Áno, optimista, ten sa má. Stále plný nádeje, viery v ľudstvo, nič ho nerozhodí, depresia mu nehrozí…Na prvý pohľad len ďalší dôkaz toho, že život nie je fér. Lenže pri bližšom pozorovaní sa ukazuje niečo trochu iné.
Ukazuje sa, že ani všetok optimizmus sveta nedokáže optimistu ochrániť pres veľkým stresom. Ba naopak. Oproti pesimistovi sa s ním vysporiada horšie. Aspoň to vyplynulo z pútavej štúdie, ktorú medzi študentami práv urobila Suzanne Segerstrom z University of Kentucky. Porovnávala reakcie organizmu optimisticky a pesimisticky naladených študentov, ktorí pracovali v náročných i ľahších podmienkach pokiaľ ide o čas i výkon. Za normálnych okolností majú optimisti tendenciu vnímať menej stresu, či už je to spôsobené tým, že sú schopní sa s ním lepšie vyrovnať, alebo tým, že na svet pozerajú cez ružové okuliare. Lenže vo chvíli, keď sú nároky na nich vyšponované na maximum, reakcie imunitného systému optimistov sú omnoho slabšie ako pesimistov.
Anatómia stresu
Dôvodom je čiastočne ich prístup k stresovým situáciám. Keď sa totiž stretneme so stresorom ( ťažká životná situácia, strata blízkych alebo len bežné denné problémy typu dopravná zápcha), všetci reagujeme jedným z dvoch možných spôsobov. Pri emočnom prístupe sa skúšame cítiť lepšie cez stratégiu ako je „vidieť to z tej lepšej stránky” alebo skúsiť na nepríjemnú udalosť zabudnúť, prípadne skľudniť rozrušenú myseľ relaxáciou či meditáciou. Racionálny prístup zahŕňa proces, v ktorom sa zameriame na príčinu stresu. Vyhodnotíte situáciu a naplánujete si kroky, ktoré sú potrebné k tomu, aby sa zmenila vo váš prospech.
Dopredu prehratá vojna
Tak a teraz nazad k tým optimistom. S ich silnou vierou v nádej, často ich postoj „nič nie je nemožné” vedie k tomu, že uplatňujú racionálny prístup za hranicou, keď sú ich pokusy o zmenu situácie úplne zbytočné. Domnievajú sa totiž, že môžu dosiahnuť čokoľvek tým, že sa budú veľmi snažiť a nevzdajú sa. Tento typ perfekcionalizmu ich môže priviesť k falošným a nerealistickým očakávaniam. Pritom by bolo pre všetkých lepšie, keby si sadli, zhlboka sa nadýchli a povedali si, že proste nie je v ich silách zmeniť nezmeniteľné. Pokiaľ ide o našich študentov práv, tí, ktorých prístup k životu je založený na optimizme, sa väčšinou nechali prevalcovať vysokými nárokmi, ich imunitný systém ich včas nevaroval a oni sa dostali do stavu totálneho vyčerpania a zúfalstva. Inými slovami, dostal ich tam práve ich bezbrehý optimizmus. Niekedy je proste rozumnejšie hodiť flintu do žita a ísť ďalej.
