AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f
hľadať

Svet VIDÍME podľa toho, akú hudbu počúvame.

Vidím to inak než vy. Čokoľvek. Nie je to ale len moje sebectvo (no dobre, to možno tiež), ale je to preto, že počúvam divnú hudbu. Počúvanie určitého druhu hudby totiž ovplyvňuje spôsob, akým vidíme svet. Na základe pokusov to potvrdili výskumníci na univerzite v holandskom Groningene. Mozog si vymýšľa Vizuálny vnem nie je pasívny […]

chlapek_shutterstock_313758011

Vidím to inak než vy. Čokoľvek. Nie je to ale len moje sebectvo (no dobre, to možno tiež), ale je to preto, že počúvam divnú hudbu. Počúvanie určitého druhu hudby totiž ovplyvňuje spôsob, akým vidíme svet. Na základe pokusov to potvrdili výskumníci na univerzite v holandskom Groningene.

Mozog si vymýšľa
Vizuálny vnem nie je pasívny proces. S cieľom efektívne spracovať dáta z našich nedokonalých očí, musí mozog aktívne využívať predchádzajúce skúsenosti pre vizualizáciu toho, čo vidíme. Z veľkej časti je tak náš „obraz” dopočítaný a vylepšovaný výkonným počítačom mozgu. Diery v obraze ako je slepá škvrna na sietnici alebo skreslenie spôsobené úzkym uhlom videnia, mozog dokreslí podľa „svojho najlepšieho vedomia a svedomia”. Ideálny priestor pre kúzelnícke triky.

Cesta do pekiel je dláždená dobrými úmyslami
Samotná analýza obrazu prebieha inak, než že by naša mozgovňa tupo prehliadala pixel za pixelom. Mozog pracuje inak. Objekty si skladá na základe súvislostí. Prioritu majú napríklad pohybujúce sa objekty (možné nebezpečie) alebo červená farba (nebezpečie). Preto sú všetky titulky v bulvárnych časopisoch červené.

Každý vidíme niečo iné
Do procesu potom vstupujú i skúsenosti. Objektová analýza každého z nás funguje rôzne. Ten kto sa bojí pavúkov, bude mať v rebríčku priorít koliesko s nožičkami vyššie než ostatní. Dokonca pre neho bude tá vec objektívneväčšia.

Hudba zaostrí náš zrak
Výskumník Jacob Jolij a študent Maaike Meurs z University of Groningen zistil, že podobne to čo vidíme, ovplyvňuje aj počúvanie hudby. Hudba dramaticky menila to, ako pokusné osoby videli ostatní. Pokiaľ sa pozerali na neutrálnutvár a pri tom počúvali pozitívnu hudbu, tvrdili, že tvár na fotke sa usmieva. Naopak pri smutnej hudbe boli presvedčení, že sa mračí.

Vidíme veci, ktoré nie sú.

Kto viac nadojí?
Aby to nebolo také jednoduché, moje i vaše emocionálne reakcie sa hudbu sú veľmi rozdielne. Rovnako ako kravy vo filme Slunce, seno, jahody (1983), potrebujeme každý inú motivačnú pieseň. Nie všetky happypiesne sú všetkými ľudskými kravami vnímané ako povznášajúce.

Hudbu vnímame mozgom alebo srdcom?
Neurologička a profesorka neurobiológie Nina Kraus zo Severozápadnej univerzity v Illinois pri štúdiu vplyvu hudby na nervový systém objavila, že hudba do nášho vedomia môže vstúpiť spracovaním zdola nahor. Teda skôr, než ju predžuje mozog. Nina uvádza, že človek a spevaví vtáci sú jedinými tvormi, ktorí vnímajú hudobné beaty. Ľudské srdce sa chce synchronizovať s hudbou. Štúdia bola zverejnená v časopise Frontiers of Evolutionary Neuroscience. Nebudem vás nudiť detailami. Všetko to súvisí s amygdalou a dopanímom frčiacom do limbického systému, kde podľa predstáv Freuda sídli náš detinský šéf id.

Interpretujeme naše skúsenosti ako realitu.

Ty si ale vták
Vták možno nie je náhodná urážka. Máme s nimi spoločného viac. Pri pokusoch s operencami samčí spev u samíc vyvoláva ľúbivé pocity. Na ten istý spev u poslúcháčov-samcov amygdala vyplavovala rovnaké látky ako v prípade nebezpečia a votrelcov. Nemôžem si pomôcť, ten týpek na bare ma serie už na prvý pohľad.

Neexistujú univerzálne rady
Lenže keď si budem chcieť preprogramovať svoju náladu nejakou zaručene meditačnou hudbou” (rovnako ako sa používa pri myslení technika afirmáciou), je dosť pravdepodobné, že to nebude vôbec fungovať. Po nejakej dobe trápenia sa možno i naštvem a roztrieskam sluchátka o kolegov písací stôl. Rovnako tak na mňa nemusia účinkovať univerzálne modlitby a meditačné techniky. Hudba do nášho vedomia vstupuje skratkou. Aktivuje sa rovno nervový systém a ten do nás rovno rve látky regulujúce emócie.

holka_shutterstock_342975599
Náhodnosť pri výbere pesničiek zvyšuje dopamín a teda rozkoš. Pokiaľ poznáte všetky pesničky vo vašom playliste, nie je žiadne tajomstvo, že vás začnú nudiť. Prepnite si prehrávanie na náhodný výber a váš prehrávač sa stane trezorom chŕliacim dopaminové bomby.

Myslím to úprimne
Keď už teda vyberáme niečo ukľudňujúceho, buďme voči sebe úprimní. Aj tak si to väčšinou dávame do sluchátiek. Asi by som si mal konečne priznať, že Michal Tučný ma dnes ukľudní viac ako dubstep. Psychohygienická rada: Aké sú vaše obľúbené pesničky roku 2016? Navrhujem si urobiť vlastný súkromný zoznam TOP10 a vedome posilňovať emócie a asociácie, ktoré s tým máte spojené. Niečo ako časová schránka ľudí, miest a udalostí.

Hýčkajte si váš zoznam. Opakovanie nefunguje
Má to len malý háčik. Prehnaný dôraz na akúkoľvek skladbu, rozriedi pôvodné neurónové spoje spojené s touto pesničkou. Prepojí ich s novými kontaktami vzniknutými pri nových počúvaniach. Postupne ich pohlcuje a riedi nová vrstva z nových spomienok. To je ten dôvod, prečo nás pesnička, ktorú sme nepočuli desiatky rokov, zrazu dokáže vrátiť do emócií a pocitov pôvodnej doby ( a platí to i pre vône).Pokiaľ si teda chcete užiť váš trezor s plnou intenzitou, počúvajte ho striedmo!

#Jan Strmiska

Naša psychika je úžasný stroj. Ale je malér, keď sa zasekne. Máme tip na výborného psychiatra (do správ). A pre istotu si dnes môžete hlavu aj poistiť. Väčšina ľudí má životné poistenie na úrazy, napriek tomu, že 85% udalostí s invaliditou sa týka chorôb. A 30% z nich dokonca chorôb psychických. Dohodnite si schôdzku s profíkom, ktorý vám povie, či máte poistku nastavenú správne.