„Raz horelo v sexshope. Na strope mali latexové kukly, ktoré sa dotýkali bodoviek,“ vraví hovorca hasičov.

Rozhovory, Život, Životný štýl
Aké sú príčiny požiarov v domácnostiach? Čo všetko musíte urobiť, než odídete na dovolenku, aby vám nevyhorel dom? Ako sa zachovať, keď zistíte, že u vás horí? Koľko zhruba zaplatíte, keď kvôli svojej nedbanlivosti niečo zapálite? Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedal Martin Kavka, ktorý robil tri roky hasiča, dvadsať rokov vyšetrovateľa príčin požiarov a teraz pracuje ako tlačový hovorca pražských hasičov.

Aké sú najčastejšie príčiny vzniku požiarov v domácnostiach?
Povedal by som, že existujú dve hlavné príčiny. Prvá je nedbalosť osôb, ktoré v tej domácnosti žijú. V praxi to znamená, že zabudnú sfúknuť sviečku alebo nechajú niekde ležať neuhasenú cigaretu. V druhej ide o technické závady.

Možno im nejako predísť?
Ideálne by bolo, keby si ľudia raz za rok pozvali do domácnosti nejakého revízneho technika, ktorý im skontroluje všetku elektroinštaláciu. Mali by sa tiež vyhnúť nadmernému používaniu predlžovacích káblov. Tým mám na mysli, aby ich nezapájali niekoľko do seba. Čím viac ich za sebou máte, tým je väčšia pravdepodobnosť, že vznikne prechodový odpor alebo skrat. Niektoré staršie chladničky majú vzadu rebrovanie, ktoré sa časom zapráši. A aj z toho môže vzniknúť požiar, preto by mali ľudia pravidelne upratovať.

Pokiaľ ide o tú nedbalosť, na to nie je iná rada, než aby boli ľudia opatrní. Keď si zapália sviečku, nesmú ju umiestňovať k horľavému materiálu, a ešte k tomu ju nechávať bez dozoru. Mali by si dávať pozor na svojich domácich miláčikov. Občas sa stane, že požiar spôsobia práve oni.

Zažili sme prípad, kedy si mačka sadla na varnú dosku, ktorú možno spustiť jednoduchým dotykom. Bolo na nej práve niečo položené a hneď z toho vznikol požiar.

Pokiaľ ide o požiar z nedbanlivosti, musia ľudia, ktorí ho zavinili, zaplatiť pokutu?
Keď ide o malé požiare, riešime to väčšinou blokovou pokutou priamo na mieste. V týchto prípadoch sa väčšinou sankcie pohybujú rádovo päť až päťdesiat eur. Suma sa vymeriava podľa miery nedbanlivosti a ohrozenia ľudí v dome. Pokiaľ ide o ohrozenie ostatných obyvateľov, prípad si prevezme polícia. Môže ho klasifikovať aj ako trestný čin.

Zapierajú ľudia svoju nedbalosť často?
Áno, to je bežné.

Ako zistíte, že ide o nedbalosť obyvateľov domu?
Príčinu vzniku požiaru rieši vyšetrovateľ. Musí zistiť, kde je jeho ohnisko. Odoberie vzorku z elektroinštalácie. Na základe výsluchov a všetkých poznatkov, ktoré má, urobí záver a zistí, z akého dôvodu oheň vypukol.

Prečítaje si tiež: Ultramaratónec: Až po nehode som začal poriadne behať

V tomto období jazdí veľa ľudí na dovolenku. Čo všetko by mali pred odchodom urobiť, aby im nevyhorel byt či dom?
Určite by mali skontrolovať celú domácnosť a nikde nenechať otvorený oheň. Vytiahnuť zo zásuviek všetky spotrebiče, u ktorých je to možné. Ideálne by bolo, keby na seba dali kontakt aj so záložným kľúčom od domu spoľahlivým susedom. My totiž občas jazdíme aj na otváranie bytov, pretože v domácnosti môže pretekať voda. Najlepšie by bolo, keby mali v blízkosti rodinného príslušníka, ktorý im dvakrát do týždňa skontroluje byt.

Ako svoj domov proti požiarom zabezpečujete vy?
Ja ho mám zabezpečený tak, že som dobre poistený. Myslím, že dobrá poistka je v dnešnej dobe najlepší spôsob, ako si ochrániť všetok majetok, pretože stať sa môže čokoľvek. Kúpil som si aj hlásič požiaru, ktorý mi niekde doma leží, ale ešte som ho nenainštaloval. V neposlednom rade chránim svoj dom tým, že sa snažím používať sedliacky rozum a nenechávam doma zapojené alebo zapnuté niečo, čo by ho mohlo ohroziť požiarom.

Čo by mal človek urobiť, keď zistí, že mu v dome horí?
Mal by rýchlo zhodnotiť, či by ten požiar dokázal uhasiť sám. Keď začne horieť kus závesu a obyvateľ domu si bude istý, že ho dokáže uhasiť iba s vedrom vody, mal by to urobiť.

Pokiaľ to je možné a požiar je veľmi malý, odporúčame zasiahnuť vlastnými silami, pretože je to najrýchlejšie. Na druhej strane by zo seba ľudia nemali robiť hrdinov, ale radšej svoje činy zvážiť.

Čo majú ľudia urobiť, keď zistia, že požiar iba vlastnými silami neuhasia?
Okamžite opustiť byt. Informovať o ohni ďalších ľudí, ktorí v dome žijú, a samozrejme zavolať hasičov. Ak to bude pri odchode možné, zatvorte za sebou všetky okná a dvere. Vzduch totiž oheň ešte viac rozdúcha. Môžete si zamknúť, ale nezabudnite mať tie kľúče pre hasičov pripravené, aby sa tam ľahšie dostali. Splodiny z požiaru sa držia hore, takže vy sa pohybujte skôr pri zemi.

Čo by ste poradili človeku, ktorý by sa kvôli rozsiahlemu požiaru už nemohol dostať von?
V extrémnych situáciách sa musíte po zemi plaziť. Ak horí vo vedľajšej miestnosti, upchajte dvere handrou, aby sa k vám dostalo čo najmenej splodín. Dýchajte cez kus (ideálne vlhkej) látky, ktorá by vám mala slúžiť ako filter. Zložte z postele prestieradlo a zaveste ho z okna, aby hasiči vedeli, v akom priestore sa nachádzate. Snažte sa vydržať to čakanie na hasičov v pokoji a nepanikáriť, aby ste sa príliš nevysilili.

Kde vznikajú požiare najčastejšie? Na dedinách, alebo v mestách?
Presne sa to určiť nedá. Povedal by som, že priemer je rovnaký. Ľudia na dedinách aj v mestách sa správajú podobne nedbalo. Platí úmera, že čím viac obyvateľov na štvorcový kilometer žije, tým viac tam majú požiarov.

Vzniká všeobecne v lete viac požiarov než v ostatných ročných obdobiach, alebo ide skôr o mýtus?
Myslím, že počet požiarov v každom ročnom období je vyrovnaný. Líšia sa len druhom. Logicky na jar a v lete vzniká viac požiarov v prírodnom prostredí. V horúcich letných nociach ľudia často grilujú. Nechajú gril so žeravým uhlím bez dozoru, zafúka vietor a oheň je na svete. V zime sa zase ľudia bez domova sťahujú do provizórnych obydlí. Robia si tam oheň, aby im bolo teplo, a nešťastnou náhodou spôsobia požiar. Na Vianoce často horia vianočné stromčeky a na Nový rok zase robí problémy pyrotechnika. Každé obdobie má svoje muchy.

Stalo sa niekedy, že horelo už aj v hasičskej stanici?
Dobrovoľným hasičom zhorelo už aj auto so stanicou. V objektoch, kde sídlia profesionálni hasiči, dochádza maximálne k malým požiarom. Tie sú väčšinou spôsobené nejakými skratmi.

Ako často pražskí hasiči k požiarom odchádzajú?
Máme tu hlásených zhruba tridsať požiarov za mesiac. V Prahe horí každý deň. Myslím, že sa raz stalo, že maximálne dva dni v kuse nikde nič nevzbĺklo. Niekedy vyrážame len k horiacim odpadkovým košom, kam ľudia hádžu ohorky z cigariet. Inokedy zase k domom. Včera horel suterén v bytovom dome. Bol celý zadymený a my sme museli zachrániť všetkých obyvateľov a ich domáce zvieratá. Väčšie požiare tohto typu bývajú priemerne dva až tri týždenne.

Ako dlho vám trvalo evakuovať všetkých ľudí z toho zadymeného domu?
Musíme rozlišovať medzi evakuáciou a záchranou. Záchranou sa rozumie, keď na vás hasič siahne, vyvedie von a niekedy vám môže dať cez hlavu aj špeciálnu vyvádzaciu masku, aby ste mohli dýchať. Evakuácia znamená, keď vám hasič povie, nech opustíte daný priestor, a vy odídete sama. V tomto dome sa konala záchrana.

Vo chvíli, keď horelo, sa v ňom nachádzalo dvadsaťštyri osôb, tri psy, jedna mačka a korytnačka.

Dohromady to trvalo zhruba šesť až osem minút. Záchranné akcie prebiehajú rýchlo, pretože tam nabehne niekoľko hasičov, chytia tých ľudí a vyvedú ich preč zo zadymeného priestoru.

Za ako dlho sú hasiči schopní k podobnému požiaru dôjsť?
V priemere im to trvá asi desať minút. Veľmi záleží, na akom mieste horí. Keď ide o okraj Prahy, môže to byť aj pätnásť minút. Operátor z vás musí za minútu vypáčiť všetky potrebné informácie a hasiči majú minútu na to, aby vyšli s autom z brány. Cesta vozidlom trvá zhruba šesť minút. Ak horí niekde v centre, zvládne sa to aj za tri minúty.

Desať až pätnásť minút je celkom dosť, za tú dobu sa už môže niekto napríklad udusiť.
V Prahe máme ešte dobrovoľných hasičov. Operačné stredisko vie, že to k niektorým miestam máme ďalej, a z toho dôvodu sa snažia posielať na dané miesto aj hasičov z bližších staníc.

Čo všetko počas tej minúty musí hasič stihnúť urobiť, keď má výjazd?
Po spustení poplachu sa hasič musí rýchlo pozbierať a zísť po tyči k autu. Vedľa neho má nachystané oblečenie. Vkĺzne do topánok, natiahne si nohavice a zvyšok si dooblieka vo vozidle.

Čo musí človek urobiť, aby sa mohol stať profesionálnym hasičom?
Musí mať aspoň maturitu. Nemal by byť nijako chorý, výborný zdravotný stav je žiaduci. Nutnosťou je aj dobrá fyzická kondícia. Uchádzač na túto pozíciu musí splniť rôzne fyzické testy, absolvovať niekoľkomesačný kurz a zložiť záverečné skúšky. K tomu všetkému samozrejme musí byť niekde voľné miesto. My našťastie máme hasičov dostatok. Skôr nám chýbajú hasičskí strojníci, ktorí šoférujú hasičské autá a obsluhujú cisternu s vodou.

Problém je v tom, že človek, ktorý má vodičák na nákladné auto, pôjde radšej pracovať do logistickej firmy, pretože tam dávajú vyšší nástupný plat.

Pracujú u vás aj ženy?
Ženy máme na prevenciu. Hasiči totiž nemajú na starosti len požiare, ale aj kontroly rôznych objektov a schvaľovanie nových projektov. Pracujú tiež na operačných strediskách a tiesňových linkách. Profesionálne hasičky nemáme.

Prečo?
V pracovných predpisoch sú určité obmedzenia, napríklad ženy v práci nesmú ťahať ťažké predmety. Bezpochyby existujú aj také, ktoré by fyzicky aj psychicky výjazdy zvládali lepšie ako niektorí muži, ale nemôžeme obchádzať legislatívu.

Keď sa pozriete do minulosti, počet požiarov sa skôr zvyšuje, alebo znižuje?
Skôr sa znižuje, ale len minimálne. Keby sme hovorili o masívnych požiaroch veľkých bytov, tak tých je rozhodne menej ako predtým. Hasiči majú teraz lepšiu techniku, postupy, vybavenie a dokážu prísť pomerne rýchlo. Protipožiarne opatrenia sú oveľa kvalitnejšie ako v minulosti. Plno objektov sa napojilo priamo na naše operačné stredisko a nahlási nám požiar okamžite. Predtým kontaktovanie hasičov záviselo na človeku, ktorý si požiar všimne.

Keď ste na tom už tak dobre, znamená to, že dnes takmer nikto pri požiaroch neumiera?
Ľudia umierajú pri požiaroch neustále. Len v Prahe v minulom roku zomrelo šesť ľudí. Nedávno vznikol požiar v byte, kde žila deväťdesiatročná pani. Nadýchala sa splodín z dymu a už jej nebolo pomoci.

Keď človek zotrvá niekoľko minút v zadymenom priestore, udusí sa rýchlo.

Čo ďalšie okrem požiarov hasiči riešia?
Dopravné nehody. U tých bežných skontrolujeme, aké prevádzkové kvapaliny z auta vytiekli, prípadne ich zasypeme sorbentom, aby z nich neunikali nebezpečné látky do ovzdušia. Odpojíme akumulátory a počkáme, až polícia nehodu zdokumentuje. Sprevádzkujeme komunikáciu vo chvíli, keď nás o to požiada. Pri ťažších nehodách vyslobodzujeme zranené osoby z áut von. Robíme aj technické zásahy. Do nich patrí vyslobodzovanie ľudí z výťahu, ak im hrozí nejaké bezprostredné nebezpečenstvo. Pri záplavách odčerpávame vodu z pivníc. Snažíme sa zamedziť únikom škodlivých látok do prírodného prostredia. Niekedy jazdíme na pomoc pyrotechnikom. Keď niekto niekde nahlási podozrivú batožinu, v ktorej by mohol byť nástražný výbušný systém, evakuujeme tam ľudí. Občas vyjdeme aj na planý poplach.

Deje sa často, že si niekto z hasičov urobí srandu a nahlási vymyslenú nehodu alebo požiar?
Dnes už len výnimočne. Operátori majú špeciálnu techniku a dokážu lokalizovať volajúceho, takže sa im to nevypláca. V posledných rokoch prebehla osveta o tom, že nás ľudia nemajú zbytočne volať, čo si myslím dosť pomohlo. Stáva sa, že malé deti zo srandy zavolajú hasičom a blokujú tak linku operátora. Našťastie týchto prípadov ubúda.

Spomeniete si na nejaký neobvyklý prípad, ku ktorému ste vyrážali?
Raz horelo v sexshope. Na strope mali zamestnanci vystavené latexové kukly, ktoré sa dotýkali bodoviek, a z toho dôvodu tam vznikol požiar.

#Eva Vogelová

Prečítajte si tiež: Ex-šéfredaktor českého TopGearu vás naučí jazdiť ako pretekár.