AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.

hľadať

Bulharka píše: Poďte k nám. Máme vám čo ponúknuť!

Možno sa vaši rodičia v 70. rokoch zoznámili na Slnečnom pobreží alebo ste tam ako malí špunti stavali hrady z piesku. I dnes má pre veľa ľudí výlet do Bulharska nádych socialistickej dovolenky s kuframi plnými rezňov na preplnenej pláži. Lenže to už dávno nie je pravda. Prečo môžeme byť vašou destináciou snov? Volám sa […]

Možno sa vaši rodičia v 70. rokoch zoznámili na Slnečnom pobreží alebo ste tam ako malí špunti stavali hrady z piesku. I dnes má pre veľa ľudí výlet do Bulharska nádych socialistickej dovolenky s kuframi plnými rezňov na preplnenej pláži. Lenže to už dávno nie je pravda. Prečo môžeme byť vašou destináciou snov?

Volám sa Vesela Vladimirova, pochádzam zo Sofie a niekoľko rokov som študovala na Karlovej univerzite v Prahe. Viem, že sa na Bulharov a Bulharsko vďaka spomienkam zo socializmu i ranných deväťdesiatych občas pozeráte trochu skrz prsty. A robíte chybu. Predovšetkým preto, že my k vám vzhliadame asi tak, ako vy k Nemcom či Rakúšanom. Ste pre nás krajinou, akou by sme si priali byť aj my. A preto vás vždy radi pohostíme. Dôvod? Pre ten musíme trochu hlbšie do histórie.

Vesela je v Bulharsku krstné meno. Existuje i varianta mužská – Veselin.

Máme vás radi
Veľa ste nám totiž pomohli. Napriek tomu, že sme jedným z najstarších európskych štátov, naša kultúra, viera a jazyk bojovali po stáročia o prežitie pod tureckou nadvládou. A boli to práve Česi, ktorí sa pod vplyvom svojho vlastného národného obrodenia po oslobodení Bulharska v roku 1878 výrazne podieľali na budovaní moderného Bulharska ako európskeho štátu.

Pomáhali ste nám vtedy pri tvorbe modernej justície, kultúrnych inštitúcií, školstva, vedy a podobne, tak aby sme úspešne doplnili takmer 500 rokov hlbokú dieru vo vlastnom vývoji. A my sme vám za to náležite vďační. 

Sofia – místo s dávnou historií, podle archeologických nálezů bylo místo na úpatí hory Vitoša osídleno už před 8000 lety. Dnes tu sídlí 9 univerzit.
Sofia – miesto s dávnou históriou, podľa archeologických nálezov bolo miesto na úpätí hory Vitoša osídlené už pred 8000 rokmi. Dnes tu sídli 9 univerzít.

Vedeli ste napríklad, že prvým mestským architektom Sofie bol Čech Antonín Kolár, ktorý je autorom pomníka nášho národného hrdinu Vasila Levského, budovy Hlavnej stanice a ďalších dôležitých stavieb v našom hlavnom meste?

Sofie se pyšní jedním z nejdelších tramvajových systémů na světě (197 km) a jezdí tu i tramvaje z dílen ČKD.
Sofie se pyšní jedním z nejdelších tramvajových systémů na světě (197 km) a jezdí tu i tramvaje z dílen ČKD.

Budeme vám rozumieť
Čeština a bulharčina sú si podobnejšie, než by sa na prvý pohľad zdalo. Bulharčina naviac ako jediný slovanský jazyk nepoužíva pády, takže to budete mať ešte o niečo jednoduchšie.

Niektoré slová sú v oboch jazykoch rovnaké, napr.: chlieb, voda, kafe, pláž a množstvo iných. Iné si možno ľahko domyslieť. Trebárs “topánky” sú u nás “obuvky” a zmrzlina je rovnako ako vo vašom obľúbenom Chorvátsku “sladoled”.

Ano a pivo je “bira”, keď sme už pri tom. Ukazovacie zámeno “to”, ktoré používate, keď hovoríte o konkrétnej veci či človeku, funguje v bulharčine tiež, len ho dávame za slovo, nie pred. Vaše “tá voda” je u nás “voda ta” a “tá druhá strana” sa u nás povie “druga ta strana”. Pokiaľ patríte medzi mladšie ročníky, nezasiahnuté výukou ruštiny, asi budete mať problém s čítaním v cyrilike, ale s trochou kreativity sa s nami dohovoríte i v najzapadnutejšej dedinke. To vám môžem sľúbiť.

Plovdiv – typický príklad tradičnej architektúry, kedy prízemie je vždy menšie ako poschodie…
…a rímsky amfiteáter.

Sme vaši (trochu temperamentnejší) bratia
Tak ako ste vy v priebehu storočí nasiakli nemeckými a rakúsko-uhorskými vplyvmi, v našej mentalite sa hlboko zakorenil Orient. Napriek tomu naša kultúra stojí na rovnakých kresťanských základoch ako vaša a i u nás platí, že hosť do domu, boh do domu. V porovnaní s vami však jeme pomalšie a viac chodov, päť minút omeškania nie je pre nás tragédia a keď už tancujeme, tancujeme rýchlo a do rána. Nepotrpíme si veľmi na pevné pravidlá.

Milujeme deti. Všetky a za všetkých okolností. Sme zvyknutí improvizovať a problémy riešiť za chodu a s úsmevom. Proste po balkánsky.

Z čias, keď som študovala v Čechách, viem, že práve toto sa vám na nás páči, rovnako ako my oceňujeme vašu racionalitu a cieľavedomosť.

V Bulharsku nájdete miesta, kde sa zastavil čas.

Hudba, ktorá vás chytí za srdce
Rozdiely medzi našimi povahami krásne ilustruje tiež naša hudba. Bulharsko spieva a tancuje v 7/8 rytme a náš typický tanec sa volá račenica. Rovnako sa volá aj najznámejší obraz českého maliara  Jana Václava Mrkvičky. Toho sme si vzali za svojho, premenovali ho na Ivana a patrí medzi “našich” najrešpektovanejších výtvarných umelcov. Mrkvička bol prvým riaditeľom Plovdivskej výtvarnej školy a za 40 rokov, čo u nás žil, sa veľa zaslúžil o rozvoj bulharského maliarstva. Určite si našu hudbu zamilujete, tak ako kedysi on.

Folklór je u nás stále živý.

Na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO nájdete Mystérium bulharských hlasov, čo je spevácky súbor známy po celom svete a držiteľ dvoch cien Grammy. Ak budete mať možnosť navštíviť akýkoľvek bulharský folklórny koncert, nebudete sklamaní. Bulharská hudba je mimoriadne pôsobivá.

Svedčí o tom fakt, že v roku 1977 bola naša pieseň „Izlel e Delio chajdutin“ vybraná na zlatú platňu, ktorú so sebou do vesmíru viezla sonda Voyager 2 ako prípadné posolstvo iným svetom.

Hlas Valji Balkanskej, ktorá je našim národným pokladom, v kombinácii so zvukom bulharských dúd by totiž obmäkčil aj mimozemšťanov.

mystery
Mystérium bulharských hlasov. Tieto dámy pozná celý svet. A sú pod ochranou UNESCO.

Budete milovať naše hory
Jasné, väčšina turistov mieri do letovísk na pobrežie Čierneho mora. Lenže špeciálne vy, národ turistov a dobrodruhov, určite oceníte panenskú prírodu, ktorú nájdete v našich horách. Tie pokrývajú viac ako 50% bulharského územia a rozhodne v nich nie je taký ruch ako v Krkonošiach alebo Jizerkách.

50% bulharského územia predstavujú hory. Tu sa môžete túlať celé dni.

Najdlhšie z našich pohorí sa volá Stara Planina a predtým sa mu hovorilo jednoducho Balkán. Tiahne sa vyše 500 km cez celé Bulharsko od západu na východ a končí mysom Emine v Čiernom mori medzi Varnou a Burgasom. Pre náročných ponúka niekoľko dvetisícoviek, pre romantiku národný park Centrálny Balkán s desiatimi biotopmi pod ochranou UNESCO.

Áno, Chorvátsko má svoje Plitvické jazerá a Vinnetoua, ale tu sa môžete túlať celé dni, bez toho aby ste narazili na civilizáciu.

V pohorí Rila južne od Sofie potom nájdete nielen slávny Rilský kláštor, ale i sedem Rilských jazier. A neďaleko tiež kúpeľné mestečko Separava Banya, kde vyviera najteplejšia voda na Balkánskom poloostrove (v Bulharsku je viac ako 600 minerálnych prameňov). V tej môžete ležať a zároveň sa kochať scenériou hôr, ktorú nekazí nič, ani stĺpy vysokého napätia.

Rila. Legenda medzi bulharskými kláštormi.
Jedno zo siedmych rilských jazier.

Na lyžovanie je tu Pirin, pohorie alpského charakteru, ktoré naopak poskytuje komfort, na aký ste zvyknutí zo stredísk v Rakúsku či Taliansku. A pokiaľ stojíte o výlet do minulého storočia, vydajte sa do Rodop. Tam sa skutočne zastavil čas tak pred sto rokmi.

Varna čili „mořská metropole Bulharska“. Právě odsud pochází pravděpodobně nejstarší zpracované zlato na světě. Je mu 6000 let.
Varna čiže „morská metropola Bulharska“. Práve odtiaľ pochádza pravdepodobne najstaršie spracované zlato na svete. Je mu 6000 rokov.

Naše pamiatky sú úplne iné
Len dve hodiny letu vám stačí, aby ste sa ocitli vo svete, ktorý sa vám bude zdať úplne odlišný od toho, čo poznáte vo zvyšku Európy. U nás totiž nenájdete renesanciu ani baroko.

Ale máme tu veľké množstvo pamiatok na niekdajšiu slávu Rímskej ríše, viac ako 130 kláštorov a v každej dedine pravoslávny kostol. A tie sa veľmi líšia od vašich katolíckych.

Veľa ich je zakopaných do zeme, pretože Turek na koni musel byť v stredoveku vyšší než kresťanský svätostánok. Určite sa pozrite dovnútra. Pri mori sa môžete zastaviť v Nesebare, meste s najvätším počtom kostolov na obyvateľa na svete. Kostol sa bulharsky povie “crkva”.

Zvuk i Svetlina je názov audiovizuálnej show, ktorú môžete vidieť na múroch miestneho hradu Carevec. Predstavuje celú bulharskú históriu v kocke a stojí za ním tím česko-bulharksých tvorcov pod vedením režisérskej dvojice Valo Radev a Jaromír Hník.

 

Veliko Trnovo bez efektov.

Pokiaľ ste niekde pri horách, popýtajte sa na nejaký kláštor (manstir) a nebudete ľutovať. Blízko Varny určite navštívte skalný kláštor Aladža, vybudovaný v 11.-12. storočí. Dediny ako Kotel, Triavna a Arbanasi fungujú ako živé skanzeny a tu sa presuniete o 200 až 300 rokov nazad.

Ak sa zaujímate o rímsku architektúru, nemusíte do Talianska. Po celom Bulharsku nájdete pozostatky činnosti rímskych architektov. Najzachovalejšie je mesto Nicopolis Ad Istrum (z latinčiny Víťazstvo pri Dunaji) v strede Bulharska.

Zaujímavé je na ňom okrem iného aj to, že prvý archeologický výskum sídla, založeného zhruba roku 100, viedol v rokoch 1906-1909 český archeológ Václav Dobruský, toho času riaditeľ Národného archeologického múzea v Sofii. Po celom Bulharsku sú rôzne rozosiate tiež thrácke hrobky (predpokladaný počet je okolo 60 000, objavených je zhruba 1000), pamiatka na tajuplný národ, z ktorého pochádzal najslávnejší otrok sveta Spartakus a ktorý zmizol (asimiloval sa) s príchodom bulharských kmeňov. A tak by som mohla pokračovať ešte dlho.

Památky na tajuplný národ Thráků najdete rozeseté po celé zemi.
Pamiatky na tajuplný národ Thrákov nájdete rozosiate po celej zemi.

A tak by som mohla pokračovať ešte dlho. Z miest by som ale vypichla študentský a už  4000 rokov existujúci Plovdiv, perlu Starej Planiny, stredoveké hlavné mesto Bulharska menom Veliko Trnovo a samozrejme Sofiu.

Sozopol.
Sozopol. Čas na plody mora.

Bude vám u nás chutiť
Tiež naša kuchyňa je pre vás príjemným závanom exotiky, pretože je zmesou slovanských, tureckých, gréckych a ďalších orientálnych vplyvov. Jedno bulharské jedlo ale poznáte všetci. Šopský šalát, pomenovaný po oblasti okolo nášho hlavného mesta. Ďalšou bulharskou lahôdkou je napríklad banica z listového cesta, či už sladká alebo slaná. I vo vašich supermarketoch sa už objavuje naša lutenica, pasta z baklažánu, paprík a paradajok.

Na svoje si u nás prídu vegetariáni i mäsožravci. Určite musíte ochutnať kaškeval, náš mäkký biely syr z ovčieho alebo kravského mlieka, z Grécka možno poznáte baklavu a vinné listy.

Naša kuchyňa vám 100% bude chutiť.

Pri mori si samozrejme môžete dopriať najrôznejšie čerstvé ryby a plody mora. K tomu vieme výborné víno a tiež vďaka vášmu českému know how i dobré pivo.

Krajina, kde áno znamená nie
Pozor! Keď Bulhari prikyvujú, vyjadrujú nesúhlas a naopak. Krútenie hlavou zo strany na stranu znamená, že sme za! Prečo to robíme presne naopak ako zvyšok sveta? Traduje sa, že tento úzus vznikol vďaka Turkom, ktorí našich predkov násilím nútili konvertovať k islámu. Položili im nôž na krk a spýtali sa, či príjmu novú vieru. Bulhari kývali, aby si neprerezali hrdlo, a sami medzi sebou sa potom dohovorili, že kývanie znamená nie. A tak to aj ostalo.

 

Aj keď je Bulharsko zem plná romantiky a dobrých ľudí, určite si pred odjazdom zaobstarajte slušné cestovné poistenie. Majú tam iste príma zdravotníctvo, ale platiť si ho sami asi nechcete, nie? Ani zatúlaný kufor sa na letisku nepodarí vždy nájsť…