Neveríte na duchov? Presvedčíme vás, že existujú. Nielen to. Ukážeme vám, kde sa s nimi môžete stretnúť. Na svete existuje niekoľko miest, ktoré sú opradené strašidelnými tajomstvami. Chceli by ste sa tam pozrieť? Nachystajte si náhradné spodky.
Lego pre morbidných jedincov
Máte neposlušné deti? Vyrazte si s nimi na rodinný výlet do Kostnice v Sedleci. Po návšteve miestnosti plnej ľudských kostí už vás hnevať nebudú. Toto tajomné miesto postraší nielen vaše ratolesti, ale i vás. Kostnica tvorí súčasť kaplnky Všech svatých. Prízemie slúži ako skládka ľudských pozostatkov.
Podľa legendy jeden zo sedleckých opátov priviezol zhruba v 13. storočí z Jeruzalema posvätnú hlinu a rozprášil ju na cintoríne pri kaplnke. Zrazu sa všetci chceli nechať na tomto mieste pochovať. História by sa spochybňovať nemala, ale nad ľudskou blbosťou sa pozastavovať môžeme. Ruku na srdce. Bohvie odkiaľ si tú hlinu dotiahol. Nešťastníkov v období husitských bojov, ktorí chceli ležať pod údajnou posvätnou zeminou bolo zrazu nejak veľa. Hrobníci už ich nemali kam hádzať.
Jeden z mníchov sa nudil a použil kosti ako lego. Skladal z nich pyramídy. Neskôr sa našiel ďalší odvážlivec, František Rint, ktorý si hrýzol nechty nudou. Z kostí vytvoril rôzne útvary a ornamenty. Očividne mal veľmi bujnú fantáziu. Na luster z lebiek, paniev a končatín si len tak niekto netrúfne. V noci sa tu môžete stretnúť s paranormálnymi javmi. Pozor! Len pokiaľ túto nádheru, na ktorú prispeli ľudia doslova svojimi telami, iní ľudia akurát nespeňažujú.
Dosť prekliaty ostrov
Ostrov Poveglia v Benátkach vyzerá na prvý pohľad pekne a pokľudne. Málokto má však gule ho navštíviť. V minulosti sa tu diali strašné veci. Medzi 15. a 17. storočím sa na ostrov vozili obete moru. Z krásneho miesta sa stala skládka mŕtvol. Nielen to. Prevážali sa sem i ľudia, ktorí ešte žili, ale boli už nakazení. Mali to už spočítané. Na malom ostrove Poveglia si postupne kmotra smrť prišla asi pre stotisíc nešťastníkov. To nie je jediné zverstvo , ktoré ostrov stretlo. Na začiatku 20. storočia bolo na ostrove vybudované zdravotnícke stredisko pre duševne chorých
Blázni sa potom sťažovali, že sa im zjavujú mŕtvoly. Komu by sa nezjavovali, keď sa ešte na ostrove váľali ich pozostatky?
Od tej doby bol ostrov Poveglia pre verejnosť jedným veľkým tabu. Podľa klebiet toho využili šialení doktori a robili nebezpečné pokusy na svojich pacientoch. Jednému z nich sa to pomstilo. Nadprirodzené sily ho údajne donútili skočiť zo zvonice. V polovici 20. storočia bolo sanatórium uzavreté. Od tej doby sa tam vyberú akurát ľudia, ktorí sa zaujímajú o paranormálne javy. Väčšinou sa ale vracajú domov s pošpinenými spodkami.
Zoberte maminku do lesa
Kto sa bojí, nesmie do lesa. O lese Aokigahara v Japonsku to platí dvojnásobne. Dostal prezývku Les samovrahov. Ročne sa tam pripraví o život niekoľko desiatok ľudí. Najviac sa ich zabije na jar. Niet divu. Daňové priznanie vydesí všetkých.
Pokiaľ si do lesa na úpätí hory Fudži vyjdete na prechádzku, po ceste narazíte na niekoľko rozkladajúcich sa tiel. Nachádza sa ich tu toľko , že ich policajti a skupiny dobrovoľníkov nestíhajú ani odpratávať.
Niektoré visia na stromoch a iné zase hnijú v machu. Na určitých miestach to musí pekne zaváňať. Ideálne pre romantické rande. Spisovateľ Sičó Macumoto napísal román Kuroi Juaki v roku 1960, v ktorom hlavní hrdinovia ukončili svoj život práve v lese Aokigahara. To je najskôr hlavný dôvod prečo sa toľko ľudí rozhodlo zabiť práve tu.
Nie je to však jediná príčina prečo je les strašidelný. V 19. storočí tu pobláznení Japonci vykonávali tradíciu ubasute. Mladíci zaviedli svoje maminky do časti lesa, ktorá sa volala Jukai. Tam ich opustili a ony blúdili, kým neumreli. Veru, u každej komunity sa puberta prejavuje iným spôsobom. Každopádne les Aokigahara je zaplavený nešťastnými dušami. Návštevníci údajne počujú ich hlasy. Niektorí prisahali, že videli i podivné tiene.
Hora mŕtvych
Smrť deväťčlennej skupiny v roku 1959 na Hore mŕtvych je pre nás dodnes veľkým otáznikom. Desať študentov, ktorí okrem iného boli skusení horalovia, sa chcelo dostať na horu Otorten. Jeden z výpravy sa na začiatku od svojej skupiny oddelil a vrátil sa domov kvôli zdravotným problémom.
Zvyšok postupoval hore. Začínajúca búrka donútila dobrodruhov ísť cez Horu mŕtvych. Osudová chyba. Všetci na nej umreli za veľmi podivných okolností. Konáre stromov pri mŕtvych boli do piatich metrov výšky polámané.
Členovia výpravy sa váľali v snehu takmer nahí, len v spodkách a v ponožkách. Jednej žene chýbal jazyk.
Ďalší traja mali vnútorné zranenia. Vyzerá to, že yetti dostal chuť na striptíz a bozkávačku. Iné rozumné vysvetlenie nie je. Vyšetrovatelia skúmali možné príčiny, ale všetky sa z logických dôvodov vyvrátili. Počasie? Nie! Útok iných ľudí? Nie! Lavína? Nie! Chemické zbrane? Nie! Potom ostáva už len fakt vzrušený yetti. Ak máte dostatočne pevné nervy, pozrite na trailer z filmu, ktorý o tejto hrôze vznikol…..Uááá!
Psí Nuselák
Chcete sa zbaviť psa? Nechajte ho spáchať samovraždu. V Škótsku sa nachádza most, z ktorého skáču dobrovoľne všetci štvornohí miláčikovia. Od druhej polovice 20. storočia sa na tomto prekliatom mieste pripravilo dobrovoľne o život už okolo 600 psov. Tí, ktorí prežili sa snažili silou mocou vyškrabať nazad hore, aby mohli skočiť znova. Takto to opakovali do tej doby, kým sa nezabili. Všetci sa vrhajú viacmenej len z jednej strany mosta.
Poverčivé baby tvrdia, že presne na tom mieste stojí brána do neba či do pekla.
Odborníci pre túto záležitosť majú iné vysvetlenie. Pod mostom žijú norky a ich pach psy priťahuje. To ale nevysvetľuje záležitosť, prečo psy chcú z mosta Overtoun skákať znova a znova. Čo keď sa na moste pohybuje záhadná sila nútiaca psy k samovražde?
