Ako som skoro vyhorela. A mohli za to deti.

Psychická pohoda, Život
Keď som bola prvýkrát tehotná, vlastne som sa vôbec nebála pôrodu. Ľuďom, ktorí sa ma na to pýtali, som odpovedala, že sa omnoho viac bojím toho, čo príde potom. Pôrod, aj keby bol hrozný a dlhý a vážne bolel, raz skončí. Je ohraničený. Mamou ale budem do konca života. Pôrod nakoniec nebol hrozný, ani nijak […]

vyhoření_otevírací_small
Keď som bola prvýkrát tehotná, vlastne som sa vôbec nebála pôrodu. Ľuďom, ktorí sa ma na to pýtali, som odpovedala, že sa omnoho viac bojím toho, čo príde potom. Pôrod, aj keby bol hrozný a dlhý a vážne bolel, raz skončí. Je ohraničený. Mamou ale budem do konca života. Pôrod nakoniec nebol hrozný, ani nijak zvlášť dlhý, i keď bolel dosť. Potom ale prišla materská.
Na túto dovolenkusom nastúpila rovno zo školy. Dvadsiateho prvého septembra som urobila štátnice a dvadsiateho deviateho sa narodil syn. Ten trojkilový uzlíček mi obrátil život hore nohami.Lenže aj to, čo je hore nohami sa môže stáť stereotypom. Dni sa podobali jeden druhému: kojiť, prebaľovať, pestovať v náručí, hrkať hrkálkou, spievať, uspávať, chodiť na prechádzky s kočíkom, medzitým tak mimochodom nakupovať, variť, prať prádlo (pardón, len dávať do práčky a zase ho z nej vyberať), skladať prádlo a upratovať.

Bolo to krásne. Ale čoskoro bolo toho dosť.

Najkrajšie obdobie v živote ženy…
ako sa o materskej dovolenke často hovorí, pozostáva do veľkej miery z činností, ktoré sa ľahko môžu stať ubíjajúcou rutinou bez výhliadky na zmenu – udržovať domácnosť treba stále. Ženy sú väčšinou zvyknuté starostlivosť o domácnosť a deti zvládnuť samé. K tomu sa v nesprávny moment môže pridať i nepochopenie partnera, ktorý odchádza do zamestnania a vracia sa z neho s pocitom, že matka, ktorá je doma s dieťaťom, v podstate nič nerobí. Ja som mala to šťastie : môj muž skoro pochopil, že trúsiť poznámky o tom, aká to musí byť pohoda, tráviť celý deň doma, je ako tancovať v mínovom poli.
Vyhorieť môžete i v prípade, že večne len udržujete teplo rodinného krbu
O vyhorení sme boli zvyknutí počúvať hlavne v súvislosti s vrcholovými manažérmi, ale postupne sa o tejto diagnóze hovorí v súvislosti s matkami na plný uväzok. I matky na materskej dovolenke totiž môžu podľahnúť totálnemu vyčerpaniu, potýkať sa s nedostatkom motivácie alebo trpieť negatívnymi emóciami. Nepovedala by som, že som priamo vyhorela, ale ako syn rástol, mala som stále intenzívnejší pocit, že mi niečo chýba. Že byť len doma a celé popoludnie robiť “kotuľkotuľ”, nie je úplne ono.

Čo je syndróm vyhorenia:
Termín „vyhorenie” prvýkrát popísal v roku 1974 americký psychoanalytik nemeckého pôvodu Herbert Freudenberger. Napísal o ňom článok Staff burnout, z čoho je jasné, že šlo hlavne o vyhorenie profesné. Jeho príčinou bol podľa Freudenbergera chronický stres vychádzajúci z pracovnej činnosti, ktorý môže byť sprevádzaný ďalšou záťažou z osobného života a sociálneho okolia. Profesie, v ktorých k vyhoreniu dochádza, sú charakteristické vysokými nárokmi na výkon, bez možnosti úľavy a závažnými následkami v prípade omylu.Pri bližšom pozorovaní zistíte, že toto všetko má i materská.

Som divná len ja?
V roku 2014 Psychiatrická klinika 1. LF UK a VFN urobila štúdiu na tému Stres, depresia a životný štýla ukázalo sa, že syndrómom vyhorenia sa cíti ohrozený každý tretí Čech. U každého piateho sa dajú dokonca pozorovať intenzívne prejavy vyhorenia. Štúdia síce neuvádza, koľko zo skupiny každý tretí a každý piatybolo matiek na materskej, ale i tak je fajn vedieť, že v tom človek nie je sám.

Ako sa syndrómu vyhorenia vyhnúť?
Najväčším problémom na materskej bol nedostatok času. V prvých mesiacoch som sa od malého prakticky nemohla (ani nechcela ) pohnúť. Ako ale rástol, začalo ma lákať mať zase nejaký čas pre seba. Muž našťastie ocenil moje snahy športovať a keď som si išla zabehať, s radosťou a otcovskou láskou sa angažoval v starostlivosti o syna. V kolotoči materských povinností znie táto rada ako jedna z tých nad zlato, ale vážne pomáha : matky na materskej by sa aspoň na pár hodín týždenne mali venovať nejakej činnosti, ktorá s rodinou nemá nič spoločného. Každému podľa jeho gusta: táranie s kamarátkami, šport, návšteva kinavšetko sa počíta.
Vrátiť sa do práce nie je zločin
Niekto si materskú užíva a rozhodne by nemenil. Rovno sa priznám, že ja som z kategórie meničov. Ísť si dvakrát týždenne zabehať mi prestalo stačiť. Takže keď bolo synovi 15 mesiacov, našla som si polovičný uväzok v reklamnej agentúre. Skoro všetko čo som zarobila, šlo na opatrovanie, ale zachovať si duševné zdravie bolo k nezaplateniu. Po nejakom čase som znova otehotnela a keď sa mi narodila dcéra, hovorila som si, že sa rozhodne do práce nepohrniem tak rýchlo ako pri prvom dieťati. Toto presvedčenie mi vydržalo presne 18 mesiacov.  
vyhoření2_small
Kto vyhorí najľahšie?
V Holandsku pozorovali počas ôsmich rokov rôzne skupiny žien. Prekvapivým záverom výskumu bolo, že matiek, ktoré zostávali v domácnosti, a pracujúcich matiek vyhorelo v sledovanom období zhodne 8%. Nakoniec sa ukázalo, že syndrómom vyhorenia trpia najčastejšie ženy, ktoré sú single. Medzi všetkými single ženami je v Holandsku 15% tých,  ktoré sa so syndrómom vyhorenia potýkajú. Kladú na seba prehnane vysoké nároky, pracujú od nevidím do nevidím a ich stereotyp nenabúravajú ani deti ani partneri. Akokoľvek môžu byť niekedy otravní.
Pestrosť nad zlato
Dve malé deti, domácnosť a práca (i keď len na skrátený uväzok) mi občas dávajú dosť zabraťVlastne mám pocit, že permanentne len hasím nejaké požiare. Zároveň ale cítim, že vďaka kombinácii starám sa, hrám sa, pozorujem, nakupujem, upratujem, varím a pracujemmám k vyhoreniu (snáď) dosť ďaleko.
#Jitka Esserová