Partneri
projektu:
Na raňajky žemľa s taveným syrom, na obed pekne prerastený bôčik. V diári aspoň päť schôdzok denne. Stres zaháňaný cigaretou a večný nedostatok času. V tridsiatich prvá dovolenka v Karibiku a o desať rokov prvý infarkt. A v päťdesiatke pohreb spolužiaka, ktorý podľahol rakovine. Deti chytajú alergie, len čo sa na ne pozrie mačka. Žijeme v dobe, v ktorej nás zabíjajú choroby, ktorých sa naši predkovia obyčajne ani nedožili. Alebo ich poznali iba z rozprávania. Na ktoré choroby by ste si mali dávať pozor?
Rakovina
Vedeli ste, že za nádorovým ochorením stojí genetická predispozícia len v desiatich percentách prípadov? Hlavnou príčinou je životný štýl: stres, príšerné stravovacie návyky, alkohol a fajčenie. Každý rok si diagnózu niektorého zo zhubných nádorov vypočuje 40 000 Slovákov. A vyše 13 tisíc z nich zhubným nádorom podľahne. Ženy bojujú najčastejšie s nádorovým ochorením prsníka a muži s rakovinou pľúc. Smutná štatistika hovorí, že s rakovinou sa stretne každý tretí občan našej krajiny. Väčšina ľudí si myslí, že boj s rakovinou skončí buď smrťou,
alebo úplným uzdravením. Tí, ktorí chorobu porazia, sa však do práce v plnom nasadení vracajú len zriedkavo. A čiastočných pracovných úväzkov je u nás ako šafránu. Napríklad až polovica žien po rakovine prsníka zostáva v invalidnom dôchodku, ktorého priemerná výška dosahuje necelých 400 eur mesačne. Táto suma ale obvyklé náklady na živobytie zďaleka nepokryje. Takže radosť z toho, že človek porazil vážnu chorobu, až príliš často vystrieda tvrdé pristátie do reality finančných ťažkostí.
Ako sa rakovina prejavuje? Záleží samozrejme na tom, ktorý z orgánov je postihnutý. Niektoré príznaky sú ale spoločné pre všetky nádorové ochorenia. Zvyčajne je to smrteľná únava, malátnosť, nechutenstvo, často aj väčší váhový úbytok. Niektorých chorých trápi nočné potenie. V počiatočnej fáze ochorenia ani nemusí nič bolieť. Najlepšie urobíte, keď pri sebemenšej pochybnosti vyrazíte k svojmu praktickému lekárovi.
CHOROBY OBEHOVEJ SÚSTAVY
Absolútnym víťazom medzi príčinami smrti sú kardiovaskulárne ochorenia. Pravdepodobnosť, že na niektoré z nich zomrieme, je 1:2. Na niečo sa určite umrieť musí, je ale smutné, ak sa tak stane v produktívnom veku. Genetická predispozícia hrá pri týchto ochoreniach dôležitú úlohu, otázkou však je, či čísla nie sú vysoké aj kvôli stravovacím návykom, ktoré preberáme z rodiny. Potenciálne smrteľnému problému v podobe infarktu alebo mŕtvice väčšinou predchádza ateroskleróza. Tá je výsledkom dlhoročného procesu, počas ktorého sa do cievnych stien ukladajú tuky.
50%
Šanca, že zomrieme kvôli zle fungujúcemu kardiovaskulárnemu systému.
Hlavným vinníkom v kauze kôrnatenia tepien je fajčenie a „zlý“ cholesterol. Takže kto chce zostať fit, by mal oželieť smažený syr, langoše, krvavničky a aj to cigárko.
Ako spoznáte infarkt alebo mŕtvicu? Pre infarkt býva typická silná pálčivá bolesť na hrudníku, ktorá sa môže rozšíriť aj do krku, čeľuste alebo rúk. Mŕtvica sa zvyčajne prejaví ťažkosťami s chôdzou a nezrozumiteľnou rečou. Častá je aj náhla a silná bolesť hlavy alebo ochrnutie polovice tváre. V oboch prípadoch na nič nečakajte a volajte záchranku! Viac si prečítate nižšie.
ROZTRÚSENÁ SKLERÓZA
Choroba mladých ľudí útočí najčastejšie medzi 20. a 40. rokom života. Patrí do skupiny autoimunitných ochorení a jej presná príčina je zatiaľ tajomstvom. Podstatou choroby je úbytok myelínu, čo je tuková substancia, ktorá obaľuje a vyživuje nervové vlákna. Pri roztrúsenej skleróze sa vlastne zblázni váš imunitný systém a bojuje proti vlastnému telu. Hoci ide vývoj neustále dopredu, liek, ktorý
by túto chorobu dokázal vyliečiť, alebo aspoň zastaviť jej rozvoj, zatiaľ neexistuje. Roztrúsená skleróza môže mať rôzne ťažký priebeh: Existujú ľudia, ktorí sú niekoľko rokov schopní vykonávať svoje povolanie. Postupom času ich však choroba pripraví o cit v rukách, ostrý zrak a veľmi často človeka úplne pripúta na invalidný vozík.
Aké sú príznaky roztrúsenej sklerózy? Často začína zápalom očného nervu, pre ktorý je typická bolesť „za očami“. Niektorí chorí pri prvom ataku náhle čiastočne ochrnú alebo im čudne brní v končatinách. Pravdepodobnosť, že roztrúsenou sklerózou ochoriete, je 1:1000, čo nie je oproti iným chorobám až toľko. Pokiaľ ale začnete mať o svojom stave pochybnosti, neváhajte s návštevou neurológa.
Ďalších civilizačných chorôb, ktoré sa predtým prejavovali skoro výhradne u ľudí v dôchodkovom veku, ale postupne trápia čím ďalej mladších ľudí, je bohužiaľ čoraz viac. Nie je to ale žiadna nutná daň za náš blahobyt. Môžeme sa im brániť a do značnej miery aj vyhýbať. Pomáha, keď si pripustíme, že sa môžu týkať aj nás, či už máme tridsať, štyridsať alebo päťdesiat rokov. Prevencia je v tomto prípade najlepšia, no pomáha tiež ochota si pripustiť, že varovania tisícov vedcov a lekárov z celého sveta nie sú výsledkom náhody.
INFARKTY A MŔTVICE KOSIA STÁLE MLADŠÍCH ĽUDÍ
CHRÁŇTE SA.
Prečítajte si jednoduchý návod, ako mŕtvicu spoznať aj u mladých ľudí. Práve pri nich táto diagnóza málokedy niekomu napadne, a preto býva priebeh často veľmi závažný. Infarkt alebo mŕtvica však nepostihujú len nešťastných mladých futbalistov, ktorých srdce neustojí extrémnu záťaž. Je to žiaľ trend, ktorý sa týka nás všetkých.
Hoci sa kvalita našich životov neustále zlepšuje, choroby, predtým bežne radené do škatuľky starecké, čoraz častejšie postihujú tridsiatnikov i mladších. Spomínané nešťastia nás aj napriek tempu, ktorým medicína kráča vpred, postihujú každým rokom viac a viac. Veľký podiel na tom má životný štýl: stres, nedostatok spánku, zlá strava, málo pohybu, obezita, pitie, fajčenie a ďalšie faktory, ktoré neúmerne zaťažujú kardiovaskulárny systém. „Dobrou správou je, že mnoho z nich môžeme sami svojím správaním ovplyvniť – životným štýlom dokážeme svoje zdravie posilniť omnoho lepšie než pojedaním rôznych práškov,“ hovorí námestník pre zdravotnú starostlivosť, doktor Ferdinand Polák z Ministerstva zdravotníctva ČR.
NEPODCEŇUJTE PREVENCIU
Ale také jednoduché to nie je. Mŕtvica alebo infarkt vás môžu dohnať, aj keď si životný štýl strážite a ešte nemáte na krku ani tri krížiky. Dôvodom môže byť napríklad kombinácia neliečeného vysokého tlaku, dlhodobého stresu a virózy. A tu sa dostávame k ďalšej z príčin, prečo je vek obetí často taký nízky. Mladšie ročníky totiž často kašlú na preventívne prehliadky. Napríklad práve vyššie spomínaný vysoký tlak patrí k nejpodceňovanějším chorobám vôbec. „Každý človek by mal pravidelne navštevovať svojho praktického lekára, ktorý preventívne prehliadky zaistí. A prípadne vás pošle ku kardiológovi,“ upresňuje námestník. My dodáme, že napríklad pravidelní darcovia krvi majú diagnostickú výhodu – tlak im zmerajú vždy pred odberom, a to aj niekoľkokrát ročne.
ČÍSLA, Z KTORÝCH IDE STRACH
- Náhla mozgová príhoda v SR každým rokom prekvapí 20 tisíc ľudí.
- Každý deň ich v priemere 15 zomrie.
- V SR je mŕtvica jednou z najčastejších príčin úmrtí.
- 5 minút trvá, než začnú odumierať prvé mozgové bunky.
- 70 % ľudí sa uzdraví, ak sa začnú liečiť do hodiny od prvých príznakov.
- K započatiu liečby má pacient od vzniku príznakov maximálne 6 hodín.
- Viac ako štyrom pätinám cievnych mozgových príhod môžeme predísť prevenciou.
- Viac ako 70 % Slovákov príznaky mozgovej mŕtvice nespozná.
UHLIE, HORMÓNY A ĎALŠIE
Problematická je aj neliečená cukrovka alebo srdcové arytmie. Alebo hormonálna antikoncepcia. Až desatina slovenských žien má totiž poruchu zrážanlivosti krvi, ktorá v kombinácii s antikoncepciou môže viesť k ťažkým mozgovým porážkam. A v tomto roku vyšlo vedcom z Národného inštitútu pre mozgové príhody a aplikované neurovedy na aucklandskej Technologickej univerzite, že na mŕtviciach sa veľmi významným spôsobom podieľa aj znečistený vzduch. „Zatiaľčo tri štvrtiny mŕtvic súvisia so zlým životným štýlom, na znečistenie vzduchu, ktoré sa doteraz s mŕtvicou nespájalo, pripadá ohromujúcich 17 %,“ uviedol Valery Feigin, ktorý štúdiu viedol. „Sami sme z toho v šoku,“ dodal.
AKO SPOZNAŤ MŔTVICU?
Zdravotníci ako jednoduchú mnemotechnickú pomôcku používajú anglické slovo FAST (rýchlo).
Face – TVÁR
Svaly povolia a polovica tváre a jeden kútik poklesnú.
Arm – ruka
Necitlivosť, brnenie a slabosť v končatinách alebo celej polovici tela. Požiadajte postihnutého, aby zdvihol obe paže s dlaňami dole pred seba. Keď jedna klesá, je to mŕtvica.
Speech – řeč
Pacient začne hovoriť z cesty. Ak máte podozrenie, požiadajte ho, aby po vás zopakoval jednoduchú vetu. Keď toho nie je schopný, je to mŕtvica.
Time – čas
Keď sa stane čokoľvek z vyššie uvedeného, je čas okamžite volať záchranku.
Pri mozgovej mŕtvici (pre infarkt to samozrejme platí tiež) je kľúčové rýchle konanie. Zjednodušene povedané: Čím skôr sa pacient dostane do nemocnice, tým je pravdepodobnosť, že vyviazne s minimálnymi následkami, vyššia. Lenže ľudí mladých či v strednom veku väčšinou jednoducho nenapadne, že by ich mohol len tak z ničoho nič „trafiť šľak“.
ANI SO SRDCOM TO NIE JE LEPŠIE
„Určite pribúda infarktov u mladších ľudí, jednak kvôli lepšej diagnostike, jednak u žien kvôli typickej kombinácii antikoncepcie a fajčenia. U mužov vidíme vzostup počtu infarktov myokardu u mladých jedincov s rodinnou predispozíciou, fajčením, sedavým zamestnaním, vysokým cholesterolom a v slabších sociálnych skupinách. Naopak, tí jedinci, ktorí sa o zdravie aktívne zaujímajú a starajú, majú infarktov v mladšom veku jednoznačne menej,“ povedal denníku Týden.cz profesor Miloš Táborský, prednosta kardiologickej kliniky Fakultnej nemocnice Olomouc.
TOĽKO MÁME INFARKTOV
Podľa prieskumu spoločnosti Opinion Window by každý piaty dospelý Slovák pri infarkte otáľal so zavolaním záchranky dlhšie než hodinu. Čo je alarmujúce, pretože väčšina pacientov zomiera práve v prvej hodine od počiatočných príznakov. Celých 8 % opýtaných v prieskume dokonca uviedlo, že by záchranku nevolalo vôbec a vydalo by sa do nemocnice po svojich!
20 000 ľudí postihne infarkt,
- Akútny srdcový infarkt v SR každý rok postihne 20 tisíc ľudí.
- Takmer 40 % z nich zomrie skôr, než dorazí záchranka.
- Väčšina z nich umiera hneď v prvej hodine od počiatočných príznakov.
- Každá minúta oneskorenia zvyšuje riziko úmrtia alebo vedie k trvalým zdravotným následkom.
- 8 % ľudí uviedlo, že by záchranku vôbec nevolalo a vydalo by sa hľadať pomoc na vlastnú päsť.
MNE BY SA TO STAŤ NEMOHLO!
Infarkt sa môže prejavovať dramaticky – silnou bolesťou na hrudi vystreľujúcou do podpazušia – alebo tiež úplne nenápadne.
10%
Uvádza sa, že až 10 % pacientov môže infarkt prekonať úplne bez príznakov.
Medzi nich patria práve predovšetkým mladšie ročníky. Niektorí pacienti zažívajú bolesti na hrudi aj niekoľko dní, než sa odhodlajú vyhľadať lekársku pomoc. Väčšina ľudí si totiž, rovnako ako v prípade mŕtvice, možnosť infarktu jednoducho nepripúšťa.
PREČÍTAJTE SI – KATHRIN SCHMIDTOVÁ: NEUMRIEŠ
V roku 2002 prekonala autorka krátko po štyridsiatke mozgovú mŕtvicu a strávila dva týždne v kóme. Vo svojom autobiografickom románe Nezomrieš veľmi sugestívne popisuje, aké to je, keď nerozumiete ani rodnej reči a musíte sa znova učiť rozprávať a hýbať. Tak, ako sa jej postupom času darí nachádzať opätovne vládu nad svojím vlastným telom, postupne sa jej tiež vracia pamäť a ona si za čitateľovej prítomnosti spomína na to, kým vlastne pred touto epizódou bola. V roku 2009 dostala Schmidtová za mimoriadne pôsobivé dielo Nemeckú knižnú cenu.