Kóma sa stala v posledných rokoch veľmi obľúbeným prostriedkom fikcie. Vo filme, seriáloch i knihách sa téma živo-mŕtveho stavu tela veľmi zapáčila, pretože je zahalená zatiaľ nerozlúštiteľným tajomstvom: čo človek počas kómy prežíva. A to ľudia milujú! Veď už veľkých surrealistov táto neuchopiteľnosť podvedomia fascinovala. Obzvlášť v spojení so zdravotným stavom na samotnej hrane života a smrti. Zatiaľ nie je úplne jasné, ako veľmi je človek v kóme schopný vnímať okolie a reagovať naň. Skúsenosti preživších sa úplne rôznia. Napriek tomu sa dokážu v niektorých bodoch zhodovať. A to predovšetkým v jednom: Vnímajú emócie svojho tela, ktoré ho premieta do neuveriteľných snových scenérií. Ale nie každý si bohužiaľ spomenie čo i len na najmenší detail.
Modrá obrazovka smrti
Do kómy človeka dostanú rôzne zdravotné problémy. Infekcia v mozgu, opuch, zlá komunikácia medzi časťami mozgu, či extrémna chemická telesná nevyrovnanosť, napríklad príliš vysoký obsah cukru v krvi cukrovkárov. A mnohé ďalšie. Najväčšie percento prípadov súvisí s ťažkým poranením hlavy spôsobeným silným nárazom. Prečo telo reaguje „vypnutím“?
Kómu možno určitým spôsobom prirovnať k ikonickej “modrej obrazovke smrti” pri počítačoch so systémom Windows. Kedykoľvek dôjde k fatálnej chybe, ktorá by mohla viesť k poškodeniu dôležitých dát, spustí operačný systém obranný mechanizmus, ktorý okamžite preruší chod všetkého.
Nasledujúca kontrola dát zamedzí vzniku vážneho problému. A podobne funguje aj mozog v spojení s ťažkým stavom bezvedomia. Len percentá obnovenia nabiehajú oveľa pomalšie. Akonáhle dôjde k problémom s dodávkou krvi do hlavy, upadne telo do núdzového režimu, aby zamedzilo zničeniu dôležitých častí ľudského tela a zároveň sa začalo liečiť. Niekedy, hlavne pri prípadoch porušenia tkaniva mozgu, dochádza k dlhotrvajúcej kóme.
Spánok vs. kóma
Čo sa deje v hlave človeka v najhlbšom možnom bezvedomí? Hoci sa mnoho ľudí domnieva, že možno kómu prirovnať k tvrdému spánku, nie je to tak. Počas spania hlava vysiela rôzne signály telu. Bez toho, aby sme to vedeli, sa prevaľujeme zo strany na stranu, škrabeme sa, hovoríme, budíme sa kvôli potrebe ísť na záchod alebo sa napiť. Takáto komunikácia počas kómy zaniká. Čím je to závažnejšie, tým menšia je reakcia tela na podnety z podvedomia. Ale napriek tomu spánok a kómu niečo spája. Ríša snov! V bežnom sne človek nevie, že sníva. Väčšinu z prežitkov si ani nepamätá. Trochu inak tomu je pri tzv. lucidnom snívaní. A práve taká skúsenosť pacientov v kóme veľmi často spája. Vďaka nej vraj nadväzujú kontakt s okolitým svetom, čo v bežnom stave nedokážeme. Sú teda naozaj v bezvedomí?
Vedomé snívanie
Vedomé (lucidné, bdelé) snívanie je označenie snov, v ktorých si rojko uvedomí, že sníva. Na základe toho získa schopnosť určitým spôsobom svoje podvedomé fantázie korigovať, a stať sa tak ich pánom. O lucidných snoch vzniklo mnoho odbornej aj neodbornej literatúry, ktorá popisuje, ako proces funguje a ako dosiahnuť toto ovládnutie. Pri kóme je tento fenomén ešte umocnený.
Prebudení často opisujú nielen to, že vnímali sny, ale že do nich dokonca prenikali zmyslami zachytenými prežitkami tela ležiaceho na lôžku.
„Vždy som počula, čo mi ostatní hovoria. Keď to bol niekto, koho som mala rada, prebiehal rozhovor na nejakom príjemnom mieste, napríklad na lúke. Keď sa ku mne prihováral človek, ku ktorému som chovala opačné pocity, objavovali sa stiesnené priestory, kde mi nebolo pekne,“ opisuje svoj zážitok Claire Wineland, bloggerka trpiaca smrteľnou cystickou fibrózou.
Liečivé slová
Najčastejšie sa s podobnými svedectvami stretávame u pacientov, ktorým bola kóma navodená umelo za účelom rýchlejšieho prekonania zdravotných komplikácií. K nim patrí aj Claire. Nehovorí iba o premietaní hlasov do snovej ríše, ale aj o teplote tela. „Nikdy som nebola na Aljaške, napriek tomu som ju v kóme navštívila. Bolo to niečo nádherné. Pamätám si, ako som len sedela a hodiny a hodiny pozorovala tú nádhernú scenériu, aj keď som pociťovala obrovskú zimu. Keď som sa zobudila, dozvedela som sa, že som dlhú dobu bola obložená ľadovými obkladmi kvôli obrovskej horúčke.“
Práve takéto skúsenosti otvorili otázku, či každý pacient, aj ten vo vysoko kritickom stave, aspoň malou časťou vníma svoje okolie.
Štúdie sa prikláňajú k odpovedi, že áno. Napríklad výskum v spolupráci s nemocničnou spoločnosťou Northwestern Medicine a nemocnicou Hines VA z roku 2015 ukázal, že pri rozprávaní známych historiek rodinným príslušníkom štyrikrát denne sa pacient dostal z kómy rýchlejšie ako pacient bez rovnakého prístupu. Aj tak ale visí nad podobnými výskumami otáznik. Zdravotný stav je úplne individuálny, takže nemožno zistiť, či by rekonvalescencia neprebiehala rovnako aj bez zásahu.
Mozog klamár
Nezabúdajme, že ľudský mozog je natoľko nedôveryhodným zdrojom, že aj keď sa stretneme s najzaujímavejším zážitkom zo stavu kómy, musíme byť obozretní. Hoci si preživší trvajú na svojom, tak vlastne netrvajú. Svet snov sa vedomím nedá úplne zachytiť. A už vôbec nie slovami. Rečou redukujeme prežitok na druhú. Tým sa strácajú pôvodné významy. Nehovoriac o tom, že mozog rád dopĺňa slepé miesta prázdnotou. Alebo tiež tým, čo sa ani nestalo, preto naše spomienky bývajú často silno skreslené. A v snovej realite to platí dvojnásobne. Všeobecne je známe, že v bezvedomí určité centrá v mozgu reagujú na niektoré podnety. Ale kľúč k pochopeniu zatiaľ neexistuje. Kým technológie a znalosti neumožnia bližšie sa pozrieť do hláv pacientom, nebudeme vedieť, čo a ako v mozgu naozaj prebieha.
Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. Aj keď sa na ne vopred nedá úplne pripraviť, niečo málo urobiť ide… Dali sme pre vás dohromady novú špeciálnu microsite s názvom Koľko stojí zdravie. Prečítajte si, ako dlho trvá priemerná pracovná neschopnosť, či na akú podporu od štátu máte nárok, keď dlhodobo ochoriete.
Prečítajte si tiež: Trápia vás nočné mory? Nebojte sa, vymazávanie zlých spomienok sa blíži
