AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f
hľadať

Jedlom ku zdraviu? Počúvajte svoje telo, sociálne siete berte s rezervou

Bio. Farmárske. Z ekologického poľnohospodárstva. Celozrnné. Bezlepkové. Bez éčok. Bez GMO. Bez laktózy. Vegetariánske. Vegánske. Bez cukru. Bez umelých sladidiel. Plant-based. Raw. Nálepiek, ktoré označujú, že je nejaká potravina pre naše telo prospešnejšia než iné, sa dnes nájde toľko, že by to jedného poriadne vystresovalo. Je ale naozaj táto „lepšia” strava základom pevnejšieho zdravia?

Proti tomu všetkému totiž stojí často opakovaný názor: Naši rodičia, prarodičia a praprarodičia nič také nepoznali a tiež boli zdraví!Lenže naši rodičia, prarodičia ani praprarodičia nemali v jedálničku ani zďaleka taký podiel priemyselne spracovaných potravín ako dnes väčšina ľudí v západnom svete. To veľmi zjednodušene znamená menej nezdravých tukov, menej rafinovaného cukru, menej náhrad.

Keď tučnie už aj Afrika
Údaje hovoria jasnou rečou. Počet obéznych na celom svete sa od roku 1980 viac než zdvojnásobil a v roku 2014 už obezitou trpelo 600 miliónov ľudí. Skoro dve miliardy pritom mali „aspoň“ nadváhu. A úplne všetky štáty, ktoré v rokoch 2010 až 2014 skúmala Svetová zdravotnícka organizácia, zaznamenali nárast obezity – netýkalo sa to len Spojených štátov, Veľkej Británie alebo Francúzska, ale tiež krajín ako Kuvajt, Katar a dokonca množstva afrických štátov, kde jedna časť populácie výrazne tučnie, zatiaľ čo druhá trpí silnou podvýživou. To všetko uvádzajú v eseji pre Huffington Post lekárka Susan Blumenthal a špecialistka na zdravý životný štýl Samara Levin.

Obezita pritom podľa nich súvisí s množstvom ďalších chronických ochorení – porúch srdca a krvného obehu, cukrovky 2. typu, niektorých druhov rakoviny – a tiež s vyšším rizikom infarktu.

A čo za to všetko môže? Čiastočne nevzdelanosť, sčasti nedostatok pohybu a zo zvlášť veľkej časti nezdravá výživa postavená na priemyselne spracovaných potravinách. Ako u nás v prvom svete, tak v rozvojových krajinách. Spoločenské normy, ktoré sa týkajú jedla, sa menia. Čerstvé jedlo z fariem a ryby z riek či oceánov nahrádzajú tie priemyselne spracované, ktoré sa dovážajú zo Západu a sú plné cukru a nasýtených tukov,upozorňujú odborníčky.

Ella varí pre milióny
Zatiaľ čo sa celý svet vzďaľuje jednoduchej, na „čistýchsurovinách postavenej strave našich predkov, hŕstka ľudí sa k nej zase vracia. Hŕstka v tomto kontexte môže znamenať možno pár miliónov ľudí, ktorí napríklad pravidelne čítajú blog Angličanky Elly Woodward. Neviete o koho ide? A čo keď povieme Deliciously Ella? Ľudia, čo sa zaujímajú o zdravé varenie, už asi vedia. Pod touto značkou totiž vychádzajú nielen blogové príspevky, ale i jedny z najpredávanejších kuchárok vôbec: tá prvá z roku 2015 už bola preložená do šestnástich jazykov vrátane slovenčiny (Lahodne s Ellou každý deň, Tatran, 2016).

Keď sa v súvislosti s Ellou hovorí o zdravom varení, vlastne ani nejde o nadsádzku. Jej príbeh totiž začal práve pri potrebe výrazne zmeniť jedálniček. Nie z plezíru, ale zo zdravotných dôvodov. V dvadsiatich rokoch jej diagnostikovali POTS – syndróm posturálnej ortostatickej tachykardie, čo je porucha, pri ktorej sa už pri miernej záťaži extrémne zrýchľuje srdečný tep. Dôsledkom toho sú mdloby, závraty, chronická únava, ale i bolesť brucha alebo hlavy. na to, ako nakupujú potraviny: zistila, že 41 percent teenagerov a 32 percent mileniálov by ochotne zaplatilo viac za ingrediencie z ekologického hospodárstva. Viac než 31 percent mileniálov by si potom priplatilo za jedlo bezlepkové – bez ohľadu na to, či sú celiatici, alebo nie.

Lieky vraj Elle príliš nepomohli a cestu k zdraviu našla v pravidelnom cvičení a vyváženej strave, založenej na rastlinách a nespracovaných potravinách.

Bola to pre mňa obrovská zmena, pretože môj študentský jedálniček sa točil okolo zmrzliny, čokolády, kupovaných cereálií, cestovín a mnohých ďalších priemyselne spracovaných jedál,” spomína. „ Bola som posadnutá cukrom a vôbec som nevedela variť!” Postupne sa učila používať namiesto pšeničných cestovín quinou, miesto kravského mlieka mandľové, naučila sa, čo sa robí s kelom a ako sa dá zdravo nahradiť rafinovaný cukor. A začala o tom písať blog.

Od tej doby sa z jej mena stal pojem, a z osobného denníku firma, ktorá zamestnáva päťdesiat ľudí a má vlastnú mobilnú aplikáciu i úspešné bistro v Londýne. Konieckoncov, z celého životného štýlu, ktorý ona a jej komunita propagujú, sa pre množstvo ľudí stala norma. Cieľom nie je držať diéty alebo si niečo odopierať.

Cieľom je naopak mať z jedla čo najviac, užívať si varenie s dobrými, čo najviac „surovými” ingredienciami a vedieť, že vyvážená strava môže doslova zamávať i s chronickými chorobami. Alebo im za ich pomoci predchádzať.

Farmárske trhy sa uchytili veľmi dobre.

Superpotraviny – viac než potraviny?
Na prevenciu najrôznejších chorôb a boji za ešte lepšie telesné zdravie je založený i určitý „jedlý” marketing. Dnešných foodies nepresvedčia sofistikované názvy pre baktérie v jogurtových nápojoch ani tvrdenie, že margarín je dobrý na srdce. Oboje si pritom dobre pamätáme zo začiatku tisícročia. Platí na nich skôr módne označenie superpotravina, ktoré sa používa už od deväťdesiatych rokov, ale práve teraz zažíva obrovskú renesanciu. Už si ho tiež vyslúžilo kde čo – od čučoriedky po brazílske acaí. Najčastejšie ide o ovocie alebo zeleninu, ale za superfoods podľa niektorých zdrojov považujeme aj ovsené vločky, kokosovú vodu, rôzne druhy orieškov alebo napríklad lososa či mušle.

Čo majú spoločné? Vysoký obsah určitých vitamínov, minerálov, antioxidantov, vlákniny, dobrých”, teda nenasýtených tukovProste všelijakých látok, ktoré preukázateľne prispievajú k lepšiemu telesnému i duševnému zdraviu.

Názory odborníkov sa pritom rôznia, snáď jediné, na čom sa zhodnú, sú vynikajúce zdravotné účinky morských rias.

Jasné, žiaden lekár ani nutričný poradca pred vami neohovorí ovocie, zeleninu alebo potraviny bohaté na vlákninu. Čo je ale superpotravina a čo proste obyčajná” potravina, bez čoho sa obídeme a čo dokáže s naším organizmom skutočné zázraky? Hľadať odpovede je zložité a niekedy tiež, paradoxne, stresujúce.

Podľa Sarah Marsh, redaktorky britského Guardianu, je to obzvlášť náročné pre mileniálov – generáciu známu tým, že je na jednej strane posadnutá zdravou výživou a hromadným zdieľaním avokádových toustov, zeleninových smoothies alebo komplikovaných jogínskych pozícií na Instagrame, na druhej strane má podľa výskumu dosiaľ najvyššie percento úzkostných porúch.

Zdraví ako z Instagramu
Dokopy sa to všetko prejavuje v zložení nákupov: pri výbere totiž väčšinou nie sme tak racionálni, ako si myslíme. A na mladých ľudí zo západného sveta nálepky, ktoré sme spomínali v úvode, fungujú obzvlášť dobre. Výskumná agentúra Nielsen sa pýtala žien a mužov zo šesťdesiatich krajín


Sarah Marsh hovorí dokonca o nepísanom zákone, ktorý nám hovorí, že sa máme z plných síl snažiť byť tak zdraví, ako to len ide. A, pokiaľ možno, ešte viac. Keď začnete mať pocit, že zdravý životný štýl na vás kladie nároky, ktoré proste nemôžete splniť, stane sa z neho skôr problém. Nejde už len o to, dostať do seba denne päť porcií ovocia a zeleniny. Musíte mať v špajze zásobu kakaových bôbov a chia semienok a každý deň cvičiť.

Pretože to všetko neustále vidíme na sociálnych sieťach, často to končí pri pocitoch viny a nedostatočnosti len kvôli tomu, že sme si raz – dvakrát dopriali čokoládovú tyčinku.

Ako z toho von? Možno by stálo za to vrátiť sa k pozitívnejšie ladenému poňatiu Elly Woodward. Moje recepty sú vegetariánske, bez lepku a bez rafinovaného cukru, ale nie je to žiadna diéta ani deprivácia, nemusí to fungovať u každého a zloženie si vždy môžete upraviť tak, aby to sadlo práve vám. Ja napríklad jem tak, ako jem, pretože mi to pomáha zvládnuť moju chorobu, ale nechcem nikomu nič predpisovať,radí. Kľúčom k jej filozofii a k jej príbehu je jediná, i keď nevyrieknutá veta – v prvom rade načúvajte svojmu telu.

#Marie Barvínková

Asi nie je žiadnym tajomstvom, že duša a telo sú spojené nádoby. Ľudská psychika je komplikovaná a bohatá na najrôznejšie zákutia, o ktorých existencii často nemáme tušenia. My sme sa do nich podrobne ponorili a vytvorili pre vás špeciálnu microsite vrátane simulátorov niekoľkých psychických porúch. Vyskúšajte si, ako duševne chorý človek vidí svet, a možnože si budete vedieť lepšie predstaviť, čím prechádza.

Prečítajte si tiež: Prečo chceme byť cool? Aby sme prežili, hovorí neuroveda

 

Postarajte sa o svoju rodinu, pokiaľ môžete.

Život vám môže skomplikovať nielen úraz, ale aj dlhšia choroba. Aj keď si myslíte, že ste ako rybička. Nechajte nám svoje meno, telefón a profík z poisťovne AXA sa vám čoskoro ozve.

Dobrovoľne poskytujem súhlas spoločnostiam Creative Dock s.r.o., Inter Partner Assistance, S.A., AXA Assistance CZ, s.r.o., AXA životní pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA pojišťovna a.s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, AXA d.d.s., a.s., AXA d.s.s., a.s., AXA Services, s.r.o. a AXA investiční společnost a.s., organizačná zložka Slovensko (spoločne ďalej len „Spoločnosť“), so spracovaním mojich vyššie uvedených údajov v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov na marketingové a obchodné účely Spoločnosti po dobu 5 rokov, a to priamo alebo prostredníctvom finančných sprostredkovateľov a zmluvných partnerov Spoločnosti. Viac informácií o ochrane osobných údajov. (skrýt text)