Podľa nových výskumov by v boji s chorobou mohlo pomôcť obyčajné blikanie svetlom. Autorkou posledného objavu s využitím optogenetiky (reakcií buniek na svetlo) je doktorka Li-Hue Tsaiová z americkej výskumnej univerzity MIT.
Rehabilitácia pod diskoguľou
Doktorku napadlo skúsiť svojej skupinke laboratórnych myšiek (ktorých mozgy obsahovali proteín amyloid beta, ktorý je typický pre pacientov s Alzheimerom) vystrojiť malú diskotéku – a na hodinu denne im dopriala blikajúce svetlo stroboskopu. Po pár týždňoch sa množstvo amyloidu v ich mozgoch značne znížilo. Deň po skončení experimentu našli u myší 67% pokles. Teraz je potrebné pustiť sa do ďalších výskumov, pretože čo zabralo na myši, nemusí ešte zákonite zabrať aj na ľudí, avšak vyhliadky neinvazívnej liečby bez použitia liekov sú viac než lákavé.
Prečítajte si tiež: “Molekula duše”: nová nádej pre bunky pri infarkte aj Alzheimerovi
Tak si na to posvietime
Ako môže mať blikanie taký vplyv na dianie v mozgu? Odpoveď: Rýchle záblesky svetla ovplyvňujú mozgové vlny. Vlny elektrických výbojov prúdiace naším mozgom pritom nie sú žiadnou novinkou. Prvýkrát ich zaznamenal nemecký psychiater Hans Berger v 30. rokoch, keď na ľudskú lebku umiestnil elektródy a zistil, že celým mozgom prechádza neustále oscilujúce elektrické vlnenie. Vzniká z komunikácie neurónov, ktoré si medzi sebou posielajú elektrické impulzy. Elektródy síce nie sú schopné zachytiť jednotlivé neuróny, zvládli ale zmapovať ich opakujúce sa aktivity vo väčších skupinách. Tak vznikol prvý EEG záznam.
Vĺn rozlišujeme niekoľko druhov podľa ich frekvencie. Najvyššiu majú gama vlny, ktoré sa vyskytujú v momentoch naozaj veľmi intenzívneho sústredenia. Pravý opak sú delta vlny s nízkou frekvenciou, ktoré sa zasa vyskytujú v hlbokom spánku. Presný vplyv jednotlivých vĺn na správanie nášho mozgu síce stále tak úplne nepoznáme, ale práve delta vlny sú spájané s ukladaním nových nadobudnutých informácií počas spánku. S nastupujúcou starobou ich ale ubúda, čo by mohlo súvisieť práve s problémami s pamäťou.
Uskutočnené výskumy spojitosť s neurologickými chorobami, ako je práve Alzheimerova alebo Parkinsonova, len potvrdzujú.
Keď ste rozladení
Niekedy je kmitanie vĺn narušené. U zdravého človeka sa beta vlny utišujú tesne pred vykonaním pohybu. Ľudia s Parkinsonom ale majú naopak hladinu beta vĺn zvýšenú, čo vedie k stuhnutosti a problémom s hybnosťou. Keby sme ale vedeli, ako vlny ukočírovať, mali by sme vyhraté. Parkinsonovi ubrať betu, Alzheimerovi navýšiť gamu a je to. Chorobám by sa dalo predchádzať alebo dokonca zvrátiť už vzniknutú škodu, len sa naladiť na tú správnu vlnu.
Klinické testy sa preto teraz zaoberajú pokusmi pracovať s mozgovými vlnami k nášmu prospechu. Používajú k tomu práve buď blikanie svetlom, drobné elektrické impulzy alebo ružový šum (audiofrekvencie, ktoré dohromady znejú tak trochu ako vodopád). Účastníci experimentu po prebudení zo šumivého spánku zaznamenali 25-30% zlepšenie schopnosti vybaviť si slová, ktoré počuli pred spaním.
Zapriahnite upratovaciu čatu
Odpoveď na všetky naše boliestky sa zase raz ukrýva v našich telách. Doktorka Tsai a jej tím totiž spozorovali, že riadené kmitanie vĺn dáva do pohybu viacero biologických udalostí. Jednoducho povedané, preprogramuje bunky v mozgu tak, aby opravili to, čo nefunguje ako by malo. Dochádza ku génovej expresii, procesu, kedy je v géne uložená informácia prevedená do reálne existujúcej bunkovej štruktúry. Imunitné bunky v mozgu (mikroglie) začnú meniť svoj tvar, stanú sa z nich mrchožrúti a začnú sa zbavovať škodlivého neporiadku v mozgu, ako je napríklad potrebný amyloid beta.
Výskum imunitných buniek v mozgu je však zatiaľ stále v plienkach, takže na tento samočistiaci mód si asi ešte chvíľu počkáme.
O myšiach a zuboch
Zaujímavé sú ale aj objavy z farmaceutickej cesty výskumu. Liek s názvom Tideglusib bol pôvodne testovaný na liečbu Alzheimera. Roky výskumov ale ukázali, že má prekvapivé vedľajšie účinky, ktoré by mohli mať celkom zásadný vplyv na naše účty u zubárov. U laboratórnych myší totiž spôsobil nečakaný rast zubov. Ak pôjdu ďalšie testy bez problémov, možno budú dentálne výplne v budúcnosti passé. Prehltnete pilulku a diera po kaze za pár týždňov zmizne. Liek totiž stimuluje kmeňové bunky v zubnej dreni zdrojmi novej zuboviny (dentínu – žltobielej hmoty podobajúcej sa kosti, ktorá tvorí väčšinu našich zubov). Zubovina sa nachádza pod zubnou sklovinou a práve tú nám tak radi požierajú zubné kazy.
Kým sa vydáš, tak ti to dorastie
Nie je to samozrejme až taká alchýmia. Zuby sú schopné samostatne dorastať samy, potrebujú k tomu však dosť špecifické podmienky. Dreň totiž musí byť vystavená infekcii (čo je práve potrebný kaz) alebo traume, aby začala produkovať novú várku dentínu. Sám o sebe ale zub dokáže vyrobiť len veľmi tenkú vrstvu zuboviny, čo väčšinou nestačí k zaplneniu dutiny vyžratej kazom.
Spomínaný liek urobí v podstate to, že “vypne” jeden z enzýmov, ktorý inak zastavuje produkciu zuboviny. V prieskume z minulého roka vedci vložili liekom napustené hubky z kolagénu do dutín v zuboch a čakali, či sa začnú zaceľovať. Po šiestich týždňoch nebolo po dierkach ani pamiatky. Teraz však tá zlá správa: jedinými respondentmi sú zatiaľ opäť len myši. Lekári sú však optimistickí a keď v ďalších testoch pôjde všetko hladko, mohla by čoskoro vzniknúť nová šetrná metóda vyplňovania dier po kazoch. Len tomu vŕtaniu jednoducho neuniknete. Takže lepšie je prevencia a čistiť, čistiť, čistiť (aj medzizubné priestory)!
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne dopredu nedá úplne pripraviť, niečo málo sa urobiť dá… Dali sme pre vás dokopy špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemernápracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keďdlhodobo ochoriete.
