AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.

hľadať

Mladí sú lapení v sociálnych sieťach a čím ďalej osamelejší. Majú vedci pravdu?

Odkedy je svet svetom, vždy sa horekovalo nad životným štýlom mladšej generácie a ľudia s dlhoročnými skúsenosťami a šedivejúcimi vlasmi ponuro hlásali: „Toto za našich mladých čias nebývalo!” Vlasáči, dunivá rocková hudba ani dievčatá v nohaviciach či s cigaretou už ale dnes nikoho nevytočia. Momentálne to schytávajú sociálne siete.

Nie, toto za našich mladých čias skutočne nebývalo. A nemusí nám byť ani päťdesiat plus. Keď sme sa chceli kamarátom pochváliť novým bicyklom, proste sme na ňom prišli a ukázali im ho. Nebolo nutné sa s ním fotiť, potom na to hádzať filter a dávať fotku na Facebook, Instagram, Snapchat a ktoviekam ešte.

Zážitky z dovolenky sme zdieľali nanajvýš prostredníctvom pohľadníc zasielaných tým najbližším, a nového chlapa našej kamarátky rovnako ako politiku sme ohovorili v krčme alebo v bare. Jasné, že sme sa aj vtedy, bez internetových tém, robili pred okolím lepšími, spokojnejšími, štíhlejšími, šťastnejšími a bohatšími. Taký už proste ľudský tvor je. Len sme mali trochu menej divákov, obdivovateľov a hejterov.

Dve hodiny denne, a už nás majú
Na rozdiel od dnešnej – zase už – mladej generácie sme sa ale v tých neolitických dobách omnoho viac stretávali naživo a úspechy i maléry sme si síce nenahrávali na video a nezdieľali, ale vychutnávali sme si ich o to viac osobne. Niekedy i s nejakou tou hrčou alebo odreninou, či už duševnou alebo fyzickou.

Samozrejme. Sociálne médiá nás majú v hrsti.

Teda aspoň tí, ktorí na to majú čas a nepretržitý prístup na internet. A platí to v podstate pre celý svet. Výskum vykonaný na takmer dvoch tisíckach mladých ľudí vo veku od 19 do 32 rokov v Spojených štátoch amerických nedávno potvrdil domnienku, že Twitter, Facebook, Pinterest a ďalšie platformy spôsobujú, že sa stále viac (najmä mladých) ľudí cíti osamelo.

Podľa jeho výsledkov čelia tí, ktorí strávia na týchto sieťach viac než dve hodiny denne (panebože, kto z nás to nerobí?), dvojnásobne väčšej pravdepodobnosti, že sa dostanú do sociálnej izolácie. Navyše sa ukazuje, že sledovanie šťastných životov a úžasných zážitkov cudzích ľudí v nás vyvoláva závistlivé pocity. Čo teda, nehnevajte sa na mňa, môže prekvapiť len málokoho.

Čo bolo skôr – osamelosť, alebo siete?
Ešte nevieme, čo bolo prvé – či sociálna sieť, alebo pocit spoločenskej izolácie,” cituje spoluautorku štúdie, lekárku Elizabeth Millerovú z Pittsburskej univerzity, britská BBC. Podľa Millerovej je totiž možné nielen to, že sa k sociálnym médiám obracajú najviac práve tí mladí ľudia, ktorí sa cítia osamelo a izolovane, ale i fakt, že rastúca aktivita vo virtuálnom priestore nás nejakým spôsobom vedie k tomu, že sa začneme vzďalovať skutočnému svetu.

„Vôbec neviem, čo je to pocit osamelosti,” oponuje dvadsaťpäťročná Lenka, ktorá na Facebooku a Pintereste strávi s prehľadom aj štyri hodiny denne. „S kým sa vidieť chcem, s tým sa stretnem. Ostatných sledujem na sieti a vlastne mi tak nič, čo sa deje, neunikne.”

Jediné problémy podľa nej vraj predstavujú čas, keď je v práci a nemôže tak často kontrolovať telefón, a dovolenka.

„Môj priateľ je dosť aktívny, takže ma ťahá po kopcoch a zastrčených koncoch sveta, kde je ťažké chytiť signál. To je pre mňa vždy niečo ako detox. Akonáhle sa ale niekde dostanem k wi-fi, tak to doženiem,” pripúšťa svoje sklony k závislosti.

Keď trčíte doma s kojencom, sociálne siete vám pomôžu nezblázniť sa.

Dobrý sluha, zlý pán
Pokiaľ použijeme obyčajné počty, vyjde nám, že čím viac času človek strávi na sociálnych sieťach, tým menej mu ho potom ostáva na klasické reálne spoločenské stretávanie. Lenže čo ak ide o introverta, ktorý sa s nikým naživo vlastne ani veľmi stretávať nechce? Alebo o človeka, ktorý je inak celkom spoločensky aktívny, ale strávi hodiny denne vo vlaku na ceste do práce a na sieti si len kráti cestu? Dobre, mohol by sa rozprávať s pani oproti o počasí. Lenže viete, ona je možno práve zahĺbená do sledovania svojej časovej osi na Facebooku a trkotať nechce. Kto niekedy v poslednej dobe cestoval vlakom, vie, o čom hovorím.

A potom tu tiež máme skupinu ľudí, ktorým naopak sociálne siete umožňujú viac sa zapojiť do spoločenského života, komunikovať a „stretávať sa”.

Napríklad mamičky, ktoré sa starajú o malé dieťa a nemôžu si večer len tak niekam vyraziť, či fyzicky handicapovaní ľudia, ktorým sa prostredníctvom internetu a sociálnych sietí doslova votrel celý svet do obývačky. Tí sa možno práve vďaka tomuto fenoménu cítiť osamelo prestali.

Nedá sa nič robiť, i s internetom a sociálnymi sieťami je to rovnaké ako s inými hriechmi civilizovanej spoločnosti – môžu byť rovnako tak dobrými sluhami ako aj veľmi zlými pánmi. A hriechom sa mladí ľudia nechajú opantať radi a celkom bez odvrávania. Tiež preto sú práve oni tak často postihnutí syndrómom nazvaným FOMO (Fear of Missing Out – strach, že mi niečo utečie).

Nenechať sa znervózniť
Začína to frustráciou, ktorú vo vás vyvolajú fotky a videá z večierka, na ktorý vás zase nikto nepozval. Pokračuje to informáciou o zásnubách ďalšej kamarátky, len vy stále nič! Navyše máte pod statusmi omnoho menej lajkov než ten nudný chlapík z práce, nebo na dovolenke vašich známych je modrejšie (inak, viete, že im všetky ďalšie dni pršalo?) a váš obľúbený časopis zdieľa článok, že tamtá pani zhodila päťdesiat kíl, bez toho, aby musela držať diétu.

No fakt, pozrite sa na tie fotky! Kto z toho všetkého neupadne do depresie, má buď šťastie, že patrí medzi hŕstku odolných, alebo je majster zenového cvičenia.

Hoci nik netvrdí, že sa toto všetko nemôže ľahko prihodiť i vašim rodičom či prarodičom (a tiež sa to stáva), je zrejmé, že najviac sa problémy so zvládaním vplyvu sociálnych sietí na krehkú ľudskú dušu týkajú teenagerov a mladých ľudí. Problémy s duševným zdravím a sociálnou izoláciou sa medzi nimi šíria ako epidémia,upozorňuje profesor Brian Primack z Pittsburskej univerzity.

Podľa neho je človek zo svojej podstaty tvor spoločenský, ale moderný spôsob života nás od seba stále viac vzdiaľuje, namiesto toho, aby nás spájal. Môže to síce vyzerať, že sociálne médiá ponúkajú možnosti, ako túto spoločenskú potrebu naplniť. Naša štúdia však ukazuje, že to zrejme nebude tá správna cesta,dodáva.

Ako z bludného kruhu?
Mohlo by to vyvolať dojem, že pokrok nejde zastaviť. Ale ako vždy je to len o tom, čo si vezmeme za svoje a proti čomu sa vzbúrime. Jedným z najväčších úskalí modernej doby je to, že sme doslova každú minútu zavalení informáciami, z ktorých väčšina navyše patrí k tým, o ktoré ani nestojíme. Čím viac si toho na svojej sociálnej sieti naordinujeme k sledovaniu, tým väčšie problémy budeme mať s oddeľovaním zrna od pliev. A nehovorte, že to nie je pravda. Len sa pozrite na zoznam svojich obľúbených stránok – prečo ste si kedysi zaklikli Výlety na bicykli, keď na ňom nejazdíte, profil Lacné letenky, keď sa bojíte vliezť do lietadla, a Najlepšie steaky na svete, keď už rok nejete mäso?

Občas proste nezaškodí urobiť malé upratovanie a vyhádzať zo svojho života i zo svojho profilu balast, ktorý vás ťahá k zemi a len vám berie čas a energiu. To isté urobte aj so zoznamom svojich priateľov. Možno medzi nimi nájdete ľudí, ktorých ste o priateľstvo požiadali omylom, keď akurát autobus preskočil dieru na ceste a vám na displeji ušla ruka.

Vyhoďte aj tých, ktorých statusy vás často rozosmutnia, privádzajú k hnevu alebo vo vás prebúdzajú závistlivé pocity. Alebo ich aspoň prestaňte sledovať.

A potom si tiež naordinujte hodiny či dni internetovej abstinencie. Proste si na telefóne vypnite dáta, upozornenia na nové správy a statusy, počítač používajte len na to, na čo musíte – tým sa myslí práca alebo škola, nie sociálne siete. Vážne. Platí? Zo začiatku sa možno nebudete cítiť tak celkom vo svojej koži – ale skúste to prekonať. Stojí to za to. Obnovte si členstvo v knižnici, zájdite sa vykúpať k rieke, choďte na bicykel, zoberte košík a vybehnite do lesa na hríby či lesné plody. Pozvite kamarátov na grilovanie alebo kúpte lístky na hudobný festival. Však ono to pôjde

No a nakoniec je potrebné si urobiť poriadok v pojmoch. Nie, stretnutie s kamarátmi nie sú hodiny chatovania v pyžame a s pizzou z donášky. Verte tomu, že keby vaši známi vedeli, že sa s vami delia o vnútorné pocity, zatiaľ čo vy sedíte s prepáčením na záchode, možno by im (i vám) došla zvrátenosť toho, kde ste sa to ocitli. Tak šup, šup – nájsť niečo pekné na seba, obuť sa, vypnúť dáta (alebo ešte lepšie nechať mobil doma) a vyraziť niekam von!

#Johana Křížková

Prečítajte si tiež: Vyskúšajte digitálny detox. Budete in a ešte uľavíte svojej hlave

Postarajte sa o svoju rodinu, pokiaľ môžete.

Život vám môže skomplikovať nielen úraz, ale aj dlhšia choroba. Aj keď si myslíte, že ste ako rybička. Nechajte nám svoje meno, telefón a profík z poisťovne AXA sa vám čoskoro ozve.

Udeľujem súhlas spoločnostiam finančnej skupiny AXA na Slovensku, tj.: AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA investiční společnost a.s., organizačná zložka Slovensko, AXA d.d.s., a.s., AXA Management Services s.r.o., organizačná zložka Slovensko so spracúvaním osobných údajov v rozsahu: meno a priezvisko, telefónne číslo s cieľom:

- ponúkať produkty týchto spoločností,
- zasielať obchodné oznámenia (elektronickou formou ponuky produktov a služieb),
- automatizovaného spracúvania osobných údajov kvôli prispôsobeniu obchodnej ponuky mojim individuálnym potrebám,
- poskytnúť osobné údaje v rovnakom rozsahu obchodnému partnerovi AXA ASSISTANCE CZ, s.r.o.,
- prieskumu trhu a spokojnosti s využívanými produktmi a službami,
pričom takýto súhlas udeľujem na obdobie trvania zmluvného vzťahu s ktoroukoľvek z vymenovaných spoločností a následne aj na obdobie 5 rokov po skončení takéhoto zmluvného vzťahu. Ak sa nestanem klientom žiadnej zo spoločností AXA, udeľujem súhlas na obdobie 5 rokov od tohto udelenia.
Ďalej by sme Vás chceli informovať, že poskytnutý súhlas je dobrovoľný a môžete ho kedykoľvek odvolať, buď telefonicky na AXA linke +421 2 2929 2929, e-mailom na info@axa.sk, alebo písomne na adrese AXA, Kolárska 6, 811 06 Bratislava.
Zároveň potvrdzujete, že ste sa oboznámili s textom Informačného memoranda. Jeho znenie nájdete na webovej stránke AXA, na www.axa.sk/osobne-udaje/. (skrýt text)

Podobné články