AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.
Odoslaním e-mailu súhlasíte so spracovaním osobných údajov.

hľadať

Nový pohľad na depresiu. Otvorili genetici dvere k prelomovej liečbe?

Takmer pol milióna ľudí. Deväť miliónov preskúmaných genetických mutácií. 44 génov, ktoré majú čo do činenia s depresiou. Výskum, ktorý vlani publikovalo medzinárodné Konzorcium psychiatrickej genomiky, síce titulky novín neplnil, ale mnohí ho považujú za zásadný. Najrozšírenejšiu psychickú chorobu totiž stavia do nového svetla; môže uľahčiť jej pochopenie i liečbu.

Depresia niekedy počas života „navštívi“ asi štvrtinu z nás, u mnohých zostane. Trikrát vyššiu šancu na túto nepozvanú návštevu majú ľudia, ktorých rodičia depresiou niekedy trpeli, uvádza cambridgeský profesor a známy psychiater Edward Bullmore v komentári pre Guardian.

Nie sú to nové čísla. Ani fakt, že sa depresia nejakým spôsobom prenáša z generácie na generáciu, nie je novinka. Sú za tým skôr biologické faktory, alebo vplyv prostredia, v ktorom vyrastáme? Dedíme depresiu, alebo sa u nás vyvíja vzhľadom na stres, ktorý ako deti depresívnych rodičov zažívame? Nad tým vedci dumajú už od minulého storočia.

Pátračka po zlých génoch
Zistilo sa napríklad, že u jednovaječných dvojčiat, ktorým bol do vienka daný zhodný genetický kód, existuje oveľa väčšia pravdepodobnosť, že budú obe inklinovať k depresii, než dvojčatá dvojvaječné, ktoré genetický kód zdieľajú len spolovice.

Bol to jeden z prvých krokov k poznaniu, že depresia má aspoň čiastočnú súvislosť s našimi génmi.

Hlbšie skúmanie umožnila molekulárna genetika, ktorá sa na scéne objavila pred zhruba tridsiatimipiatimi rokmi. Začalo veľké pátranie po „zlých“ génoch, ktoré by sa dali jednoducho obviniť z toho, že depresiu prenášajú. “Na papieri to znelo jednoducho. Lenže hľadať spojitosť medzi dedičnosťou a patologickou fyziológiou v skutočnosti nie je žiadna prechádzka ružovým sadom,” napísal vo svojej štyri roky starej eseji psychiatrický genetik Michael C. O’Donovan.

Zlatá éra pre tento druh výskumu nastala po roku 2000. Až na to, že vlastne nenastala… Prebehol celý rad malých aj medzinárodných štúdií, experimentov a analýz, ale nikto vďaka nim nebol múdrejší. Výsledky boli nekonzistentné, výstupy spravidla nejasné, argumentuje Edward Bullmore.

Od veľkých dát k veľkému objavu
O poriadny kus vpred posunulo vedu až Konzorcium psychiatrickej genomiky (angl. skratka PGC), ktoré od roku 2007 združuje výskumníkov z rôznych krajín sveta. Aktuálne ich je viac ako osemsto, zastupujú tridsaťosem štátov a analyzujú vzorky DNA viac ako 900 tisíc ľudí. To všetko s cieľom preskúmať spojenie medzi genetickým nastavením a vybranými psychiatrickými diagnózami.

Je to zároveň neziskové združenie a aj najväčší biologický experiment v dejinách psychiatrie. Vlani v apríli z neho vzišli prelomové poznatky, ktoré začali nenápadne, a pritom zásadne menia spôsob, akým odborná verejnosť uvažuje o depresii.

V rámci rozsiahlej štúdie, ktorej výsledky vyšli vlani vo vedeckom časopise Nature Genetics, vedci analyzovali genetické informácie 135 458 ľudí s depresiou a 344 901 ľudí, ktorí ňou nikdy v živote netrpeli. A rozhodne sa pri tom nekĺzali po povrchu. Využili pokročilé štatistické metódy a zistenia priebežne porovnávali s výskumami, ktoré tomu aktuálnemu predchádzali. Išlo im o čo najrelevantnejšie, najdôveryhodnejšie a najpresnejšie výsledky.

Vo viac ako deviatich miliónoch genetických mutácií sa im podarilo identifikovať 44 štatisticky významných loci – teda miest na chromozóme, kde sa vyskytuje daný gén – ktoré sú nejako spojené s výskytom depresie. Povedané zjednodušene, Bullmorovými slovami: “Vieme, že existuje minimálne štyridsaťštyri génov, ktoré prispievajú k prenosu rizika, že človek bude trpieť depresiou, z jednej generácie na ďalšiu.”

Depresia v balíčku s úzkosťou a zápalmi
Neznamená to, že by sme najčastejšie psychické ochorenia mohli jednoducho zviesť na štyridsaťštvorku génov-zloduchov. Vieme však, že daná štyridsaťštvorka má čo do činenia s rizikom depresie a s jej dedičnosťou. A tiež s ďalšími menej či viac prekvapivými oblasťami.

Pri niektorých génoch vedci našli koreláciu s telesnou hmotnosťou a BMI, u iných so spánkovým cyklom, imunitným systémom, ale aj s vývojom neurónov a ich komunikáciou, so zápalmi mozgu aj s ďalšími psychickými chorobami vrátane schizofrénie, ADHD alebo úzkostných porúch. Žiadny z týchto génov pritom nie je typický len pre depresiu.

Dáva to zmysel. “Vzhľadom k tomu, že sa depresia vyskytuje v mnohých rôznych formách a pretína sa s radom ďalších telesných a psychiatrických ťažkostí, nie je prekvapujúce, že sa podobne pretínajú aj ich gény,” píše k tomu Psychology Today.

Zďaleka nie vo všetkých prípadoch sa ale dá preukázať kauzalita. Zatiaľ jednoducho vieme iba to, že depresia a spomínané prejavy môžu ísť ruka v ruke.

Čo si z toho môžeme odniesť?
V prvom rade je nutné počítať s tým, že 44 nie je konečné číslo. “Výskum stále pokračuje, vzoriek DNA je čím ďalej viac, a je preto pravdepodobné, že génov, o ktorých vieme, že sú spojené s depresiou, sa tiež objaví čím ďalej viac,” vysvetľuje profesor Bullmore.

Sami autori štúdie sa už teraz neboja hovoriť o revolúcii. “Genetický výskum depresie sa posunul na úplnú špičku genetického objaviteľstva,” hovorí jeden z nich, psychiatrický genetik Gerome Breen z londýnskej
King’s College. “Nové genetické variácie, ktoré sme objavili, majú potenciál revitalizovať lekársky prístup k depresii a otvoriť dvere novým, vylepšeným spôsobom liečby.”

Genetické inžinierstvo aj nádej na lepšie lieky
Keď sa v jednej vete povie „genetika“ a „liečba depresie“, kopa ľudí zrejme hneď pomyslí na oddeľovanie zdravých embryí od potenciálne ohrozených alebo modifikáciu génov v čase počatia. Budú si rodičia môcť „navoliť“ duševne zdravého potomka?

Vymažeme depresie z povrchu zemského pomocou genetického inžinierstva? Tieto veľké vedecké témy a etické dilemy s nimi spojené zatiaľ patria do veľmi vzdialenej budúcnosti.

Ďaleko bližšie – a realistickejšie – sú možnosti, ktoré by odborníkom otvorilo lepšie chápanie toho, ako je depresia prepojená s funkciami imunitného systému, autoimunitnými reakciami a ďalšími telesnými prejavmi. S tým súvisí aj presnejšia, personalizovaná diagnostika alebo nádej na príchod nových antidepresív, na ktoré sa už dlho čaká.

“V liečbe depresie vlastne od deväťdesiatych rokov k žiadnemu väčšiemu posunu nedošlo. Hoci ide o najčastejšie zdravotné postihnutie na svete.” Edward Bullmore sám verí, že práve nenápadné pokroky konzorcia nakoniec môžu vedu podnietiť k dlho očakávanému skoku. A najmenej štvrtine z nás sa postarať o kvalitnejší život.

#Marie Barvínková

Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…

Postarajte sa o svoju rodinu, pokiaľ môžete.

Život vám môže skomplikovať nielen úraz, ale aj dlhšia choroba. Aj keď si myslíte, že ste ako rybička. Nechajte nám svoje meno, telefón a profík z poisťovne AXA sa vám čoskoro ozve.

Udeľujem súhlas spoločnostiam finančnej skupiny AXA na Slovensku, tj.: AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA investiční společnost a.s., organizačná zložka Slovensko, AXA d.d.s., a.s., AXA Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko so spracúvaním osobných údajov v rozsahu: meno a priezvisko, telefónne číslo s cieľom:

- ponúkať produkty týchto spoločností,
- zasielať obchodné oznámenia (elektronickou formou ponuky produktov a služieb),
- automatizovaného spracúvania osobných údajov kvôli prispôsobeniu obchodnej ponuky mojim individuálnym potrebám,
- poskytnúť osobné údaje v rovnakom rozsahu obchodnému partnerovi AXA ASSISTANCE CZ, s.r.o.,
- prieskumu trhu a spokojnosti s využívanými produktmi a službami,
pričom takýto súhlas udeľujem na obdobie trvania zmluvného vzťahu s ktoroukoľvek z vymenovaných spoločností a následne aj na obdobie 5 rokov po skončení takéhoto zmluvného vzťahu. Ak sa nestanem klientom žiadnej zo spoločností AXA, udeľujem súhlas na obdobie 5 rokov od tohto udelenia.
Ďalej by sme Vás chceli informovať, že poskytnutý súhlas je dobrovoľný a môžete ho kedykoľvek odvolať, buď telefonicky na AXA linke +421 2 2929 2929, e-mailom na info@axa.sk, alebo písomne na adrese AXA, Kolárska 6, 811 06 Bratislava.
Zároveň potvrdzujete, že ste sa oboznámili s textom Informačného memoranda. Jeho znenie nájdete na webovej stránke AXA, na www.axa.sk/osobne-udaje/. (skrýt text)