Bolesti hlavy alebo nevoľnosť, to sú len niektoré bežné symptómy hroziace školákom. Štúdia urobená univerzitou v nemeckom Bielefelde ukázala, že až každý piaty mladistvý trpí nadmerným stresom. Až dve tretiny žiakov potom dokonca priznali občasné bolesti či poruchy spánku.
„To všetko by malo byť varovným signálom pre rodičov, že ich deti môžu trpieť tzv. burnout syndrómom,” hovorí autor štúdie Holger Ziegler. Zo štúdie bohužiaľ tiež vyplýva, že mnoho rodičov si hroziace nebezpečenstvo vôbec neuvedomuje. Deväť z desiatich totiž uviedlo, že si nemyslí, že by ich ratolesti boli v škole príliš zaťažované. 40 percent z nich sa dokonca obáva, že ich potomkovia nie sú dostatočne vyťažení.
„Jedným z hlavných faktorov pre stres mladistvých môže byť dôraz na úspech vo výchove rodičov,” myslí si Ziegler. V dnešnej dobe sa totiž kladie dôraz na výkon detí. Dobré známky zaistia, že dieťa môže ďalej pokračovať na dobrej strednej škole a následne získa dobre platené zamestnanie. Na jednu vec tak rodičia často zabúdajú. Deti musia mať pre svoj správny vývoj i dostatok voľného času. Je to priestor, ktorý môžu stráviť hraním a patrí len im. To je pre detskú osobnosť veľmi dôležité.
Hrať sa! Ale kedy?
Počas hier si môžu nacvičiť aj iné činnosti, na ktoré sa v škole nedáva veľký dôraz. „Počas hier tiež dochádza k rozvoju ďalších nervových spojov v mozgu. Dieťa napríklad pri hrách na schovávačku so svojími vrstovníkmi objavuje svoj potenciál a vytvára si svoju vlastnú osobnosť. Je preto na rodičoch, aby mu umožnili mať čo najviac príležitostí, kedy môže so svojím voľným časom naložiť tak ako chce. Nielen tak, ako si prajú rodičia,” tvrdí psychológ Gerald Hüther. Sám je spoluautorom knihy, v ktorej nabáda rodičov, aby svojim deťom umožnili sa chvíľu proste len hrať. Počas dňa na to ale často neostáva priestor.
Každá hodina je vyplnená a vopred naplánovaná, a to bohužiaľ na úkor detskej psychiky a často i pocitu šťastia. Neostáva to bez následkov.
Ako ukazuje štúdia z Bielefeldu, až dve tretiny vystresovaných detí majú problémy s návalmi zlosti, agresivity alebo sa sami nevedia zabaviť. Majú nižšie sebavedomie a ťažkosti so samostatným riešením problémov. Každé druhé dieťa s vysokou hladinou stresu má navyše strach, že sklame svojich rodičov. „Deti však nie sú žiadni roboti, sú to ľudia, ktorých musíme chápať s ich pozitívnymi, ale aj negatívnymi vlastnosťami. Dôležitá je najmä láska a pozornosť. Rodičia musia pochopiť, že dieťa má svoju vlastnú osobnosť a nemusí nutne naplniť všetky ich očakávania,” myslí si expert. O tom, aká krehká je naša psychika a že otázky psychického zdravia sa dotýkajú všetkých bez rozdielu veku, pohlavia a spoločenského postavenia si môžete prečítať viac na našej špeciálnej stránke.
Všetko s mierou
Rodičia by mali svojim deťom dať dostatočný priestor k rozvoju, ale napriek tomu ich stále viesť. Dôležitá je miera a nepreceňovanie svojich očakávaní. Detstvo je totiž časovo obmedzené a je dôležité ho nenaplniť len povinnosťami, ktorých si ako dospelí užijeme viac než dosť. Najlepší darček, ktorý im tak môžeme dať, je bezstarostné detstvo. Pri voľnočasových aktivitách potom stojí za zváženie, či je naozaj nutné, aby dieťa hralo na klavír, gitaru, učilo sa päť jazykov a hralo vrcholovo futbal. Je dôležité stanoviť si priority a zaobchádzať s voľným časom tak, aby vždy nejaký ostal. Kľúčová je dobrá organizácia času, ktorá však bude vždy závisieť na vôli rodičov. Voľnejší režim potom prospeje nielen deťom, ale aj celej rodine, ktorá spolu môže tráviť viac času. Pevnejšie vzťahy a kľudnejší potomkovia sú predsa dôležitejší ako samé jednotky.
Prečítajte si tiež: Vyskúšajte digitálny detox. Budete in a ešte uľavíte svojej hlave
