AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.

hľadať

Komu sa žije lepšie – pesimistom alebo optimistom?

Samozrejme, že lepšie sa žije tým, ktorí majú pozitívny prístup k životu, nekazia si ho keď nemusia a ťažké chvíle berú ako výzvu, chcelo by sa vykríknuť. Lenže je to naozaj tak? Ukazuje sa, že tak ako všetky jednoduché vysvetlenia, aj toto trochu kríva.

Ľudia sa strašne radi rozdeľujú do škatuliek, aj keď takáto selekcia býva dosť často nepresná a zavádzajúca. Pomáha im to lepšie sa vyznať v stále neprehľadnejšom svete a vymedziť sa voči tým, ktorí veci vidia inak. Málokde potom nájdeme toľko protikladov ako u dvoch zvláštnych bráchov – optimistu a pesimistu.

Kým prvý sa na svoje okolie pozerá cez pomyselné ružové okuliare, v rovnakej farbe vidí aj svoju budúcnosť a na všetkom, čo sa mu prihodí, sa snaží nájsť to lepšie, ten druhý rezignovane pozoruje svet cez negatívne novinové správy a apokalyptické proroctvá. Vie, že odteraz bude len horšie a že svet je skazený, takže už dávno nemá cenu sa o čokoľvek snažiť. Tým druhým sa ľudovo hovorí pesimisti. Vidia všetko čierno a dosť často tým lezú svojmu okoliu, najmä tomu optimisticky založenému, na nervy. Oni si zase o optimistoch na oplátku myslia, že to sú bláhoví snílkovia.

Rodičovské gény aj výchova
„O tom, či budeme vo svojom živote očakávať skôr to dobré alebo to zlé, rozhodujú vo veľkej miere naše gény a ťažko to môžeme nejako ovplyvniť,“ pripúšťa psychologička Marta Boučková. „Iné je to však so schopnosťou vysvetľovať si už vzniknuté situácie. Na to, či budeme skôr prepadať skepse, alebo zotrváme v nádeji, má veľký vplyv prostredie, v ktorom sme vyrastali. A tiež výchova.“

To, čo zažijeme v ranom detstve, teda či sa sme počas neho stretli skôr s úspechom alebo s neúspechom, ako nás vnímalo a hodnotilo naše najbližšie okolie – všetko to určuje, ako veľmi si neskôr budeme veriť aj ako budeme zvládať zložitejšie situácie. A tiež to, či budeme v týchto chvíľach skôr optimistami, alebo pesimistami.

„Povedala by som, že sa oveľa lepšie žije optimistom,“ mieni Marta Boučková. „Optimista verí, že príčiny nepriaznivých udalostí sú len prechodné, a dokáže im odolávať. Je tiež schopný oddeliť životnú oblasť, ktorá sa rúca, a v tých ostatných fungovať ako doteraz. Máva skôr dobrú náladu, je úspešný v práci, má koníčky, teší sa dobrému zdraviu a lepšie sa vyrovnáva s traumami a stresom.“

Naopak pesimisti majú podľa psychologičky tendenciu vysvetľovať úspech ako prechodnú záležitosť. Zato neúspech vnímajú ako niečo, čo je trvalo späté so všetkým, do čoho sa pustia. Takíto ľudia potom pod tlakom kolabujú a nedarí sa im riešiť ťažké situácie. Častejšie tiež môžu trpieť odcudzením, neúspechom a depresiami a sú skôr pasívni, trápia ich choroby a dožívajú sa nižšieho veku.

Optimistom z presvedčenia
Možno ste si všimli, že moderná západná spoločnosť je optimistickými heslami a pozitívnymi prístupmi doslova posadnutá. Len na Amazone v tejto chvíli nájdete skoro päťdesiat päť tisíc kníh, ktoré vás majú naučiť žiť pozitívne. Schválne, pozrite sa tam! V niektorých krajinách sa dokonca nesluší na zákernú otázku „Ako sa máte?“ odpovedať pravdivo, že to stojí za prd. Aj keď vám maródujú rodičia, zvýšili vám nájomné a vášho psa čaká operácia, musíte so širokým úsmevom prehlásiť: „Ďakujem, mám sa úplne skvele!“ Byť optimistom však neznamená žiť v kŕči. Je to celkovo pozitívny pohľad do budúcnosti, bez obáv, nervozity a so snahou riešiť situácie tak, ako prichádzajú, a hľadať riešenia.

„Pesimista vidí problém pri každej príležitosti, optimista vidí príležitosť pri každom probléme,“ vyhlásil vraj britský premiér Winston Churchill.

A niečo na tom určite je. „Veľkú úlohu hrá tiež to, ako ste v minulosti nejakú ťažkú ​​situáciu zvládli,“ dodáva Marta Boučková. „Ak ste sa s ňou popasovali, nabudúce si budete viac veriť a budete ju schopní riešiť lepšie ako ten, kto si zvykol, že zlyháva.“

Optimistický pohľad na svet je dnes tak trochu vstupenkou do raja. Môže vám pomôcť získať lepšiu prácu, vyšší plat, viac priateľov, lepšie zdravie a dlhší život. Lenže – je to skutočne pravda? Vyzerá to tak, že áno. Dokazujú to okrem iného aj výsledky štúdie uverejnenej pred časom v Medical Daily, ktorej sa zúčastnilo takmer stotisíc žien nad päťdesiat rokov.

Výskum sa zameral predovšetkým na zdravotné riziká a výsledky boli viac než zaujímavé. Optimistické založenie skúmaných žien až o tridsať percent znižovalo riziko úmrtí súvisiacich so srdcovým ochorením, o štrnásť percent nižšia bola pravdepodobnosť smrti z nejakej inej príčiny. Autori štúdie však dodávajú a upozorňujú na to, že pričínou nemusí byť len sám deklarovaný optimizmus, ale tiež celkový životný štýl spomínaných dám. Tie s veselším pohľadom do budúcnosti totiž častejšie športovali, boli aktívnejšie a mali uspokojivejšie spoločenské kontakty.

Na tom, či vidíte svet ružovo alebo čierno, má leví podiel vaše detstvo.

Vpred ku šťastným zajtrajškom! Ale opatrne.
Podľa nemecko-britského psychológa Hansa Jürgena Eysencka sa pesimistami častejšie stávajú ľudia melancholickí, zatiaľ čo sangvinici inklinujú skôr k táboru optimistov. Veľkú úlohu hrá aj aktuálny vek, momentálna životná situácia alebo skrátka i len nálada.

Sami seba občas presviedčate, že pesimista je optimista so skúsenosťami? Možno na tom niečo bude. Všeobecne rozšírená mienka, že optimisti sú napospol zdravší a dožívajú sa vysokého veku, totiž nemusí platiť stopercentne. Dlhodobý výskum nemeckých odborníkov z erlangensko-norimberskej univerzity potvrdil teóriu, že v určitých prípadoch majú práve pesimisti pred sebou o niečo lepšiu budúcnosť než ľudia s ružovými okuliarmi.

Výsledky štúdie prezentovanej na webových stránkach Americkej psychologickej asociácie poukazujú na to, že starší ľudia, ktorí toho od svojej budúcnosti čakajú skôr menej, sa môžu dožívať vyššieho veku a sú v lepšej kondícii, než ich optimistickejšie naladení vrstovníci, ktorí nadšene vzhliadajú k radostným zajtrajškom.

Desaťročný výskum, ktorého sa zúčastnilo štyridsať tisíc ľudí vo veku od 18 do 96 rokov zistil, že zatiaľ čo mladší ľudia majú tendenciu vidieť svoje budúce roky ružovo, tí na staršej strane vekového spektra sú oveľa častejšie pesimisti.

 Osoby v strednom veku odhadovali svoju budúcnosť pomerne realisticky, ale s pribúdajúcimi rokmi sa stávali pesimistickejšími.

 „Naše zistenia potvrdzujú, že prehnaný optimizmus pri pohľade do budúcnosti býva v nasledujúcich desiatich rokoch spojený s vyšším rizikom invalidity alebo dokonca smrti,“ hovorí vedúci výskumu Frieder L. Lang. „Pesimizmus vo vzťahu k budúcnosti naopak vedie ľudí k väčšej opatrnosti a lepšej starostlivosti o svoje zdravie a bezpečnosť.“

 Pesimizmus, ktorý baví
Zďaleka však nejde len o to, ako vysokého veku sa dožijeme. V hre je naše celkové prežívanie, nastavenie a vízie. Ak niekto pozerá do budúcnosti s obavami či dešpektom, nemali by sme sa na neho hnevať alebo sa mu dokonca smiať. Skôr je na mieste takému človeku ukazovať možnosti. Nie preto, aby sme ho obrátili na „vieru“ optimizmu, ale aby sme mu pomohli cítiť sa v živote lepšie. Pokiaľ o to sám stojí…

Karel Čapek vraj napísal, že „pesimizmus je isté pôžitkárstvo – je to prostriedok, ako sa radovať zo zlého stavu vecí“. Znie to trochu zvláštne, ale nájdu sa aj takí ľudia, ktorí sa vo svojom hundraní naozaj vyžívajú. Niekedy sa dokonca zdá, že si vlastne želajú, aby všetko zle dopadlo.

 Keď sa na ne pozriete zblízka, zistíte, že sú vlastne dva druhy pesimistov – jedni sú zahľadení do seba, vidia všetky problémy vo svojej vlastnej nedostatočnosti a neschopnosti. Zdajú sa byť odsúdení k večnému neúspechu. A potom sú takí, ktorí nachádzajú vinníka zásadne za vlastným prahom. Milujú sprisahanecké teórie a keď sa niečo zomelie, s uspokojením vyhlasujú: „Vidíte? Ja som to hovoril.“ Spoločné majú všetci pesimisti jedno – táto pekelná situácia z ich pohľadu nemá riešenie. Na rozdiel od optimistov, ktorí hľadajú cesty ako zariadiť, aby „to“ išlo, oni celý život hľadajú výhovorky, prečo to nejde.

 #Johana Křížková

 Skrátka a dobre, každý extrém je nezdravý. Lenže čo už, niektoré zákutia mysle si občas robia, čo chcú, bez ohľadu na naše priania alebo predstavy. Ľudskej psychike a duševnému zdraviu sme sa podrobne venovali na našej špeciálnej microsite. Preskúmajte jej interaktívne časti a vyskúšajte si simulátory rôznych psychických porúch.

Prečítajte si tiež: Hypochondria nie je simulantstvo. A ako sa jej zbaviť?

Postarajte sa o svoju rodinu, pokiaľ môžete.

Život vám môže skomplikovať nielen úraz, ale aj dlhšia choroba. Aj keď si myslíte, že ste ako rybička. Nechajte nám svoje meno, telefón a profík z poisťovne AXA sa vám čoskoro ozve.

Udeľujem súhlas spoločnostiam finančnej skupiny AXA na Slovensku, tj.: AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA investiční společnost a.s., organizačná zložka Slovensko, AXA d.d.s., a.s., AXA Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko so spracúvaním osobných údajov v rozsahu: meno a priezvisko, telefónne číslo s cieľom:

- ponúkať produkty týchto spoločností,
- zasielať obchodné oznámenia (elektronickou formou ponuky produktov a služieb),
- automatizovaného spracúvania osobných údajov kvôli prispôsobeniu obchodnej ponuky mojim individuálnym potrebám,
- poskytnúť osobné údaje v rovnakom rozsahu obchodnému partnerovi AXA ASSISTANCE CZ, s.r.o.,
- prieskumu trhu a spokojnosti s využívanými produktmi a službami,
pričom takýto súhlas udeľujem na obdobie trvania zmluvného vzťahu s ktoroukoľvek z vymenovaných spoločností a následne aj na obdobie 5 rokov po skončení takéhoto zmluvného vzťahu. Ak sa nestanem klientom žiadnej zo spoločností AXA, udeľujem súhlas na obdobie 5 rokov od tohto udelenia.
Ďalej by sme Vás chceli informovať, že poskytnutý súhlas je dobrovoľný a môžete ho kedykoľvek odvolať, buď telefonicky na AXA linke +421 2 2929 2929, e-mailom na info@axa.sk, alebo písomne na adrese AXA, Kolárska 6, 811 06 Bratislava.
Zároveň potvrdzujete, že ste sa oboznámili s textom Informačného memoranda. Jeho znenie nájdete na webovej stránke AXA, na www.axa.sk/osobne-udaje/. (skrýt text)