Môžu rodičia za psychické poruchy svojich detí?

Budúcnosť, Psychická pohoda
Nič nie je krehkejšie ako duša dieťaťa. Každá drobnosť v dospievaní dokáže ovplyvniť život v dospelosti. V dobrom i zlom. Stačí drobný prešľap a taká skúsenosť ostane navždy zakódovaná v hlave ratolesti. V najhorších prípadoch sa nepríjemnosť premení v psychickú poruchu. Aký veľký podiel na tom majú rodičia?

Svet je pestrofarebný. Obzvlášť v očiach malého krpca, ktorý postupne objavuje jeho základné krásy. Okolo zmyslov dieťaťa sa točí milión informácií. Postupne ich vstrebáva a buduje si predstavu o tom, ako veci fungujú. Zisťuje, čo znamená láska a nenávisť. Naráža na správanie ľudí. Skrátka, vníma všetko. A predovšetkým to, čo sa pohybuje v jeho blízkosti najčastejšie. Rodina, prví priatelia a prostredie škôlky, neskôr školy, patria k základným stavebným kameňom osobnosti. Nie náhodou je rodina na prvom mieste. Práve rodičia a blízki príbuzní ho dokážu pripraviť na ostatné skupiny vplyvov zo všetkého najlepšie. Alebo tiež najhoršie.

Matkino objatie
Všetko začína v prvých mesiacoch života. Konkrétne v náručí matky. Aj keď mozog nie je celkom vyvinutý, už dokáže vnímať niektoré elementárne informácie. Predovšetkým puto s maminkou. Je to tá prvá vec v ľudskom živote, ktorú drobec intenzívne spoznáva. Otca zo začiatku neidentifikuje, ide len o niekoho z mnohých, kto si ho berie na hruď a hojdá s ním. Ale u matky vznikajú prvé väzby. Prvý vzťah, ktorý bude definovať pohľad na zvyšok sveta. Preto je veľmi dôležité klásť dôraz na zbližovanie sa v prvých mesiacoch. Nie nadarmo vo vyspelých krajinách s funkčným sociálnym systémom existuje materská dovolenka. Pokiaľ sa neutvorí ideálne puto, môže to v budúcnosti spôsobiť veľké problémy.

Maličkosti bez hrozby
Čím je dieťa staršie, tým viac vníma funkčnosť či nefunkčnosť rodiny. Hoci si len matne spomíname na svoje prvé roky života, sú pre nás absolútne určujúce. Správna starostlivosť je základom pre spokojný život, aspoň z hľadiska psychiky. Zanedbaná vedie prinajmenšom k tomu, že dieťa nebude vedieť správne reagovať na okolitý svet. Napríklad pokiaľ budú rodičia dieťaťu blokovať samostatné rozvíjanie sa, bude mať neskôr veľký problém s presadzovaním svojho názoru v širších skupinách. Nehľadiac na to, že vyletieť z hniezda bude takmer nemožné. To všetko sa dá prekonať. Našťastie, nič z menších nedostatkov nevedie k psychickým poruchám. Ale existujú aj iné druhy neduhov, ktoré už môžu byť začiatkom zničeného života. Napríklad tzv. dvojitá väzba.

Problém dvojitej väzby
Dvojitá väzba je určitá komunikačná schéma, ktorá sa vyskytuje v niektorých rodinách. U detí ovplyvnených týmto druhom výchovy sa často prejavujú v dospelosti príznaky schizofrénie,píše vo svojej svetoznámej štúdii doktor Gregory Bateson.

Ide o praktiku, často zapríčinenú práve problémami v detstve, kedy sa jeden z rodičov chová ku svojmu potomkovi ako k dvom rôznym ľuďom.

Mama napríklad dieťaťu povie, že ho má rada, ale namiesto objatia ho odstrčí. Ratolesť dostáva zmätené informácie. Nedokáže rozlišovať, za čo dostane pochvalu a za čo niekoľko zaúch. Túto zmätenosť si odnesie až do dospelosti. V najhoršom prípade, pokiaľ nedôjde k odhaleniu problému a terapii, prenesie svoju skúsenosť na vlastné deti. Vytvorí sa nekonečný kruh plný bolesti a strastí.

Pygmalion efektom k pozitivite
Dalo by sa povedať, že osud detí má v rukách len rodič, ale nie je to tak. Možno ešte dôležitejšiu úlohu hrá génová kompozícia. Podľa toho, ako dopadol mix génov, vznikli predpoklady k odolnosti či náchylnosti voči ochoreniam psychickými poruchami. Predovšetkým temperament rozhoduje o tom, či v neskoršom veku odolá nátlakom okolia. Osobnosť dokáže byť omnoho silnejšia ako drobné šrámy z detských čias. Ale platí to i naopak. U niektorých stačí jedno negatívne zafarbené slovíčko, a rúca sa mu celý svet. Napriek tomu je možné vždy dopomôcť k tomu, aby dieťa nebolo introvertné a nevyrábalo si sociálne fóbie a depresie. A to využitím tzv. Pygmalion efektu. Jednu triedu sme nechali urobiť testy. Deťom s priemernými výsledkami sme povedali, že sa im darilo výborne. Informácie o úspechu sme povedali i učiteľom. Po roku sme nechali triedu znova otestovať. Priemerní žiaci zrazu mali mnohonásobne lepšie výsledky,píše o experimente psychológ Robert Rosenthal. Vytvorením ideálneho prostredia k zlepšeniu, k pokroku naozaj dôjde. Chvála nestačí. Musí sa zmeniť i správanie rodičov. Vďaka takto silnej motivácii sa dieťa upevní v životnom postoji. Stane sa sebaistým, a tým i menej náchylným k psychickému zrúteniu.

Pomocná ruka rodiny
Lenže svet netvoria len rodičia. Celá výchova stroskotá, pokiaľ sa potomok dostane do zlých podmienok vo vonkajšom svete. S tým už nejde urobiť takmer nič. Snáď len neustále klásť dôraz na to, čo sa má a nemá robiť.

Ale na výsmechy v škole, prvé neopätované lásky a nebezpečné životné náhody nepripraví nikto nikoho.

Každý môže upadnúť do temných vôd psychických porúch. Stačí, aby osud lúskol prstami. Až potom sa ukáže, kto vie úlohu rodiča hrať. Za prvé musí byť obozretný, aby dokázal spoznať, že sa s potomkom deje niečo zlé. A po druhé sa nesmie nechať presvedčiť, že za psychické problémy môže on, keďže to tak dieťa často vníma, i keď mylne. Komunikácia je kľúčom k úspechu v odhalení akéhokoľvek problému. Hlavne nestrácať hlavu a neprepadať spoločnosťou vytvoreným ilúziám, že poruchy sú niečo neobvyklé a trpia nimi len blázni. Potom už len ostáva pomôcť dieťaťu dostať sa k odborníkovi a ďalej postupovať podľa pokynov. Kľúč k úspechu v boji s psychickými poruchami je vždy v prístupe. Bez neho sa problémy len a len prehĺbia.

#Jan Uhlík

Psychika je krehká. A tá detská obzvlášť. Niektoré zákutia mysle si občas robia, čo chcú, bez ohľadu na naše priania alebo predstavy. Ľudskej psychike a duševnému zdraviu sme sa podrobnejšie venovali na našej špeciálnej microsite. Preskúmajte jej interaktívne časti a vyskúšajte si simulátory rôznych psychických porúch.

Prečítajte si tiež: Stále mladším deťom hrozí syndróm vyhorenia. Ako tomu zabrániť?