1. Sviatočné rána bývajú kruté
Hlava vám treští a modré svetlo z telefónu vám reže oči, keď smädný ako ťava hltáte hektolitere vody. Ale včera to začalo dobre, čo poviete? Veď stretnúť sa so spolužiakmi, poklábosiť pri poháriku padne vždy dobre. A viete ako to chodí. Pomaly sa lúčite, kapurková do jednej nohy, kapurková do druhej… Lúčenie sa nakoniec stráca v hmlistom opare. Ale teraz je sedem ráno, vstávajú aj deti a s vašou opicou je cirkus skoro kompletný. Na svokru, ktorá bude rovnako ako každý rok sklamaná z vašej neprítomnosti, radšej ani nepomyslíte. Ach, vrátiť sa tak do starých dobrých čias, keď jediným dôvodom na nočné hýrenie bolo neznesiteľné tešenie sa na Ježiška.
2. Nakupovanie darčekov sa predražilo
A to nehorekujeme len tak, aby reč nestála, to je krutý fakt. Tu parfum, tu ochutnávka vína, a ani sa nenazdáte a nezanedbateľná časť platu je fuč. Jediné, čo vám zostane, je radosť na tvárach vašich príbuzných, keď rozbaľujú darčeky pod stromčekom. Keby ste sa tak mohli vrátiť do bezstarostných dní, keď vám mama strčila do vrecka zelenú stovku a na konci celodenného nakupovania vám ešte zostalo na pendrekového hada.
3. Vianočný stromček sa sám neozdobí
Tešili ste sa ako malí krpci na ozdobený stromček, okolo ktorého ste hneď ráno ešte v pyžame nadšene poskakovali? Ako sa však v dospelosti ukazuje, táto nádhera vás ako dospelých bude stáť veľa nervov. Keď vyhrabete v pivnici všetky škatule s ozdobami, môžete sa s chuťou pustiť do ich polnočného triedenia, rozmotávania reťazí a hľadania pokrútených háčikov na ozdoby. Už ste niekedy skúšali rozmotať zamotané slúchadlá? Tak asi viete, čo vás tento rok „pod stromčekom“ čaká. Ale nebojte sa, všetko raz skončí!
4. Kíl z vianočného pečiva sa nezbavíte za týždeň (a asi ani za štyri)
Kedysi ste z predvianočnej kapustnice prešli rovno na vianočnú a silvestrovskú, zajedali ste ju zemiakovým šalátom, kradmo ujedali vianočné pečivo rovno zo škatúľ v špajze, prekladali ich zabíjačkovými dobrotami a bohviečím všetkým ešte, a bolo vám to úplne fuk? Dnes už musíte strategicky plánovať, koľko koláčov je kaloricky ešte OK, ak si chcete dopriať ešte lahodné varené víno a omamne voňajúcu pečenú klobásu. Ešteže ste si od Ježiška priali permanentku do „fitka“. Novoročné predsavzatie je teda viac ako jasné.
5. Márnosť šedivá, kde sa podel ten sakramentský zvonček?!
Kým ste ako deti po štedrovečernej večeri v detskej izbe netrpezlivo vyčkávali, kedy už konečne príde Ježiško s mechom vytúžených darčekov na pleci, nemali ste ani potuchy, aká dráma sa odohráva za dverami. Čakanie na Ježiška v podaní dospelákov totiž znamená upratať kuchyňu, vydrhnúť pekáče a hneď potom zo všakovakých tajných skrýš vydolovať podľa možnosti všetky darčeky. Naaranžovať ich pod stromček, zapáliť prskavky, pustiť koledy, a to všetko urobiť tak, aby o tom deti nemali ani potuchy. A samozrejme, nezabudnúť zazvoniť na zvonček.
6. Prajeme si… NIČ
Buďte k sebe úprimní, samozrejme, že si tiež niečo prajete. Každý si niečo praje. Prejavy materiálnych túžob sa však v poslednom čase veľmi nenosia, nechcete predsa vyzerať neskromne. A tak keď sú na Štedrý večer všetky darčeky rozdané a vy odpratávate rozdriapané papiere, nevidíte nič, čo by vyzeralo ako kávovar, po ktorom tak dlho túžite (a jemne naznačujete). Ako dieťa by vás to možno aj rozplakalo, ale dnes ste už dospelí, a tak udržíte dekórum. Ticho sa usmejete, poďakujete rodine za milé darčeky a kávovar si kúpite sami v povianočných zľavách.
Nech sú už Vianoce akokoľvek náročné, najdôležitejšie nakoniec je, že ste všetci spolu! Keď sa večer usadíme k Popoluške alebo Pelíškom, dáme si nohy hore a konečne nasajeme pravú vianočnú pohodu, uvedomíme si, že to vážne stálo zato!
A ako si nenechať ukradnúť vianočné kúzlo podľa koučky Zory Inky Grohoľovej?
- Dodržujme rodinné tradície. Rodina je živý organizmus, stále sa niečo deje, nie všetko sa dá naplánovať, nie každý plán a sľub sa dá dodržať. Čím viac je však pevných, predvídateľných bodov, istôt, tým menej to deti aj dospelých stresuje. Spoločné tradície a zvyky sú pre nás ako pevné body dňa, týždňa, mesiaca aj roka. Ľudia, ktorí sú ich súčasťou, potom tvoria sieť bezpečných vzťahov a spomienok.
- Prežiarme predvianočné dni tvorbou nejakého spoločného diela. Vyrobme si spolu vianočné ozdoby, napečme sladké alebo slané pečivo, uvarme jedlo podľa rodinného receptu, rozprávajme sa spolu, spomínajme. Toto je príležitosť ozvať sa tete, sesternici, švagrovi alebo kamarátovi a vypýtať si recept na ich úžasné pagáčiky, kapustnicu alebo vianočné pečivo. Koho by to nepotešilo?
- Pripravme si alternatívne témy na rozhovor. Napriek tomu, že súčasná situácia sa na nás valí zo všetkých strán, nevyriešime ju tým, že sa o nej budeme rozprávať ešte aj pri vianočnom stole. Čo pekné zažili naši blízki tento rok? Aké nové miesto spoznali? Akú knihu čítali, aký videli film? Zoznámili sa s niekým zaujímavým? Vianoce sú priestor na spomínanie. Aké boli najkrajšie Vianoce v minulosti?
