AXA Patalie.sk Patalie.sk poistka proti nude
f

Odoberajte náš newsletter

Nič to nestojí a už vám nikdy neutečie žiadny prima článok.

hľadať

Hurá, bobor sa vracia! Alebo beda?

Ekológovia majú dôvod na radosť. Tendencia navrátenia druhov do ich pôvodných domovov – „reintrodukcia“ – je stále úspešnejšia. Týmto návratom sám človek veľmi často napomáha, a to buď priamo alebo nepriamo. Ale už menej sa premýšľa o dôvodoch, prečo niektoré druhy človek zo svojho okolia vytlačil. To totiž už takým dôvodom k radosti nebýva. Jedným z predstaviteľov týchto navrátilcov je milovaný i nenávidený bobor európsky.

Bobor európsky bol kedysi bežným zvieraťom spokojne obývajúcim vodné toky našich luhov a hájov, teda až na obdobie pôstu, kedy bol ako vodné zviera súčasťou jedálnička našich predkov. So zvyšujúcou sa potrebou človeka kultivovať krajinu, haliť sa nielen do kože vlastnej a voňať pachom nielen človečím sa bobor stal štvanou zverou. Pred tristo rokmi bol na našom území najväčší európsky hlodavec celkom vyhubený.

Dajme Slovensku šancu
Bobor je však zviera húževnaté a v 19. storočí to so Slovákmi skúsil znova. To však tiež nepochodil. Ľudia stále ešte túžili po jeho nepremokavom kožuchu, mnísi mali stále radi jeho pôstne mäso a voňavkári stále neprestali bažiť po jeho pachovej žľaze, dôležitej zložke pri výrobe parfémov. Boli tu však aj racionálnejšie dôvody, prečo bobor druhýkrát neobstál. Slovenské rybnikárstvo skrátka takého škodcu vodných hrádzí nemohlo potrebovať, rovnako ako ťažobný priemysel. Bobor to u nás naozaj nemal ľahké.

S meniaciou sa módou, odevnou i myšlienkovou, sa však bobor v osemdesiatych rokoch minulého storočia dočkal svojej príležitosti a vzal to k nám z Rakúska rovno cez Moravu.

A nielenže sám prichádzal, ale bol k nám dokonca pozývaný. Bol totiž na niekoľkých miestach umelo nasadzovaný v rámci reintrodukčných programov. Dnes na bobra narazíte hneď v niekoľkých stálych teritóriách od Záhoria a Malých Karpát po Pieniny.

Niečo zo života
Ako už bolo povedané, bobor je so svojím metrom dĺžky a 30 kilami váhy najväčším európskym hlodavcom. Čo sa globálneho rebríčka týka, väčšia je už len juhoamerická kapybara (obrie morča). Rovnako nemalé je i bobrie pole pôsobnosti. Čo sa stane, keď sa kutil bobor rozhodne usadiť? Potom, čo si vyberie vodný tok, spravidla ho prehradí svojou povestnou hrádzou. Celkom malý zákrok, avšak následky sú rozsiahle. V ekosystéme, v ktorom také dielo vznikne, sa začnú diať zázraky ako z rozprávky: zdvihnutá hladina vody zvýši druhovú rozmanitosť (biodiverzitu) rastlín aj živočíchov, a to nielen v jej bezprostrednom okolí. Vlaha sa vďaka zavlhčeniu pôdy šíri na kilometre ďaleko. Rozšírením a spomalením toku dostávajú príležitosť k činnosti mikroorganizmy zodpovedné za prirodzenú samočistiaciu schopnosť vody. Bobria hrádza si žiada neustálu údržbu, a tak tento inžinier matky prírody sústavne, avšak starostlivo vyberá a rúbe stromy pre chod hrádze a svoju potravu (bobor je bylinožravec). To spôsobuje presvetľovanie lesných priestorov a zvyšuje sa tak šanca pre život stromom a ostatným rastlinám, ktoré by vďaka zatieneniu normálne neobstáli. Tým to však nekončí. Koryto vodného toku je touto činnosťou nútené viac meandrovať, čo hrá do karát súčasnej ľudskej snahe revitalizovať rieky a potoky, ktoré boli za minulého režimu narovnávané.Niekdajšie narovnávanie tokov sa totiž nakoniec ukázalo ako veľmi nešikovný nápad.

Miláčik…

Ideálny sused?
Prečo to ale ten bobor vlastne robí? Zvýšená hladina vody s pokľudným prúdením je totiž dôležitá pre jeho spôsob života. Stavia si na nej nedobytnú pevnosť menom hrad, v ktorej má svoju noru. Tento dômyselný príbytok disponuje strategickým vchodom pod úrovňou hladiny, a tak je prístupný len pre pána domáceho a jeho rodinu. Keď je reč o rodine, je nutné povedať, že bobor je zviera monogamné a hľadá si partnera na celý život. Keď odchová mláďatá, ktoré zostávajú s rodičmi cez dva roky, vyženie ich pár do sveta. Vzhľadom k rozsahu bobrovej činnosti sa potomkovia usadia niekedy až desiatky kilometrov ďaleko. To má tiež ten efekt, že sa bobor nešíri ako smršť. Jeho pokľudný generačný cyklus prináša zmeny spojené s bobrovou prítomnosťou v biotope veľmi pozvoľne. Vyzerá to teda celkom ideálne,  nielenže tento unikátny druh stabilizuje našu prírodu, ale navyše napráva škody, ktoré sme napáchali my ľudia.

Nebol by to ale náš svet, aby bobrí líc nemal i rub…

Hádajte, kto tadeto prešiel…

Nepriateľ záhradkárov, rybnikárov a poľnohospodárov
Ekológovia a ľudia zelení jasajú, ale sú tu tiež oportunisti. Svoje projekty totiž staviteľ bobor s ľudmi dostatočne nekonzultuje, a tak jeho poctivá činnosť vie nepríjemne zaskočiť. I v tomto bobor ovláda multitasking, a preto má hneď niekoľko skupín nepriateľov, ale ani tentokrát to nie je nikto z luhov a hájov. Hádate správne, je to človek.

Bobor má napriek svojmu vegetariánstvu pestrý jedálniček. Na jeseň a v zime žerie viacmenej mladé drevo, ktoré zas tak nikoho nenaštve, ale od jari až do leta si bobor spestruje svoje menu rozličnými rastlinkami. Hocijaký poľnohospodár potom nechtiac hostí bobrov nielen na svojom kukuričnom poli. Na muške sú následne aj záhradkári a ovocné sady. Ak to bobor uzná za vhodné, nemusí si stavať len drevené pevnosti, ale vyhrabe si noru napríklad pri rybníku. Je totiž schopný budovať chodby aj vo vodných nádržiach, čo môže významne narušiť statiku hrádzí. Je tiež možné sa stretnúť so škodami na protipovodňových stavbách.

Aby toho nebolo málo, už máme aj záznam o útokoch bobra na človeka.

V jednom z prípadov, ktorý sa stal v Bielorusku, si zrejme bobor chcel vyriadiť nahromadené účty za všetky tie kožušiny a pachové žľazy, pretože jeho útok rybár neprežil. Predsa len zviera vybavené zubami, ktoré zotínajú stromy, nie je dobré podpichovať.

Aby sa história neopakovala…
Zjavne sa teda všetko môže vrátiť do starých koľají. Preto mnoho európskych zemí, vrátane Slovenskej republiky, chráni bobra zákonom, a nielen to. Škody, ktoré bobor preukázateľne v rámci svojho budovateľského zápalu narobí, často hradí štát, a to i u nás. Napríklad v Nemecku štát vykupuje územia, kde sa bobor usadil, alebo sa jeho zabývanie predpokladá. Na škody spôsobené bobrom na našom území ročne padnú státisíce eur. Otázkou ostáva, či si také čiastky bobor v ľudskom povedomí odpracuje. Nejde však len o tohoto hlodavca.

Súčasný trend horúčkovitého navrátenia niekdajších pôvodných živočíchov sa týka mnohých druhov. Zároveň s tým sa však vracajú problémy, ktoré sú s takými comebackmi prirodzene spojené. Podobne vzácnou škodnou sú aj vydry, rysy či kormorány. Do budúcnosti sa dá predpokladať, že jasot poľaví aj po plnom návrate vlka a medveďa. A čo taký los, ktorému sa k nám tiež zachcelo? Môžeme si azda len želať, aby človek so svojími rozmarmi našiel spoločnú cestu so živými hybnými silami samotnej Matky prírody.

#Jacob Tetzeli

Prečítajte si tiež: 45 najdivnejších fóbií, ktoré vás môžu behem života prepadnúť