AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.
Odoslaním e-mailu súhlasíte so spracovaním osobných údajov.

hľadať

Ovládnite svoju amygdalu alebo Kam smeruje súčasná neuroveda?

V prvom dieli rozhovoru sme sa s poprednou britskou psychofarmakologičkou a neurovedkyňou, profesorkou Barbarou Sahakianovou, rozprávali o liekoch, ktoré zlepšujú pamäť, a o ďalších možnostiach, ako zlepšiť svoje duševné schopnosti. Od myslenia až po depresie. V druhej časti sa zhovárame o tom, kam smeruje neuroveda a psychológia a o technológiách, ktoré ich pomáhajú rozvíjať – napríklad o počítačovej hre, ktorá zlepšuje pamäť u schizofrenikov.

Vo svojej štúdii pre britskú vládu Čo by mala dosiahnuť neuroveda podľa názoru odborníkov ste v roku 2013 opísali úlohy neurovedy do ďalšej dekády. Tento rok sme práve v polovici tohto obdobia. Čo sa za posledných päť rokov udialo?Niektoré oblasti vývoja sú skvelé a úspešné – ale iné prinášajú sklamanie. Stále nemáme neuroprotektívne látky, ktoré by naše neuróny ochránili pred Alzheimerovou chorobou. Výskumné práce a štúdie farmaceutických spoločností pritom vyzerali veľmi sľubne. Spoločne s kolegami sme publikovali jednu z prvých konceptuálnych štúdií o inhibítoroch cholínesterázy, ktoré liečili niektoré z kognitívnych prejavov Alzheimerovej choroby, vrátane pozornosti a sústredenia – a skutočne boli schválené. Potrebujeme ich ale vylepšiť, potrebujeme účinnejšiu symptomatickú liečbu problémov s pamäťou, ktoré pacientom bránia vo vykonávaní každodenných činností.

Vedci na univerzitách aj v biotechnologických a farmaceutických spoločnostiach v tomto vývoji neuroprotektívnych liekov, ktoré by liečili príčiny choroby, zatiaľ úspešní neboli.

Mnohé z pôvodných výskumov sa týkajú pacientov v pokročilom štádiu Alzheimerovej choroby. V poslednej dobe sa štúdie sústredia na pacientov s ľahšími formami, miernou kognitívnou poruchou v ranom štádiu ochorenia. Ide o dôležitý krok, pretože už vtedy je mozog postihnutý značnými patológiami, plakmi a neurofibrilárnymi „uzlíčkami“.

Preto je zásadné rozoznať už miernu kognitívnu poruchu a nastupujúcu chorobu začať liečiť. Včasná detekcia je zásadná ako pre súčasnú symptomatickú liečbu, tak aj v budúcnosti pre tú neuroprotektívnu.

Ako sa dá toto rané štádium Alzheimera rozoznať?
Sama som sa podieľala na vývoji testov CANTAB, ktoré môžu u starších ľudí odhaliť problémy s pamäťou. Ľudí, ktorí nimi trpia, je tak možné zachytiť a prizvať k príslušným výskumom, rovnako ako môžu výsledky testov pomôcť lekárom. CANTAB je možné vyplniť aj online a umožňuje tak rýchle kognitívne vyšetrenie a zber veľkého množstva dát.

Rýchlo sa vyvíjajú aj nové metódy zobrazenia a porozumenia mozgu.

V budúcnosti by sa snáď mohli využívať k aplikovanému výskumu zameranému na hľadanie novej liečby pre neurovývojové poruchy ako porucha pozornosti s hyperaktivitou, autizmus a schizofrénia, a takisto aj na choroby spojené so starobou, rôzne typy demencie, vrátane tej Alzheimerovej.

V mojom laboratóriu napríklad pracujeme na počítačových hrách, ktoré pacientom so schizofréniou alebo ľahkými kognitívnymi disfunkciami zlepšujú pamäť. Sú založené na výskumoch v oblasti neurozobrazovania, kognície a neuropsychológie. Schizofrenici trpia troma typmi problémov. Po prvé ide o psychotické symptómy, o ktorých väčšina ľudí počula – sú to halucinácie a bludy. Tie však súčasná farmakológia dokáže riešiť antipsychotikami.

Tým však problémy pacientov so schizofréniou nekončia: trpia tiež zhoršenými kognitívnymi schopnosťami a problémami s pamäťou. Ak by sme ich vedeli liečiť, ľudia postihnutí schizofréniou by mohli lepšie fungovať a vrátiť sa do školy alebo do práce.

Ďalšou ťažkosťou je nedostatok motivácie.

Práve preto vytvárame hry. Hranie ľudí udrží motivovaných, aby v tréningu pokračovali. Takúto technológiu môžeme vnímať ako liečbu na mieru, pretože ak hráte, zvyšuje sa obtiažnosť, no ak sa pre vás hra stane príliš náročnou, obtiažnosť sa zníži. Kognitívne tréningové hry, napríklad Wizard a Game Show, aktivujú a podporujú činnosť nervových obvodov v mozgu, vrátane hipokampálnej formácie, ktorá je zásadná práve pre pamäť.

Barbara Sahakian

Je možné si ich niekde vyskúšať?
PEAK Advanced Training Programme a Wizard Apprentice z univerzity v Cambridge sú dostupné na webe londýnskej hernej spoločnosti PEAK a pre iPady a mobilné telefóny cez Apple App Store a Google Play.

Ako si máme takú hru predstaviť?
Wizard Game sa podobá hrám založeným na príbehoch Harryho Pottera. Hra vyžaduje, aby ste si zapamätali, na akých truhlách sú umiestnené aké symboly. Ak to zvládnete, dostanete sa na vyššiu úroveň – a pritom získate rôzne zaklínadlá a nejaké poklady.

A čo všetko sa ešte v tomto odbore deje, okrem uvedenej kúzelníckej hry?
Mnoho spoločností rozvíja pomocou technológií zaujímavé nápady pre sledovanie alebo zlepšovanie duševného zdravia. Či už sú to technológie pripevnené na telo, mobilné aplikácie alebo internet. Niektorým ľuďom sa cez internet dostáva kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT): výhodou je, že sa môžu psychoterapii venovať kedykoľvek, keď majú aspoň chvíľku času. Niektorí vedci sa pokúšajú pomocou strojového učenia zistiť, čo konkrétne na KBT pacientom pomáha a vedie k zlepšeniu.

Jedného dňa možno budú KTB obstarávať počítače – nie všetkým pacientom však „počítačoví“ alebo „robotickí“ terapeuti pomôžu.

Nie je ale jedným z kľúčových aspektov psychoterapie práve medziľudský vzťah medzi klientom a terapeutom?
Najefektívnejší terapeuti sú kognitívne flexibilní a empatickí, vedia dobre načúvať a dobre pracovať s informáciami od pacientov. Tieto schopnosti sú kľúčové, pretože rôzni ľudia reagujú rozdielnym spôsobom. Musíte pochopiť, ako chápu symptómy, ktoré sa im dejú, a ako sa v súvislosti s nimi cítia. Skúste si napríklad predstaviť, že ste mladý človek s obsedantno-kompulzívnou poruchou alebo depresiou – a aké je to nepríjemné. Takíto ľudia môžu mať kvôli príznakom ochorenia problémy v škole, s nadväzovaním priateľstiev alebo efektivitou učenia.

Ďalšou relatívne novou oblasťou je trénovanie pacientov v neurofeedbacku pomocou neurozobrazovania.

Pacienta v takomto prípade napríklad požiadame, aby ovládal svoje emócie pomocou čelného mozgového laloku. Aby sa mu takáto činnosť darila, zobrazujeme mu v reálnom čase činnosť jeho mozgu.

Mám radosť, že spomínate práve neurofeedback. Chcel som sa vás na neho spýtať nakoniec, hlavne z osobných dôvodov, sám som sa ho učil ovládať, ale jeho použitím si nie som istý. Vidíte v ňom budúcnosť? (Zároveň by som na tomto mieste rád upozornil čitateľa, že hovoríme o úplne inej terapii, než ktorú zvyčajne ponúkajú prevádzkovatelia neurofeedbacku v slovenskom prostredí, ktoré sa vyznačuje nedostatkom technológií i vzdelania.)
Pri snímaní funkčnej magnetickej rezonancie v reálnom čase skenujeme mozog a výsledky analyzujeme a zobrazujeme okamžite, bez oneskorenia. O neurofeedback ide vtedy, ak pacient dostáva spätnú väzbu o svojej nervovej aktivite, a pomocou tejto spätnej väzby sa učí aktivitu svojho mozgu ovládať. Konkrétna podoba spätnej väzby sa môže líšiť, ale zostáva jasná a jednoduchá, napríklad vo forme stupnice ako na teplomere. Jej hodnoty môžu stúpať alebo klesať podľa toho, ako sa mení činnosť mozgu.

Napríklad Bruhlov tím požiadal účastníkov svojho výskumu, aby znižovali činnosť svojej amygdaly počas sledovania obrázkov vyvolávajúcich negatívne emócie, o ktorých vieme, že amygdalu aktivujú.

Cieľom takejto snahy je pomôcť ľuďom s depresiou naučiť sa znižovať aktiváciu amygdaly. Niekoľko výskumov ukázalo, že je možné to docieliť. Pomocou sebaregulácie tak ľudia môžu potláčať príznaky depresie. Okrem depresií sa fMRI neurofeedback používa aj pri pacientoch s ďalšími psychiatrickými diagnózami, napríklad obsedantno-kompulzívnou poruchou.

So svojimi kolegami ste vyvinuli neuropsychologický model depresie. Ukazuje, že zatiaľ čo kognitívno-behariorálna psychoterapia ovplyvňuje takzvané „top-down“ procesy, ktoré zameriavajú naše myslenie buď k pozitívnym, alebo negatívnym veciam, farmakologická liečba depresie sa zameriava na „bottom-up“ procesy, ktoré ovplyvňujú, či sa do nášho vedomia dostanú skôr pozitívne, alebo negatívne vnemy. Mohli by ste vysvetliť, ako je možné, že pri depresii fungujú oba odlišné spôsoby liečby, teda psychoterapia aj lieky?

Ak depresiu odhalíme skoro, je možné ju úspešne vyliečiť kognitívno-behaviorálnou terapiou (KBT). Tá po pacientovi vyžaduje, aby zmenil spôsob, akým premýšľa, interpretoval udalosti pozitívnejšie a pochopil, že môže svoj život zmeniť, zlepšiť.

Pokiaľ ale niekto trpí veľmi silnou depresiou, potom sú potrebné lieky, ktoré v mozgu zvyšujú hladinu serotonínu. Tie by sa však mali užívať spoločne s psychologickou liečbou, aby pacient pochopil, čo mu depresiu spôsobilo, a ako zabrániť jej návratu. Antidepresíva vás môžu priviesť do stavu, keď sa dokážete vyliečiť – ale na uchovanie zlepšenia už musíte pracovať vy.

Kombinácia farmakologickej a psychologickej liečby môže byť veľmi účinná najmä pri ťažkých prípadoch.

Môžete uviesť nejaký konkrétny prípad?
Raz ma zavolali k staršiemu depresívnemu mužovi, ktorému som mala ponúknuť kognitívno-behaviorálnu terapiu. Keď som za ním prišla do nemocnice, nebol ale len depresívny, ale aj veľmi úzkostný a nepokojný – do takej miery, že nebol schopný zostať sedieť, keď sme spolu hovorili. Stále vstával a prechádzal sa, než sa zase posadil. Predstavila som sa a opýtala sa ho, ako sa cíti a prečo je vlastne v nemocnici.

„Všetko je to kvôli mojim topánkam, pani doktorka. Môžu za to tie topánky. Sú už naozaj pošliapané,“ odpovedal.

Vysvetlila som mu, že som s ním prišla hovoriť o jeho myšlienkach, pocitoch a o tom, čo viedlo k jeho hospitalizácii – ale on stále hovoril len o topánkach. Vedela som ale, že mu len nedávno nasadili antidepresíva, ktoré zaberajú až po týždni alebo aj dlhšej dobe. Povedala som mu preto, že sa vrátim o pár týždňov a porozprávame sa znovu.

A keď ste sa vrátili?
Sestry ho medzitým vzali nakupovať topánky, čo jeho depresii nijako neprospelo. Antidepresíva ale pomohli potlačiť príznaky jeho depresie, úzkosti a nepokoja. Vďaka tomu som mohla začať s psychologickou terapiou – a zistiť, že si pripadá bezcenný a myslí si, že by sa jeho vnučky mali lepšie, keby zomrel. Jeho vnučky ho ale milovali a jeho depresia ich hlboko znepokojovala. Vďaka kombinácii antidepresív a individuálnej a rodinnej terapii sa mohol z depresie zotaviť a vrátiť z nemocnice späť domov.

#VojtechPíšl

Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme ani tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorí vidia svet, a možno že si potom budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádzajú…

 

Postarajte sa o svoju rodinu, pokiaľ môžete.

Život vám môže skomplikovať nielen úraz, ale aj dlhšia choroba. Aj keď si myslíte, že ste ako rybička. Nechajte nám svoje meno, telefón a profík z poisťovne AXA sa vám čoskoro ozve.

Udeľujem súhlas spoločnostiam finančnej skupiny AXA na Slovensku, tj.: AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA investiční společnost a.s., organizačná zložka Slovensko, AXA d.d.s., a.s., AXA Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko so spracúvaním osobných údajov v rozsahu: meno a priezvisko, telefónne číslo s cieľom:

- ponúkať produkty týchto spoločností,
- zasielať obchodné oznámenia (elektronickou formou ponuky produktov a služieb),
- automatizovaného spracúvania osobných údajov kvôli prispôsobeniu obchodnej ponuky mojim individuálnym potrebám,
- poskytnúť osobné údaje v rovnakom rozsahu obchodnému partnerovi AXA ASSISTANCE CZ, s.r.o.,
- prieskumu trhu a spokojnosti s využívanými produktmi a službami,
pričom takýto súhlas udeľujem na obdobie trvania zmluvného vzťahu s ktoroukoľvek z vymenovaných spoločností a následne aj na obdobie 5 rokov po skončení takéhoto zmluvného vzťahu. Ak sa nestanem klientom žiadnej zo spoločností AXA, udeľujem súhlas na obdobie 5 rokov od tohto udelenia.
Ďalej by sme Vás chceli informovať, že poskytnutý súhlas je dobrovoľný a môžete ho kedykoľvek odvolať, buď telefonicky na AXA linke +421 2 2929 2929, e-mailom na info@axa.sk, alebo písomne na adrese AXA, Kolárska 6, 811 06 Bratislava.
Zároveň potvrdzujete, že ste sa oboznámili s textom Informačného memoranda. Jeho znenie nájdete na webovej stránke AXA, na www.axa.sk/osobne-udaje/. (skrýt text)