Všeobecne sa prejav hypochondrie popisuje ako úzkostný strach o vlastné zdravie. Konieckoncov všetci to poznáme z literatúry a kinematografie. Pud sebazáchovy patrí k niekoľkým základným inštinktom, ktoré nás motivujú k životu. So zveličením by sa dalo povedať, že mnohí z nás sú tak trochu hypochondri. Ak sa pozrieme na výpis symptómov tejto psychickej poruchy, nájdeme tam také bežné výjavy zo všedného života, ako je obľuba vitamínových doplnkov, prehnaný záujem o alternatívnu medicínu, zvýšenú pozornosť voči prejavom vlastného tela…
A kto by tiež pod tlakom módnych vĺn hypochondrom nebol, keď jeden rok sme všetci prekyslení, a len čo sa odkyslíme, sme zase plní parazitov.
V dnešnom svete už každé pichnutie niečo znamená a dohľadávanie príčin sa i vďaka internetu stalo ľudovým zvykom. Avšak ako sa stane, že náš pud sebazáchovy prerastie do takých rozmerov, že znižuje kvalitu života?
Kde sa berie hypochondria?
Podľa psychologičky Heleny Bezděkovej môže hypochondriu vyvolať široké spektrum príčin. Väčšina z nich má často spoločného menovateľa, ktorým je detstvo. Jednou z nich môže byť napríklad nedostatočný alebo naopak príliš veľký záujem o dieťa. „Deti niekedy nevedia vyjadriť svoje pocity, keď sa rodičia hádajú alebo keď im ubližuje spolužiak v škole. Ale vyjadria sa telom, napríklad ich začne bolieť brucho, majú teplotu. Rodičia sa potom s lekármi pustia do hľadania príčin a do liečby. Niekedy sa psychických príčin nedopátrajú, a keď sa situácia opakuje, dieťa sa nemusí naučiť porozumieť svojim emóciám, ale upevní si vzorec, kedy pozornosť, lásku a starostlivosť získava tým, že je choré.
K hypochondrii môže viesť tiež príliš ochranársky či hypochondrický rodič. Dieťa sa proste naučí, že je normálne sa príliš zaoberať svojím zdravím a obávať sa baktérií a vírusov, ktoré striehnu v tomto nebezpečnom svete.”
Ďalšou príčinou, dodáva psychologička, môže byť vážna choroba alebo smrť blízkeho človeka, najčastejšie dôležitého člena rodiny.
Tieto udalosti sa môžu stať traumou a môžu človeka tak vystrašiť, že sa začne snažiť robiť všetko možné, len aby jeho a blízkych nestretlo to isté. Že ide často o podvedomú snahu upozorniť na seba, potvrdzuje i PhDr. Miloslav Hrubý. Ten navyše vraví, že ide o poruchu osobnosti, pri ktorej hrá dôležitú úlohu pocit neprijatia okolia.
Neverili mu. Umrel
Hypochonder je presvedčený o svojej chorobe akéhokoľvek druhu. Prejavy bývajú rôzne. Či už je to panická hrôza zo všadeprítomných patogénnych mikroorganizmov, neustále premeriavanie telesnej teploty, či také extrémy ako utkvelá predstava plesnivenia vlastných orgánov. Hypochondria sa nepovažuje za smrteľnú chorobu. Napriek tomu existujú prípady, keď bola príčinou smrti. Jedným z nich je nevedomé predávkovanie tabletkami alebo, ako povedal Moliére: „Skoro každý človek umiera na svoje lieky, nie na svoju chorobu.”
Druhým vyskytujúcim sa prípadom je paradox, kedy človeku, ktorého sužovala hypochondria, skutočnú chorobu už nik neuveril a tým pádom zomrel. A áno – osoba pod neustálym tlakom stresu až úzkosti zo svojej zdanlivej choroby si reálnu chorobu či zdravotnú poruchu môže dokonca až privodiť.
Priznaky hypochondrie:
- Nervozita
- Úzkosť
- Nespavosť
- Depresia
Hypochondria a jej liečba
Tak ako pri mnohých iných psychických poruchách, aj liečba hypochondrie je beh na dlhú trať. Názory aj výsledky uvádzajú mnoho možností, ako sa s hypochondriou vyrovnať. Najdôležitejšia je liečba úzkosti a strachu. Tie sú v pozadí hypochondrie, a liečia sa dvoma spôsobmi, ktoré sa vzájomne dopĺňajú. Psychiater zvyčajne predpíše psychofarmaká, ktoré úzkosť znižujú. Druhým pilierom liečby je psychoterapia, počas ktorej sa klient učí vytvárať funkčnejšie vzorce správania, pracovať so svojou úzkosťou a má možnosť dopátrať sa zážitkov z minulosti, ktoré k hypochondrickému stavu viedli.
Pri miernejších problémoch niekedy stačí nájdenie príčiny na terapeutických sedeniach a verbalizovanie svojich pocitov.
Ďalšie podporné stratégie sú šport či iná pravidelná fyzická aktivita. Človek potom získava nielen pocit vlastnej vitality, ale tiež odkloní pozornosť od hypochondrie. Na podobnom princípe funguje tiež odporúčanie zadovážiť si domáceho miláčika.
S humorom ide všetko!
Hoci určite túto poruchu nie je dobré zľahčovať, príbeh zo života hovorí o tom, ako sa postihnutý človek zbavil hypochondrie humorom. Začal si robiť zo svojich úzkostných stavov srandu pri rozprávaní svojim blízkym. Humorom sa k hypochondrii staval aj slávny český lekár a spisovateľ MUDr. Svatopluk Káš: „Je pozoruhodné, ako málo navštevujú hypochondri zubného lekára.” Humor si však môžu dovoliť len samotní hypochondri, výsmech či zľahčovanie zo strany druhých osôb vedie len k uzavretiu sa do seba a prehĺbeniu problémov. Dôležitým faktorom úspešného prekonania tejto poruchy je ochota uzdraviť sa a nahliadnuť na skutočné príčiny svojich problémov.
Duševné choroby síce nie sú na prvý pohľad vidieť, ale životy komplikujú často mnohonásobne viac, než tie telesné. Ľudskej psychike a jej zákutiam sa venuje naša špeciálna microsite o duševnom zdraví, kde nájdete plno zaujímavých údajov a môžete vyskúšať simulátory tých najznámejších psychických porúch. Chcete vedieť, ako vidí svet človek trpiaci paranojou alebo schizofréniou? Smelo do toho.
Prečítajte si tiež: Počty samovrážd sa stále zvyšujú. Kto a prečo najčastejšie ukončuje život?
