému, užívajú ich bez zváženia alternatív…
Áno, ľudia často nie sú schopní zistiť, že depresii prepadajú. Musíme sa o svojich emóciách rozprávať, najmä s priateľmi. To nám môže pomôcť sa depresiám vyhnúť. A tiež aj kvôli tomu, že vám blízki pomôžu vyhľadať pomoc ako prví. Ak je depresia ľahká, dobre účinkuje psychologická liečba, veľmi prospešná môže byť kognitívno-behaviorálna terapia. V prípade ťažkej depresie sa ale môžu zmeniť chemikálie v mozgu, ktoré nazývame neurotransmitery, konkrétne napríklad serotonín. Ten je zásadný pre reguláciu nálady a psychickú pohodu.

Ak je na tom ale niekto naozaj zle, je v strese po dlhú dobu, môže sa u neho rozvinúť ťažká depresia. Tá zvyčajne vyžaduje lieky ako SSRI (napríklad Prozac), aby hladiny neurotransmiterov normalizovala, napríklad práve serotonín. A aj v prípade liekov je zásadné zároveň podstupovať aj psychologickú terapiu.

Ak sa liečite len tabletkami, depresia sa môže vracať. Psychologická liečba pritom pomáha relapsu predísť.

Kognitívnou známkou depresií je podľa môjho názoru negatívne zameranie pozornosti. Sama často prednášam veľkým skupinám ľudí – ktorí sa na mňa pozerajú, prikyvujú a udržiavajú očný kontakt. Pretože som zdravá a depresiou netrpím, môžem sa radovať, že si prednášky užívajú, a cítiť sa skvele. Ak by však na mojom mieste stál človek trpiaci depresiou, vyhľadal by si v publiku jediného človeka, ktorý práve zíva, pozerá do telefónu alebo vyzerá znudene, a sústredil by sa výhradne na neho. Začal by premýšľať, že prednáška nejde úplne dobre, premýšľal by o negatívnych témach, mal skrátka plnú hlavu negatívnych myšlienok.

Ako sa to dá zmeniť?
Cieľom terapie je zastaviť takéto premietanie si a automatické negatívne myšlienky, čiže keď si napríklad ľudia hovoria „nie som zaujímavý“, „vždy všetko pokazím“ alebo „nie som obľúbený“, a pod. Depresia spočíva v tom, ako rozmýšľate – ak myslíte pozitívne, snažíte sa byť optimistickí, väčšina vecí vám všeobecne pôjde dobre. Práve to robia zdraví ľudia, väčšina z nás má mierne sklony k prehnanému optimizmu, kým depresívni ľudia sú prehnane negatívni.

Ďalším aspektom depresií, ktorý sa prejavuje hlavne v súvislosti so štúdiom alebo prácou, je zosilnená reakcia na negatívnu spätnú väzbu. Nikto nemá rád, keď mu niekto hovorí, že sa mu niečo nepodarilo. V takejto situácii sa preto zameriavame na informácie a pomocou frontálneho laloku mozgu potláčame aktivitu jeho emočných oblastí, najmä amygdaly. Avšak vďaka riadenej kontrole amygdaly sa môžeme namiesto negatívnych emócií zamerať na učenie. Kým zdravým ľuďom to ide, náš výskum ukázal, že ľudia trpiaci depresiou sú zaplavení emóciami, reakciou na to, že „niečo pokazili“ – a preto sa nemôžu sústrediť na informácie. A taký problém ovplyvňuje pracovnú výkonnosť.
A čo by mal človek robiť, ak si myslí, že je na psychické problémy náchylný? Práve som sa vrátil z Ukrajiny, kde som skúmal, ako vojna na Donbase ovplyvňuje životy miestnych detí (
prečítajte si rozhovor s Camilom Garciom, ktorý tam vedie psychologickú misiu Lekárov bez hraníc). Čo by mal potom človek v živote robiť, ak má pocit, že je vďaka svojim detským zážitkom psychicky zraniteľný?

Všeobecne sú deti duševne veľmi odolné. Je potrebné im ponúknuť dobrú atmosféru, priateľstvo – a vzdelanie. To sú najlepšie cesty k rozvoju odolnosti! Musíme premýšľať o kognitívnej rezerve, ktorá sa buduje pozitívnymi zážitkami. Kognitívna rezerva a odolnosť nám pomáhajú, keď nás postihne niečo zlé, či už psychologicky, emočne alebo fyziologicky, ako napríklad demencia. Ľudia s vysokou kognitívnou rezervou mávajú lepšie vyhliadky pri rozvoji porúch a ochorení vrátane schizofrénie alebo Alzheimerovej choroby.

Zásadná je aj sociálna podpora. Zabezpečiť, aby deti mali veľa kamarátov, s ktorými sa môžu hrať – a tiež niekoho, s kým môžu hovoriť o tom, čo prežili, ak budú cítiť takú potrebu, môže to byť napríklad terapeut. Pre zraniteľné deti je zásadné, aby sa s ním mohli rozprávať o znepokojujúcich alebo emocionálne bolestivých situáciách, rovnako ako svojich plánoch do budúcnosti.

#VojtechPíšl

Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…

Postarajte sa o svoju rodinu, pokiaľ môžete.

Život vám môže skomplikovať nielen úraz, ale aj dlhšia choroba. Aj keď si myslíte, že ste ako rybička. Nechajte nám svoje meno, telefón a profík z poisťovne AXA sa vám čoskoro ozve.

Udeľujem súhlas spoločnostiam finančnej skupiny AXA na Slovensku, tj.: AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA investiční společnost a.s., organizačná zložka Slovensko, AXA d.d.s., a.s., AXA Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko so spracúvaním osobných údajov v rozsahu: meno a priezvisko, telefónne číslo s cieľom:

- ponúkať produkty týchto spoločností,
- zasielať obchodné oznámenia (elektronickou formou ponuky produktov a služieb),
- automatizovaného spracúvania osobných údajov kvôli prispôsobeniu obchodnej ponuky mojim individuálnym potrebám,
- poskytnúť osobné údaje v rovnakom rozsahu obchodnému partnerovi AXA ASSISTANCE CZ, s.r.o.,
- prieskumu trhu a spokojnosti s využívanými produktmi a službami,
pričom takýto súhlas udeľujem na obdobie trvania zmluvného vzťahu s ktoroukoľvek z vymenovaných spoločností a následne aj na obdobie 5 rokov po skončení takéhoto zmluvného vzťahu. Ak sa nestanem klientom žiadnej zo spoločností AXA, udeľujem súhlas na obdobie 5 rokov od tohto udelenia.
Ďalej by sme Vás chceli informovať, že poskytnutý súhlas je dobrovoľný a môžete ho kedykoľvek odvolať, buď telefonicky na AXA linke +421 2 2929 2929, e-mailom na info@axa.sk, alebo písomne na adrese AXA, Kolárska 6, 811 06 Bratislava.
Zároveň potvrdzujete, že ste sa oboznámili s textom Informačného memoranda. Jeho znenie nájdete na webovej stránke AXA, na www.axa.sk/osobne-udaje/. (skrýt text)